Český týždeňČeský týždeň: Babiš blúdi po snemovni, Schillerová fotkou s pávom vysvetľuje zložitú matériu ministerstva

Foto - Instagram Aleny Schillerovej
Foto – Instagram Aleny Schillerovej

Petr Fiala zisťuje, že ani väčšina poslancov ľahké vládnutie nezaručí. Minister Jurečka nechce rodičom zakázať fackovanie detí. Bývalá ministerka Schillerová čelí kritike za extravagantnú prezentáciu na sociálnych sieťach.

Prinášame pravidelný český newsfilter – zhrnutie toho najdôležitejšieho, čo sa stalo v Česku za uplynulý týždeň. Udalosti vybral a zhrnul reportér Kirill Ščeblykin.

1. Šibenice a obštrukcie

Makety šibeníc, agresívni protestujúci a zranený policajt. Na pražskej Malej Strane, kde sídli česká poslanecká snemovňa, bolo tento týždeň rušno.

Protesty vyvolalo rokovanie o takzvanom pandemickom zákone, ktorý má umožniť vláde reagovať na pandémiu bez toho, aby pritom musela siahať rovno k núdzovému stavu.

Vláda mala pri návrhu nového pandemického zákona podporu odborníkov – platnosť existujúceho sa totiž čoskoro skončí, navyše je vinou svojich medzier ťažko použiteľný a bol jedným z dôvodov, prečo súdy opakovane rušili proticovidové opatrenia za Babišovej vlády.

Po novom má zákon umožniť posielanie ľudí do karantény pomocou esemesky, nariaďovať úradom testovanie v širšom meradle a zvyšujú sa aj pokuty.

Pozícia Fialovho kabinetu však nebola ľahká a schvaľovanie novely bolo úmorné. Česká spoločnosť má ako mnoho ďalších na svete pandémie už plné zuby a všeobecne prevládol pocit, že omikron už nezaťaží české nemocnice tak ako predchádzajúce dve vlny. Ťažko sa tak vysvetľuje, načo treba zákon, ktorý by ľuďom pri zhoršení situácie opäť zasahoval do života.

Hlasovanie zároveň ukázalo, že to vláda nebude mať v parlamente ani napriek väčšine hlasov jednoduché.

Opozícia pozostávajúca z Okamurovej pravicovo populistickej SPD a Babišovho hnutia ANO je v snemovni v menšine a nemohla zákon zastaviť. Rozhodla sa tak, že bude hlasovanie aspoň obštruovať. Šéf SPD Tomio Okamura rečnil pred pultíkom celé hodiny.

Efektívne tak zdĺhavé rokovania využil aspoň bývalý premiér Andrej Babiš. Ten čelil po voľbách kritike, že nie je členom žiadneho výboru a nechce si svoj poslanecký mandát v snemovni „odmakať“.

Babiš tak obehol niekoľko plánovaných rokovaní výborov a odfotil sa v prázdnych miestnostiach, aby dal jasne najavo, že tieto výbory aj tak nič nerobia. Ich členovia medzitým sedeli na rokovaní, ktoré naťahovala opozícia.

2. Keď facky nevadia

Minister práce a sociálnych vecí Marian Jurečka (KDU-ČSL) nechce zakázať rodičom, aby fackovali svoje deti. Naopak, je rád, že v detstve pár zaúch dostal a rodičia mu „nastavili mantinely“.

Vyplýva to z rozhovoru, kde odpovedal na otázku, či nie je načase, aby už aj Česko ako jedna z posledných krajín EÚ zakázalo fyzické trestanie detí.

Kým v Česku je nepredstaviteľné, že by napríklad nadriadený (Jurečkovými slovami) „vlepil jednu na zadok“ zamestnancovi za chybu pri pracovnom úkone alebo rovno vyfackal vodiča, ktorý prešiel križovatku na červenú, násilie na deťoch je stále normou.

V Česku sú pritom telesné tresty populárne – takmer dve tretiny českých rodičov ich pri výchove svojich detí občas využívajú.

Zákaz bitia Česku pritom odporúčal aj výbor OSN pre práva. Častým argumentom proti býva, že predsa „jedna facka“ na rozdiel od „naozajstného“ násilia neškodí a je, naopak, účinným nástrojom, ako dieťaťu nastaviť hranice.

Ako však vyplýva zo štúdií, ktoré sa telesným trestom venujú, ľudia, ktorí v detstve dostávali od rodičov facky, majú v dospelosti väčšie sklony k poruchám správania, depresiám a úzkostiam. Telesné tresty navyše ani nemajú vytúžený výchovný efekt.

Jurečka hovorí o tom, že zákazy nie sú potrebné, ale, naopak, je potrebná osveta. Zatiaľ však minister akurát ospravedlňuje správanie rodičov, ktoré deťom preukázateľne ubližuje.

3. Už žiadne fotografie s pávmi

Sebapropagácia na sociálnych sieťach je v súčasnosti kľúčovou schopnosťou politika, ktorý chce zaujať. Máloktorý český politik sa však našiel v prispievaní na Instagram a Facebook tak ako bývalá ministerka financií Alena Schillerová.

