Hľadá sa predseda úradu na ochranu osobných údajov, už dva roky ho nemá

Je to úrad, ktorý nefunguje, nemá ľudí a ani dostatok peňazí. Takto sa dá v skratke zhrnúť vyše sedemhodinové verejné vypočutie kandidátov na predsedu Úradu na ochranu osobných údajov SR. Svojho šéfa nemá už takmer dva roky, od apríla 2020, keď parlament odvolal predsedníčku Soňu Pötheovú.

Aj jej pôsobenie je symbolom toho, že Smer urobil z tohto úradu trafiku. Je to inštitúcia, o ktorej sotva niekto vie, že funguje. A to pôsobí už od roku 2002 a žijeme v období, keď verejnosť po rozmachu informačných technológií dostáva pravidelne informácie o hekerských útokoch, o tom, ako sú predovšetkým v mestách neustále pod dohľadom bezpečnostných kamier.

Z témy osobných údajov a súkromia sa stala veľmi citlivá otázka – veď už aj čierne body pre prváka na nástenke na základnej škole sú témou na zaujímavú diskusiu.

Ak sa však v súčasnosti niekto na úrad na ochranu osobných údajov obráti, odpovede sa dočká len veľmi ťažko. Tak to aspoň vyplýva z verejného vypočutia.

Pandemické obdobie pritom poskytovalo úradu priestor, aby verejne vystupoval a vysvetľoval verejnosti jej práva a povinnosti. Napríklad pri téme povinného preukazovania sa testami či potvrdeniami o očkovaní.

Tých tém, ktoré by mal úrad riešiť a nerieši, je viac. Chýbajú metodické príručky, akési návody, ako by mali firmy, ale aj ľudia na ochranu osobných údajov myslieť. Úrad by mal pôsobiť aj osvetovo, vysvetľovať, ako predchádzať problémom. Napríklad aj pri takej banalite, ako je namontovanie kamery na rodinnom dome.

S výberom nového šéfa začali len nedávno

Bývalú novinárku Pötheovú zvolili poslanci do úradu v roku 2015. Podpredsedníčkou úradu sa stala exposlankyňa Smeru Anna Vitteková, niekdajšia štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti počas prvej vlády Roberta Fica. Ministrom bol vtedy Štefan Harabin (za HZDS), ktorého striedala Viera Petríková.

Vitteková na úrade dodnes pracuje. Presluhuje už rok, pretože náhrada za ňu či za Pötheovú sa stále nenašla. Pravdou je, že sa dlho ani nehľadala.

Úrad vlády sa do výberového konania pustil až vlani. Prvý pokus nevyšiel. Do druhého výberového konania sa prihlásilo sedem kandidátov. Podmienku výberu splnili šiesti a tých si v piatok od rána vypočula odborná výberová komisia.

Kto bude predsedom ďalších päť rokov, nie je ešte jasné. Hodnotiaca komisia musí zo šestice vybrať najvhodnejšieho a navrhnúť ho vláde. Ani jej súhlas ešte na zvolenie nestačí. Posledné slovo budú mať poslanci v parlamente.

Už je samozrejmosťou, že vypočutie bolo verejné. Úrad ho streamoval a verejnosť sa mohla aj priamo pýtať, čo ľudia využili pri každom kandidátovi. A tak sa každý z kandidátov zdržal pred komisiou viac ako hodinu.

Chýbajú mu ľudia

„Nepochybujem, že ktokoľvek sa stane predsedom úradu, napíše kompetentným, že potrebuje viac peňazí aj ľudí,“ povedal počas svojej prezentácie kandidát Juraj Mičura.

Podobne hovorili aj iní kandidáti, len na rozdiel od nich Mičura asi najlepšie zo všetkých vedel, o čom hovorí. „Vidieť, že vidíte priamo do kuchyne,“ skonštatovali počas jeho prezentácie členovia výberovej komisie.

Boli ôsmi, predsedom bol šéf úradu vlády Július Jakab. Svoje zastúpenie malo ministerstvo spravodlivosti, informácií, ale aj Národný bezpečnostný úrad či Kancelária verejnej ochrankyne práv. Pýtať sa mohol aj zástupca advokátskej komory a iniciatívy Slovensko.Digital či Spolku na ochranu osobných údajov.

