Denník N

Traja záchranári cez deň pracujú a po šichte odchádzajú pomáhať do Maďarska

Na maďarsko-rakúsku hranicu utečenci stále prichádzajú. Starajú sa o nich len dobrovoľníci. Foto N - Vladimír Šimíček
Na maďarsko-rakúsku hranicu utečenci stále prichádzajú. Starajú sa o nich len dobrovoľníci. Foto N – Vladimír Šimíček

Boli sme sa pozrieť na maďarsko-rakúskej hranici, kadiaľ denne stále prechádzajú tisíce utečencov. Je medzi nimi čoraz viac chorých, no starajú sa o nich len dobrovoľníci.

Tridsať kilometrov. To je vzdialenosť, ktorá delí Bratislavu od humanitárnej krízy na rakúsko-maďarskej hranici.

Práve tam sa teraz nachádza malé stanové mestečko. Pre mnohých z nás je to bližšie ako rodná obec či chata, kde trávime víkendy. Každé dve hodiny na stanicu Hegyeshalom v Maďarsku dorazí vlak s 1 500 až 2-tisíc cestujúcimi, najkritickejšie je to vždy o polnoci.

Video: Z práce rovno na hranicu: Slováci pomáhajú utečencom za svoje
autor: Martina Pažitková

Hoci sú dni o poznanie chladnejšie, utečenci stále prichádzajú. K upokojeniu situácie zatiaľ neprišlo.

Traja Slováci na hranici: spánok, práca a pomoc na hranici

Sociálne siete toho boli tento týždeň plné – sťažnosti na to, ako prší, že je chladno a že sa poriadne ani nedá vyjsť von. Ľudia vytiahli čiapky, šály, varia si čaj, jedia vitamíny.

Nič z toho ľudia, ktorí prechádzajú maďarsko-rakúskou hranicou, k dispozícii nemajú.

Okrem ľudí, ktorí sa nedokázali zmieriť s tým, že tadiaľ dennodenne prechádzajú podchladené rodiny. Žiadne známe charitatívne organizácie, len dobrovoľníci, ktorí často z vlastných zdrojov a z vlastných síl pomáhajú ľuďom na úteku prežiť zhoršujúce sa počasie. 

Sú medzi nimi aj traja Slováci. Záchranári Lukáš Gurtner, Pavol Krajčovič a Štefan Hodničák každý deň po šichte trávia noci na maďarsko-rakúskej hranici a venujú sa pomoci utečencom. Na vlastné náklady.

Slovenskí záchranári, ktorí pomáhajú utečencom v Hegyeshalome. Foto N - Vladimír Šimíček
Slovenskí záchranári, ktorí pomáhajú utečencom v Hegyeshalome. Foto N – Vladimír Šimíček

Prvýkrát utečencom pomohli na srbsko-maďarskej hranici.

Keď sa dopočuli o zásahu polície proti utečencom, ktorí protestovali proti uzavretej hranici, išli do Horgoša. Nebol tam vtedy takmer nikto, kto by ľuďom poskytol ošetrenie, jedlo, či oblečenie. Postarali sa aj o deti, ktorých oči podráždil slzotvorný plyn.

Neskôr sa presunuli do Chorvátska a teraz každý deň – už niekoľko týždňov – pôsobia v dedine Hegyeshalom. Ich denný režim sa skladá zo spánku, služby v Bratislave, a potom dobrovoľníctva na hranici.

Stojí to na dobrovoľníkoch

Sú unavení, záujmu médií sa až doteraz vyhýbali. Ich príbeh však nehovorí len o ich osobnom hrdinstve, skôr ilustruje, ako sa pomoci utečencom na hranici nikto systematicky nevenuje. Prácu veľkých humanitárnych organizácií tam musia robiť dobrovoľníci.

„Najprv sme pôsobili na rakúskej strane v Nickelsdorfe, tam mali utečenci pomoc zabezpečenú. Keď sme prešli na maďarskú stranu, zistili sme, že tu úrady nepomáhajú, skôr im robia napriek,“ hovorí Krajčovič, ktorý je majiteľom záchranky.

Problémom je nielen neochota maďarských úradov, ale aj nedostatok peňazí od mimovládok a humanitárnych organizácií, ktoré podľa slov záchranárov veľmi chýbajú.

Človek v ohrození aj UNHCR hovoria to isté – chorvátska hranica je stále pod náporom, každý deň tam potrebuje pomoc najmenej 5-tisíc ľudí. Práve v týchto oblastiach robia obe organizácie svoju prácu skvelo. O pomoci na rakúsko-maďarských hraniciach však zatiaľ len premýšľajú.

Chladné počasie všetko zhoršuje. Foto N - Vladimír Šimíček
Chladné počasie všetko zhoršuje. Foto N – Vladimír Šimíček

Maďari zatvárajú ďalšiu hranicu

Babar Baloch, hovorca UNHCR pre strednú Európu, pre Denník N potvrdil, že sa s príchodom zimy problémy prehlbujú a že bude stále väčšia výzva poskytovať utečencom adekvátnu pomoc. Pomoc balkánskym krajinám však obhajuje tým, že už čoskoro budú najväčšie problémy s humanitárnou pomocou práve tu.