Kým predtým jej ležérne fotky vyvolávali nanajvýš pobavenie, teraz má ministerka čo vysvetľovať.

Dvoch fotografov, ktorí ministerku fotili, totiž platilo ministerstvo a teoreticky sa teda mali starať o propagáciu celého úradu. Tak to však nebolo, navyše obaja z ministerstva odišli po konci Schillerovej vo funkcii. Fotenie Schillerovej stálo českých poplatníkov približne 80-tisíc eur.

Na tom by nebolo nič zlé, keby veľkú časť fotografií v jej profiloch netvorili snímky, ktoré s jej prácou ministerky financií nemajú nič spoločné. Schillerovej vysvetlenie vysokých nákladov na jej prezentáciu na sociálnych sieťach, že sa snažila priblížiť „zložitú matériu ministerstva financií“, pôsobí napríklad pri jej legendárnej fotke s pávom vyslovene smiešne.

Instagramová kauza pôsobí oproti veľkým škandálom ako malichernosť, napriek tomu je pre bývalú ministerku aj hnutie ANO nepríjemná. Je to práve Schillerová, koho si Andrej Babiš vybral ako predsedníčku poslaneckého klubu a hlavnú tvár hnutia ANO v parlamente, aby mal čas obchádzať republiku vo svojom karavane a možno si aj chystať prezidentskú kampaň.

Z reakcií bývalého premiéra sa zdá, že ho kauza naozaj rozladila. Odmietol, že by hnutie ANO financovalo jej „osobnejšie“ fotografie, ako tvrdila politička, a zároveň ju vyzval, aby sa venovala komunikácii v svojej špecializácii, teda vo financiách, a to „bez fotiek s pávmi“.

Zaujímavé texty:

Dlho sa zdalo, že krajina si z drvivej finančnej krízy roku 2008 odniesla všeobecne akceptované poučenie: Štát nikdy nesmie šetriť tak hlúpo, aby sa preto dostal do dvojitej recesie. To sa vtedy v regióne podarilo skutočne len Česku. Lenže teraz to vyzerá, akoby sme si smutný unikát chceli pre veľký neúspech zopakovať.

David Klimeš o tom, že stabilizovať český rozpočet nemožno len škrtaním výdavkov (Aktuálně)

„Som vďačný svojim rodičom, že som v pravý okamih facku tiež dostal. Som z prostredia, kde rodičia vedeli v pravý okamih vymedziť, kde sú mantinely.“ – Marian Jurečka bohužiaľ z prostredia, kde rodičia dokázali vymedziť mantinely, nie je. Vymedzovať ich pomocou násilia je totiž zlyhaním a nie dôkazom, že to dokázali. V prípade Jurečku potom v dôsledku netrpí len on alebo jeho deti, ale my všetci.

Stanislav Biler o tom, aké je české premýšľanie o fyzických trestoch škodlivé (A2larm)

Pražská automobilová doprava zrejme má byť vlajkovou loďou programu ODS. Tento amatérsky výkop je však úplne mimo dopravnej, urbanistickej i ekonomickej reality. Ak niekto z autorov textu strávil opozičné roky štúdiom dopravných tém, asi to bolo na vysokej škole života.

Peter Bednár o tom, že ODS, ktorá plánuje v jesenných voľbách získať post pražského primátora, zabúda na to, že v mestách nežijú len automobily (Seznam Zprávy)

Ako to pomenováva politický ekonóm Daniel Šitera, česká spoločnosť ako mnohé iné semiperiférie osciluje medzi „diskurzom kolónie“ a „diskurzom korupcie“. Podľa prvého z nich môže za všetky problémy ovládanie zvonku, podľa druhého skazenosť miestnych elít. To prvé vedie k nekritickosti voči miestnym pomerom a elitám (majú svoje chyby, ale musíme ich predsa hájiť pred svojvôľou „Bruselu“), druhé zase k nekritickosti voči západnému centru ako nadradenému dodávateľovi civilizovanosti do našej podradnej, „čecháčkovskej“ provincie.

Ondrej Slačálek o tom, prečo je Česko semiperiféria a aké sú vyhliadky, že Česi prijmú zelenú transformáciu (Salon Práva)

Krimiseriál Devadesátky je prvým krokom na pripomenutie doby, ktorá je základom budúceho rastu mnohých dnešných veľkých majetkov. A v ktorej bola hlavným pohonom všetkého maxima zarobiť čo najviac za každú cenu, napríklad aj s rizikom na hrane zákona. Seriál, ktorý by roztváral všetky tieto súvislosti privatizácie, by možno nebol taký sledovaný, pretože by v ňom nebolo toľko pozoruhodných mŕtvol a perverzných, aj keď dnes už smiešnych mafiánov. Pre sebareflexiu spoločnosti by však bol, pri všetkej úcte k Devadesátkam, oveľa dôležitejší.

Petr Fischer o novom kriminálnom seriáli Devadesátky, ktorý tie najväčšie zločiny vynecháva (Finmag)

Foto týždňa:

Poslanec Andrej Babiš využil to, že poslanci sedeli na rokovaní, ktoré naťahovala opozícia, aby ukázal, že byť členom výboru aj tak nemá cenu.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].