Mičura pracuje na úrade na ochranu osobných údajov sedem rokov a vedie tam odbor správnych konaní. Vo vystúpení bol k svojim kolegom dosť kritický, aj keď sa zdalo, že sa ešte krotí, lebo ako poznamenal, „v pondelok potrebuje ísť do práce.“

Otvorene hovoril o tom, že úrad má zhruba päťdesiat zamestnancov, čo nie je veľa, no mnohí z nich nerobia toľko, koľko by mali. Ak by sa to zmenilo, úrad by bol výkonnejší. Priamo povedal aj to, že by chystal zmeny a preradenie niektorých úradníkov. Ak by nesúhlasili, úrad by sa s nimi rozlúčil.

Bol tam aj pri šikane novinárov

Pri vysvetľovaní svojej koncepcie bol Mičura priamočiary, no horšie to už bolo pri otázkach o bývalom vedení. Bol pri tom, keď úradu šéfovala Soňa Pötheová, ktorú poslanci odvolali v apríli 2020.

Stalo sa to po tom, ako vyšlo najavo, že si s Marianom Kočnerom pravidelne vymieňala správy. Z jednej z nich je známe, že mafiána porovnávala s americkým hercom Lukeom Perrym. „Absolútna podoba s vami,“ napísala Kočnerovi v roku 2017. 

No závažnejšie ako takéto banálne vtipkovanie bolo konanie úradu na ochranu osobných údajov v decembri 2019. Vtedy sa ozval českému webu investigace.cz a žiadal ho o odpoveď, od koho dostal videonahrávku Kočnera a bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku.

Úrad novinárom pohrozil pokutou 10 miliónov eur, ak zdroj nevyzradia. Udržiavanie svojich zdrojov v anonymite je pritom jedno zo základných práv novinárov a slobody tlače. Na Slovensku dokonca zaručenie anonymity zdroja novinárom zákon prikazuje.

Mičura dostal otázku aj o tejto šikane novinárov. Zapochyboval, či išlo o šikanu a či sa im niekto vyhrážal pokutou. No priamo neodpovedal. Odvolal sa na povinnosť mlčanlivosti. „Skončilo sa to odvolaním pani Pötheovej,“ dodal kandidát s tým, že poslanci vtedy určite vychádzali z nejakých podkladov.

„Nebudem komentovať rozhodnutie parlamentu,“ povedal. Komisii to nestačilo, a tak prišla otázka, ako vníma bývalé vedenie. „Ja nemám problém s nikým,“ reagoval. Odmietol, že by niesol zodpovednosť za úrad, tú berie len za útvar, ktorý riadi. A ten je podľa neho jediný, ktorý na úrade vlastne funguje.

Komisiu presvedčil. Určila ho v hodnotení na prvé miesto.

Došlo aj na preskúšavanie z cudzích jazykov

Aby sa nezopakovala situácia z roku 2019, keď predsedníčka úradu „konala na základe pokynov niekoho iného“, potreboval by úrad podľa kandidáta Andreja Horského dôstojnejšie postavenie. Konkrétne by mal byť zakotvený priamo v ústave a z predsedu a podpredsedu by sa mali stať ústavní činitelia.

Vplyv na efektívnejšie fungovanie úradu by to síce priamo nemalo, ale stal by sa podľa neho dôležitejší. A ak by predsedu volili poslanci ústavnou väčšinou a nie obyčajnou, aká stačí teraz (číže nadpolovičná väčšina prítomných poslancov), dalo by to väčšie garancie, že by na predsedu nemali vplyv iné osoby. 

Podľa zverejneného životopisu Horský v čase medializovanej šikany novinárov na úrade pôsobil. A to od júna 2018. Prečo po roku a pol svoje pôsobenie v úrade ukončil? Dostal ponuku od Slovenskej bankovej asociácie. Bola finančne zaujímavejšia a hoci sa ho na úrade snažili udržať, nedokázali túto ponuku preplatiť.

Horský bol prvým kandidátom, ktorého komisia „nachytala“ na jazykových schopnostiach. Uviedol, že ovláda poľštinu, no keď mu člen komisie, advokát Miroslav Chlipala položil otázky po poľsky, kandidát ostal zaskočený. Priznal, že poľštine rozumie, no nerozpráva.

Podobne zaskočený bol aj otázkami v angličtine. Takéto preskúšavanie komisia zopakovala aj u kandidátky Zuzany Sklenárovej. Tá má skúsenosti len so súkromným sektorom. V životopise spomenula napríklad spoluprácu s fitneskou Zorou Czoborovou, označila to za veľmi inšpiratívne.

Jedna z tém je aj zverejňovanie rozhodnutí

Takmer všetci kandidáti sa postupne museli vyjadrovať aj k téme zverejňovania rozhodnutí úradu. Mariana Bieliková, ktorá pracuje na ministerstve spravodlivosti, kde má na starosti aj ochranu osobných údajov, neodpovedala priamo.

