Denník N

Na rozdiel od Ruska Západ nevie, čo chce vo východnej Európe

Foto – TASR/AP
Foto – TASR/AP

Demokratické štáty sa musia rozhodnúť medzi dvoma víziami poriadku v Eurázii: medzi Helsinkami alebo Jaltou.

Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite

Zatiaľ čo sa na hraniciach Ukrajiny hromadia jednotky ruského prezidenta Vladimira Putina, ktoré hrozia najväčšou vojnou v Európe od roku 1945, celý svet sa snaží odhadnúť jeho zámery. Strategická otázka, ktorú si musia položiť demokracie v Európe a Severnej Amerike, však je: aké sú naše vlastné zámery?

Za Helsinki, ale trochu aj za Jaltu

Putinov dlhodobý cieľ vo východnej Európe je v skutočnosti úplne jasný. Chce obnoviť čo najviac z impéria, veľmocenského postavenia a sféry vplyvu, ktoré Rusko tak dramaticky stratilo pred tridsiatimi rokmi rozpadom Sovietskeho zväzu v decembri 1991. Cieľ je jasný a my môžeme odhadovať len taktiku. Od roku 2008, keď si násilím poistil dve secesionistické časti Gruzínska, a určite od dobytia Krymu v roku 2014 je evidentné, že je pripravený použiť všetky prostriedky – od diplomacie a dezinformácií cez kybernetické útoky a otravy oponentov až po priamu vojnu.

Západ prispel k tejto kríze svojím zmätkom a vnútorným nesúladom o našom strategickom cieli vo východnej Európe. Západ – ak sa vôbec ešte dá hovoriť o jedinom geopolitickom Západe – v podstate strávil obdobie od roku 2008 tým, že sa nerozhodoval medzi dvoma rôznymi modelmi poriadku v Eurázii, ale namiesto toho sa snažil trochu o oba a ani o jeden poriadne. Tieto modely môžeme skratkovito nazvať Helsinki a Jalta. Bezprostrednou úlohou dnes je odradiť Rusko od invázie na Ukrajinu, ale v skutočnosti sa za tým skrýva táto väčšia voľba.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vladimir Putin

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie