Moje dieťa je môj opak. A nemá veľa spoločného ani s druhým rodičom
Psychologička hovorí, ako si poradiť s tým, že naše dieťa po nás nezdedilo povahové črty, na ktoré sme hrdí.
Jablko vraj nepadá ďaleko od stromu. Často to tak aj je. Lenže niekedy zaletí riadne ďaleko. A tak sa stane, že introvertná mama sa ocitne pred výzvou, ako zvládnuť socializačné potreby svojho extrovertného dieťaťa, alebo že realistickí až pesimistickí rodičia sú zrazu pod silnými lúčmi svojho dieťaťa – „slniečka“, čo verí, že vždy všetko dobre dopadne.
Niekedy je to len fáza, deti sa predsa vyvíjajú, rovnako ako dynamika ich vzťahov s rodičmi. Niekedy to však neprestane a rodičov dospelých detí stále udivuje, prečo ich potomkovia nemajú napríklad zmysel pre humor, zatiaľ čo oni sú samý žart.
„Ak máme dieťa, ktorého temperament nerezonuje s naším, môže to byť pri výchove a rodičovstve celkom výzva. Je totiž ľahšie sa napojiť a posilňovať temperament dieťaťa, ktorý je podobný ako náš alebo ktorý uprednostňujeme. Ťažšie je to vtedy, keď