Odpoveď na takúto otázku totiž nie je podľa nej jednoznačná, keďže ani odborníci sa na tom nedokážu zhodnúť. Prečo je to tak? Pretože tieto rozhodnutia nie sú len o porušení práv dotknutých osôb, ale ich zverejnením sa môžu odhaliť aj bezpečnostné opatrenia, napríklad firiem. A to by mohol byť vážny problém.

Bielikovú napokon komisia určila na druhé miesto.

Kandidát Mičura v tom mal jasno. Je za zverejňovanie, lebo sa tým zvýši dôveryhodnosť aj transparentnosť úradu. Rovnako aj kandidát Martin Zlocha, ktorý kandiduje z postu šéfa dozornej rady vodohospodárskeho podniku.

Predtým pôsobil desať rokov ako riaditeľ firmy Tech Data Slovakia. Má teda aj priame skúsenosti s riadením ľudí. Nevýhodou však môže byť, že v poslednom čase priamo neprichádza do kontaktu s ochranou osobných údajov.

Myslí si teda, že predseda úradu by mal byť viac manažér ako odborník? „Tým, že tu sedím, tak poviem, že manažér, ale to bude na vašom posúdení,“ odpovedal úprimne Zlocha.

Nasledovala teda otázka, z akých zdrojov čerpal pri písaní svojej koncepcie riadenia úradu. „Zo správ úradu, ktoré zverejňuje, webu úradu a všeobecného pomocníka Googlu,“ priznal. Zároveň priznal aj to, že priamu skúsenosť s úradom nemá.

Z ďalších otázok členov komisie bolo jasné, že odbornosť je pre nich dôležitá. A pri odborných otázkach už neboli odpovede Zlochu také jednoznačné. Komisia ho napokon určila na tretie miesto.

Chce zverejňovať všetko, v životopise to však neurobil

„Som za transparentnosť. Zverejňoval by som všetko. Čo nie je tajné, má byť zverejnené,“ vyhlásil pri téme zverejňovania rozhodnutí Tony Tesla. Kandidát, ktorého si verejnosť pamätá skôr ako Petra Puškára, niekoľkokrát stíhaného podnikateľa a aj zakladateľa neúspešnej a dnes nefunkčnej strany Právo a spravodlivosť. Ten si však zmenil meno a vystupuje pod novou identitou.

Sám však vo svojom životopise nezverejnil všetko. Neuviedol napríklad, že šéfoval firme s 1500 zamestnancami, hoci počas prezentácií to povedal. Prečo to chýba v oficiálnom podklade? „Bolo to krátko, nepovažoval som to za podstatné“, vysvetlil komisii.

Tesla nespomenul ani to, že viedol firmu brigadnici.sk. Transparency International nedávno v súvislosti s touto firmou upozornila na to, že táto schránková firma sprostredkujúca brigádnikov patrí medzi najväčších poberateľov pandemickej pomoci od štátu. Konkrétne 3,44 milióna eur. Do apríla 2021 za touto firmou stál práve Tesla.

Komisii vysvetľoval, že žiadosti o pandemickú pomoc podpisoval, ale už vlastne odovzdával firmu novým majiteľom. Odmietol akékoľvek podozrenia a hovorí, že ho potreboval niekto očierniť práve preto, že sa rozhodoval kandidovať za šéfa úradu. Povedal, že pre článok Transparency podal žalobu.

„Kdekto môže kadečo uverejniť bez toho, aby to bola pravda. Som bezúhonný,“ vyhlásil Tesla s tým, že jeho medializácia nebude mať vplyv na povesť úradu. Reputácia úradu je podľa neho zlá, no riešenie je jednoduché – čo najskôr zvoliť predsedu úradu.

Ako by teda zabezpečil zviditeľnenie úradu? To, že verejnosť o ňom takmer nič nevie, je fakt, na ktorom sa zhodli všetci kandidáti. „Stačí, že by som tam bol, a verejnosť by o tom dosť diskutovala,“ odpovedal ironicky Tesla.

Komisiu však nepresvedčil. Zo záverov jej hodnotenia je zrejmé, že skončil na poslednom mieste. Pred ním je kandidátka Zuzana Sklenárová. Andrej Horský skončil na štvrtom mieste. Toto je aj trojica kandidátov, ktorých komisia neodporučila vybrať za predsedu úradu. Pri prvých troch – Mičurovi, Bielikovej a Zlochovi – je verdikt opačný. Teraz bude na vláde a nakoniec parlamente, koho vyberie.