Denník N

S Hatrákovou by nás čakala ešte horšia cesta ako s Tomanovou, hovorí Kováčová pomáhajúca deťom

Mariana Kováčová. Autor - Jozef Pajerský
Mariana Kováčová. Autor – Jozef Pajerský

Mariana Kováčová už viac ako 30 rokov pomáha týraným a zneužívaným deťom v Centre Slniečko. Je prezidentkou Koalície pre deti Slovensko, ktorá spolu s ďalšími organizáciami vydala verejnú výzvu, v ktorej apelujú na poslancov a poslankyne, aby sa Katarína Hatráková nestala komisárkou pre deti.

Prekáža im, že Hatráková je aktívnou političkou a aj jej presvedčenie, že násilný partner môže byť dobrým rodičom. „Podľa jej výrokov sa obávam, že nebude postupovať v najlepšom záujme dieťaťa, ale skôr v záujme udržania rodiny za každú cenu,“ hovorí Kováčová.

V rozhovore vysvetľuje, ako pomáhala vytvoriť úrad komisára pre deti, ako ju sklamalo zvolenie Viery Tomanovej (Smer) a prečo ľudia z praxe nemajú záujem viesť tento úrad.

Roky sa venujete násiliu na deťoch a v rodinách. Pomohol vám nejako za prvých šesť rokov svojho fungovania úrad komisárky pre deti Viery Tomanovej?

Nám ako organizácii konkrétne nepomohol. Síce sme sa stretávali na viacerých fórach, ale veľmi sme spolu nekomunikovali. Vychádza to však ešte z histórie vzniku tohto úradu. Spolu s kolegami z Koalície pre deti Slovensko sme stáli pri zrode zákona o komisárovi pre deti a veľmi sme sa z neho tešili, lebo bol progresívny a konečne sa mohlo niečo zmeniť. Vznikol doslova pod tlakom verejnosti a neziskových organizácií na vtedajšiu vládu.

Pod akým tlakom?

Určite si spomínate na príbeh malého 5-ročného utýraného dievčatka, ktoré tri roky nikomu nechýbalo. Celý prípad tak pobúril verejnosť a organizácie, ktoré dlhodobo upozorňovali na problémy v oblasti násilia na deťoch, že vytvorili tlak na vládu, aby to začali konečne riešiť. Minister Ján Richter (Smer) vtedy verejne prisľúbil, že čo najskôr bude schválený zákon o komisárovi pre deti. K nemu sa pridal aj komisár pre osoby so zdravotným postihnutím. Boli sme nadšení, zákon bol progresívny a deklaroval apolitickosť komisárov. Vybrali sme si aj vlastného kandidáta. Ale dostali sme obrovskú pomyselnú facku.

Čo sa stalo?

V zákone pri schvaľovaní sa zmenilo pár drobností tak, aby mohla kandidovať a prejsť pani Tomanová. Napriek tomu, že sme upozorňovali na porušenie apolitickosti kandidátky, nič sa nezmenilo. Nepomohla ani výzva z Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý Slovenskej republike vyčítal, že kritérium politickej nezávislosti nakoniec nebolo v zákone zakotvené a pri voľbe komisára ani dodržané. Premárnili sme šesť rokov, ktoré sa dali využiť na prípravu systémových zmien, identifikáciu potrieb detí a ich postupné napĺňanie.

Netvrdím, že pani Tomanová v priebehu šiestich rokov nepomohla konkrétnym deťom a že neriešila žiadne prípady. Za šesť rokov sa však dalo napríklad spolu s koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch, s jednotlivými ministerstvami a ďalšími subjektmi vytvoriť systém účinnejšej ochrany detí a prelomiť nesystémové kroky.

Sklamaná som aj z posledných dvoch rokov fungovania úradu komisárky, ktorý sa počas pandémie zmohol viac na vyhlásenia namiesto presadzovania opatrení týkajúcich sa starostlivosti o deti, o ich ochranu a prístup k vzdelávaniu. Na Slovensku je veľa detí, ktoré nemajú zabezpečené základné potreby, ako je jedlo či strecha nad hlavou. Najmä na toto by sa mal podľa mňa zamerať úrad komisárky pre deti.

Pôvodne mal byť úrad komisára apolitický. Čo to vlastne znamená byť apolitický v tomto prípade?

Nemal by to byť človek, ktorý je politicky aktívny. Pre mňa bolo veľkým sklamaním, že prešla pani Tomanová. Síce sa pred voľbou vzdala členstva v Smere, ale jej kandidatúra na post komisárky bola vopred zabezpečená. Zákon o komisárovi deklaruje povinnosť vzdať sa členstva v politickej strane alebo hnutí 30 dní po zvolení. To je však v rozpore s tým, že už kandidát má byť apolitický.

Ak niekto kandiduje za komisára pre deti, minimálne dva roky predtým by nemal aktívne vykonávať politickú funkciu. Situácia sa po šiestich rokoch opakuje, a to v ešte horšom variante. Poslanci navrhli svoju kolegyňu, ktorá si môže dať sama hlas. A už si ho aj pri voľbe dvakrát dala. Kde je etika, fair play, rovnaký, nediskriminujúci prístup k všetkým kandidátom?

Takže zo systému, ktorý nastavil Smer, teraz ťaží aj kandidátka OĽaNO Katarína Hatráková.

Presne tak.

O miesto komisárky

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie