Denník N

Silvia Knapiková z Červeného kríža: Dnešný starý človek nechce ísť do „starobinca“. Vníma to ako zlyhanie

Silvia Knapiková získala za svoju prácu niekoľko ocenení. Foto - SČK Humenné
Silvia Knapiková získala za svoju prácu niekoľko ocenení. Foto – SČK Humenné

Silvia Knapiková riadi spolok Slovenského Červeného kríža v Humennom, ktorý svojím prístupom ukazuje, ako je možné skvalitňovať život seniorom v meste, odkiaľ ich deti a vnuci odchádzajú za prácou.

Počas pandémie sa pracovníci Červeného kríža v prvej línii stali prostredníkom medzi rodinou a seniorom v posledných momentoch jeho života.

Mnoho starých ľudí dnes žije osamelo, napriek tomu však nechcú ísť do domova pre seniorov. Obzvlášť v malých mestách. Prečo je to tak?

Možno naša generácia to už bude vnímať inak, no dnešný starý človek nechce ísť do „starobinca“. Vníma to ako zlyhanie. Chce ostať doma, kde to pozná, kde ho držia spomienky. Chcel by doma aj umrieť. Ale to je skôr svetlá výnimka.

Svetlou výnimkou je, ak človek umrie doma? 

Tak ako sa kedysi rodilo doma, tak sa doma umieralo. V kruhu rodiny. Dnes umierajú ľudia v nemocnici, v zariadeniach pre seniorov. A covid spôsobil, že sa nemohli s blízkymi ani tam rozlúčiť. Umierajú osamelí. Málokedy sa stane, že niekto umiera doma. Vnútorne sa tešíme, ak sa to podarí. Aj preto sme okrem iného spustili požičovňu zdravotníckych pomôcok, polohovateľných postelí a podobne. Zatiaľ máme priestorové limity, snažíme sa však získať prostriedky na rekonštrukciu budovy, ktorú sme dostali do užívania.

Dá sa vôbec zabezpečiť, aby starý, chorý človek bez rodiny mohol žiť v domácom prostredí a bezpečne?

O to nám ide. Pred jedenástimi rokmi sme sa rozhodli, že naším cieľom bude robiť terénnu prácu, aby starší ľudia mohli byť čo najviac v domácom prostredí – tak je to fajn, tak je to správne a pre toho človeka aj zdravé. Našou úlohou je, aby nebol závislý od odcestovaných príbuzných, aby mal zabezpečené základné potreby a aby bol v bezpečí. Spustili sme prepravnú službu, poradenstvo, opatrovateľskú aj asistenčnú službu. Ako krajina starneme, je potrebné takto uvažovať.

Stane sa, že je niekto aj mesiace zavretý v paneláku v byte a nevyjde z neho?

To sme zažili viackrát. Raz sme začali pravidelne prepravovať jednu paniu von z bytu s pomocou schodolezu. Bola aj onkologickou pacientkou, deti mala v Anglicku. Všade na schodoch boli kvetináče, nikto nepočítal s jej prepravou von. Jeden pán nás kritizoval, že ničíme linoleum. Už sme zažili aj to, že susedia nechceli podpísať súhlas na schodový výťah pre inú starú paniu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Duševné zdravie

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Zdravie

Teraz najčítanejšie