Denník N

Prekladateľka prežila pandémiu v Číne: Na začiatku som sa bála. Život s komunistickým režimom mi pripomínal naše 80. roky

Čína po lockdowne. Ilustračné foto - TASR/AP
Čína po lockdowne. Ilustračné foto – TASR/AP

V Číne sú protipandemické opatrenia drastické a sloboda slova neexistuje. Komunistický režim v Pekingu si však nemôže dovoliť taký stupeň cynizmu, aký si tu dovoľujú vlády, ktoré sa považujú za demokratické, hovorí prekladateľka Ildikó Hizsnyai Tóth.

Magyar verzió itt.

Tento text uverejňujeme v rámci crowdfundingu k maďarskému projektu Denníka N. Podporte maďarský projekt

Prekladateľka a vysokoškolská učiteľka Ildikó Hizsnyai Tóth sa vrátila na Slovensko po dvoch rokoch strávených na univerzite v čínskom meste Si-an a momentálne pracuje v Štúrove ako strážkyňa mosta. Vypuknutie pandémie prežila v Číne, a kým sa spamätala, už sa nemohla dostať z krajiny.

V rozhovore sa dočítate:

  • aké bolo prežiť vypuknutie pandémie v Číne;
  • prečo Číňania vôbec neriešia pôvod vírusu a ani celú pandémiu;
  • či existuje v Číne antivakcinačné hnutie;
  • ako je možné, že Čína zvládla pandémiu úspešne, a čo by sme z toho mohli na Slovensku použiť;
  • ako na čínskych univerzitách zakladajú katedry maďarčiny jednu za druhou.

Kto sú strážcovia mosta v Štúrove?

Tento projekt spustil v roku 2004 Karol Frühauf, ktorý sa narodil v Štúrove a emigroval v roku 1968. Po tom, čo stratil svojich rodičov a postavili most medzi Štúrovom a Ostrihomom, hľadal pozitívny dôvod na to, aby sa mohol vracať do Štúrova. Na pamiatku svojich rodičov založil so svojou manželkou nadáciu, v ktorej sa dá uchádzať o 3- alebo 6-mesačné umelecké rezidenčné štipendiá. Budovu, kde sú strážcovia mosta ubytovaní, vlastní mesto a program koordinuje Kultúrne združenie Štúrovo a okolie. Na programe sa zúčastňujú väčšinou zahraniční umelci. Nastúpila som na miesto Juhoafričana, ktorý sa v poslednej chvíli dozvedel, že nemôže prísť na Slovensko.

Čo robíte ako strážkyňa mosta?

Môj projekt sa volá Lockdown Networking. Chcem spájať ľudí a skupiny žijúce v lockdownoch. Budujem komunikačné mosty, predovšetkým medzi ľuďmi žijúcimi na oboch stranách Mosta Márie Valérie, ktorí prežívali pandémiu rozdielne. Prichádzam z miesta, odkiaľ prišiel aj vírus a môžem do tohto procesu zapojiť aj svojich čínskych známych žijúcich v lockdowne.

Ako spájate týchto ľudí a skupiny?

Po dvoch rokoch strávených v Číne som sa nevrátila na rovnaké miesto, odkiaľ som odišla. Poznala som toto miesto a teraz vidím rozdiely, ktoré nutne nemuseli zbadať tí, ktorí sledovali tunajšie udalosti permanentne. Po týchto dvoch rokoch a 8-tisíc kilometroch mám určitý nadhľad. Vytvorila som živý chatroom v budove strážcu mosta a jeho online verziu na Facebooku. Tam sa dá diskutovať o témach, ktoré som priniesla z Číny, alebo o udalostiach, ktoré sa udiali tu. Svoje skúsenosti zaznamenávam v denníku strážcu mosta.

V roku 2019 ste sa dostali na univerzitu v čínskom meste Si-an. Ako sa to stalo?

Univerzita v Debrecíne hľadala skúseného maďarčinára na univerzitu v Si-ane, kde sa zakladá katedra maďarčiny. V rámci katedry nemčiny už učili maďarčinu dve učiteľky, jedna s maďarským a jedna s čínskym materinským jazykom. Potrebovali posilu a ja som mala práve takú náladu, že som do toho išla.

Podporte spustenie maďarskej verzie Denníka N

Prečo potrebuje univerzita v Si-ane katedru maďarčiny?

Na čínskych univerzitách otvárajú katedry maďarčiny jednu za druhou.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Čína

Koronavírus

    Magyarul a Denník N-ben

    Rozhovory

    Svet

    Teraz najčítanejšie