Nie, rómsky splnomocnenec nie je náš Martin Luther King

Pred časom ma známy poučil o tom, že opozičný poslanec OĽaNO a splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák je pre slovenských Rómov niečo ako Martin Luther King. Priznám sa, že čosi také som už pred ním počul od ľudí, ktorí sa pohybujú v úradníckych kruhoch, no neprikladal som tomu veľký význam. Až jeho vážna tvár a presvedčenie o prítomnosti rómskeho mesiáša na úrade splnomocnenca ma ozaj zaskočili.

Pravdou napokon je, že aj samotný Pollák má ku Kingovi veľmi blízko. Splnomocnenec už v roku 2013 stihol absolvovať študijný pobyt v Spojených štátoch, kde sa zúčastnil v Atlante pochodu pri príležitosti Dňa Martina Luthera Kinga.

Návšteva rodiska tohto baptistického kazateľa a bojovníka za občianske práva (nielen) Afroameričanov patrila podľa Pollákových slov medzi jeho „najväčší emocionálny zážitok“. Pollákovo zapálenie pre Kingove citáty a posolstvá je známe z jeho Amerických zápisníkov, ktoré po návrate uverejnil na svojich blogoch. Stručné, hoci nevšedné porovnanie Petra Polláka s Martinom Lutherom Kingom preto nemusí byť na škodu. V konečnom dôsledku môže byť veľmi poučné.

Nehlasoval za novelu

Sociálna filozofia Martina Luthera Kinga v boji za občianske práva vychádzala z troch prístupov. Prvým bol boj proti rasizmu, rasovej segregácii a diskriminácii. Na tomto poli viaceré protesty pod Kingovým vedením v roku 1964 vyústili do prijatia zákona o občianskych právach, ktorý v Spojených štátoch zakázal segregáciu v školách, na verejných miestach či v zamestnaní. K zákonu bol pripojený aj dodatok, ktorý zrovnoprávnil mužov a ženy.

V stredoeurópskom kontexte o 49 rokov neskôr Peter Pollák nehlasoval za novelu antidiskriminačného zákona, ktorá od apríla 2013 umožňuje na Slovensku uplatňovať dočasné vyrovnávacie opatrenia na rasovom, etnickom alebo národnostnom princípe. Pollák podľa vlastných slov hlasovať zabudol.

Novela má pomôcť Rómom pri ich prijímaní do zamestnania, má tiež pomôcť zdravotne znevýhodneným alebo ženám s nízkymi príjmami.

Splnomocnenec o prvom prípade potrestanej školy v Šarišských Michaľanoch za segregáciu rómskych detí vo februári 2013 vyhlásil, že rozsudok sa nedá naplniť.

Rozsudok sa, samozrejme, naplniť dá (autor textu o tom čosi vie), Pollák sa však ani len náznakom nepokúsil navrhnúť novelu školského zákona, ktorá by umožnila segregáciu v slovenských školách potierať. Naproti tomu splnomocnenec od roku 2014 presadzuje možnosť odobratia rodičovského príspevku na dieťa chudobným rómskym rodinám za vymeškanú školskú dochádzku.

Pollákova túžba trestať napokon vyústila do návrhu na odobratie rodičovského príspevku na dieťa aj za porušenie školského poriadku. Malo ísť o priestupky, ako sú prefarbené vlasy, nosenie minisukne, o pusu spolužiačke a podobne.

Tento návrh Pollák spolu s rezortom sociálnych vecí napokon stiahli. Nie však preto, že by ktosi z predkladateľov nadobudol dodatočnú schopnosť definovať hranice vlastnej hlúposti. Návrh stiahli preto, lebo sa dotýkal už aj žiakov z majority a v takejto podobe si vyslúžil značné pobúrenie a kritiku.

Na Ústavnom súde

Núka sa ďalšie porovnanie. V roku 1968 Martin Luther King v Memphise viedol demonštráciu tamojších robotníkov, ktorí požadovali vyššie mzdy, bezpečnosť pri práci a ľudské zaobchádzanie. Podpora robotníkov v Memphise tvorila druhý prístup v Kingovej filozofii, ktorý bojoval proti ekonomickému vykorisťovaniu.

Na tomto poli sa stal Peter Pollák v roku 2014 tvárou kontroverzného zákona o sociálnej núdzi. Zákon v praxi spôsobuje aj to, že dlhodobo nezamestnaní musia za sociálnu dávku povinne odrobiť aj takú prácu, ktorá by za normálnych okolností musela spadať pod štandardné platové ohodnotenie, Zákonník práce, pravidlá o bezpečnosti zdravia atď.

Pollák zákon obhajoval slovami „bez práce nie sú koláče“. Viacerí odborníci Pollákov zákon prirovnali k zavádzaniu novodobého otroctva. Na podnet opozičných poslancov a verejnej ochrankyne práv skončil zákon na Ústavnom súde.

Zásah v Moldave

Martin Luther King napokon vo svojom treťom filozofickom prístupe odmietal militarizmus. Bol odporcom vojny vo Vietname, bojoval proti rasovým útokom voči čiernym Američanom zo strany polície. Nechcel plniť svoj sen o spoločnom svete prostredníctvom násilia.

Nik nechce, aby Pollák verejne vystupoval proti vojne v Iraku či v Afganistane (hoci by to King, ak by žil, pravdepodobne urobil). Na úvod by zo strany splnomocnenca postačilo konečne zaujať postoj k spornému policajnému zásahu v rómskej osade v Moldave nad Bodvou. Pravdepodobne išlo o akt čistej pomsty zo strany polície voči osadníkom.

Pollák pod verejným tlakom napokon prelomil svoje mlčanie a vyhlásil, že jeho postavenie mu neumožňuje objektívne posúdiť policajný zásah a „vyniesť rozsudok“.

Splnomocnencovi pripomeňme, že také čosi od neho nikto nežiadal. O čom sa tu stále vedie reč, je skutočnosť, že policajný zásah nebol dodnes nezávisle vyšetrený.

Trojhlavý drak

Rómsky splnomocnenec teda nie je žiadny Martin Luther King. Aj presvedčenie svojho známeho pripisujem s odstupom času a s istou dávkou nádeje skôr k zlomenému vínu, ktoré sme v ten večer popíjali v jednom lacnom bratislavskom podniku. Napriek tomu je Kingov odkaz v zápase proti trojhlavému drakovi – rasizmus, ekonomické vykorisťovanie a militarizmus – na Slovensku veľmi aktuálny.

Nech je pre nás ponaučením, že reč a konanie v zápase s trojhlavým drakom slovenskej spoločnosti si v prvom rade vyžadujú vzájomný súlad a harmóniu. Pretože ukazovať zápal pre Kingove posolstvá a súčasne konať s chirurgickou presnosťou v rozpore s tým, čo King hlásal a žil, vypovedá skôr o osobnosti schizofrenika a oportunistu.

Autor je riaditeľ občianskeho združenia eduRoma