Maďari totiž zatvárajú aj hranicu s Chorvátskom, na ktorej už stojí rovnaký plot ako na zelenej hranici so Srbskom. Je preto možné, že problémy v Hegyeshalome naozaj zmiznú. Namiesto Maďarska budú totiž utečenci zrejme prechádzať cez Slovinsko.

„Keď maďarskí policajti nájdu chorého človeka, nezavolajú maďarskú záchranku. Volajú nás. Stalo sa, že človek so srdcovým problémom ležal na zemi a policajti sa prešli k nám, aby nám to oznámili, namiesto toho, aby zavolali pomoc,“ hovorí Krajčovič.

Slovenskí dobrovoľníci hovoria aj o tom, ako Maďari nechcú poskytovať oblečenie deťom a ako často šetria aj na jedle. Pre desiatky detí rozdajú napríklad len zopár džúsov. Záchranári si myslia, že tak robia na pokyn úradov.

To by bolo v súlade s dlhodobou stratégiou maďarskej vlády zbaviť sa utečencov v čo najkratšom čase.

Pomoc treba aj tu

Hegyeshalom je vo všeobecnosti považovaný za akúsi tranzitnú zónu, miesto, odkiaľ sa už utečenci relatívne rýchlo dostanú do bezpečia na rakúskej strane. Krajčovič však hovorí, že toto nie je ani zďaleka pravda. Ľudia aj tu kráčajú kilometre po cyklistickej ceste zo stanice Hegyeshalom k hraničnému priechodu, v poslednom čase v daždi.

Na chorvátskej hranici síce môže byť pomoc dôležitá a akútna, ani v meste Hegyeshalom však na tom utečenci nie sú o nič lepšie. Množstvo zdravotných problémov, ktoré majú, sa po dlhej ceste pešo objaví práve tu.

Ošetrujú sa srdcové choroby, infarkty, tehotné ženy, pľuzgiere z cesty, či stále viac ochorení z chladu. V piatok ošetrovali dobrovoľníci dieťa s obojstranným zápalom pľúc. Jedno dieťa s akútnou laryngitídou im nedávno takmer umrelo v rukách. To všetko len kúsok od Bratislavy.

Najviac tu chýba teplé oblečenie.

Ponožky, zateplené nohavice, bundy a svetre. Čapice a šály. Každý deň dostávajú dobrovoľníci zásoby šiat, no vždy im čosi chýba. Prispieť sa dá nielen osobne, ale aj v Bratislave. Napríklad v Človeku v ohrození alebo v Komplote na Panenskej ulici.

Dobrovoľníci na hranici. Foto N - Vladimír Šimíček
Dobrovoľníci na hranici. Foto N – Vladimír Šimíček

Rakúšanka bojazlivým Slovákom: Choďte domov

Na rakúskej strane je pomoci dosť, hovorí to aj dobrovoľníčka Elle, ktorá s manželom Christianom do Maďarska dováža oblečenie niekoľkokrát do týždňa.

Trvá to vždy zopár dní, kým sa všetci jej priatelia vyzbierajú na novú várku darov vo Viedni. Nie je to len zopár starých svetrov a diek, ale veci roztriedené podľa veľkosti a druhu do škatúľ a tašiek, ktoré zabrali celý kufor aj zadné sedadlá. S takýmto plným autom sem chodia neustále.

Pýtali sme sa, či aj v Rakúsku chuť pomáhať opadla, keď je prúd utečencov taký intenzívny. Diskusia o utečencoch je aj u nich polarizovaná.

„Myslím si, že ľudia, ktorí utečencov v Rakúsku nechcú, nikdy v živote žiadneho nevideli,“ hovorí Elle. Pracuje aj v domove pre utečencov, kde im pomáha vždy, keď nie je na hranici. Vo Viedni sú stále ľudia, ktorí pomáhajú. Pozná však aj zopár Slovákov žijúcich a pracujúcich vo Viedni.

„Viacerí Slováci žijúci v Rakúsku hovoria o tom, že by sa mali hranice zatvoriť. Takým ľuďom nemôžem povedať nič iné, ako: choďte, prosím vás, domov,“ hovorí.

Chcú pokračovať

Na hranici sa rozdáva aj teplé jedlo a čaj, väčšinou od dobrovoľníkov, ktorí nepatria k žiadnej väčšej humanitárnej organizácii.

Chodia sem študenti a dobrovoľníci z univerzitného pastoračného centra, Vladimír Krčméry so svojimi spolupracovníkmi, ale aj slovenská skupina Cook4Refugee. Každý deň nejaká domácnosť navarí 200 až 300 porcií teplého jedla pre utečencov, ktoré potom v Hegyeshalome rozdávajú.

Traja slovenskí záchranári súhlasia s tým, že práca na hraniciach je nekonečná, napriek tomu sú odhodlaní v nej pokračovať.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie