Denník N

Január zmizol v húštine ako čierny jaguár

Salvador Dalí, Dospievanie. Výrez
Salvador Dalí, Dospievanie. Výrez

Zima je dobrá hlavne na to, aby sme si spolu s Albertom Camusom uvedomili, že v nás v strede najtuhšej zimy býva neporaziteľné leto.

Autor je výtvarník

Dnes ráno bola obloha namaľovaná Václavom Boštíkom, elegantne v horizontálnych pásoch oblakov až k nekonečnej modrej a ešte ďalej. Potom ju slnko prežiarilo a všetko sa zmenilo do slnečného predpoludnia.

Václav Boštík, český maliar, vidím ho ako ráno odchádza z hotela pri Place de Militaire v Paríži, kde sme bývali, na svoju prechádzku po milovanom meste s koženou taškou krížom cez plece a v pohorkách, jeho pohľad a úsmev sú mi nezabudnuteľné. Myslím na neho často, napríklad dnes ráno.

,,Hope is the thing with feathers.“ Nádej je vec s perím, píše Emily Dickinson a pokračuje:

That perches the soul,
And sings the tune without the words,
And never stops at all.
… ktorá sídli v duši
a spieva melódiu bez slov
a nikdy sa nezastaví.

Teplé dni v nás vyvolávajú pomaly sa blížiacu jar a prísľub lepších dní, dlhších, slnečnejších, s radosťou až po otvorené terasy kaviarní a letné vysedávanie, také dôležité špeciálne pre species, ktorého som súčasťou.

Zima je dobrá hlavne na to, aby sme si spolu s Albertom Camusom uvedomili, že v nás v strede najtuhšej zimy býva neporaziteľné leto. Myšlienka vskutku existenciálna, ako tá nádej, ako obrazy Václava Boštíka, ako modrá, modrá obloha prežiarená slnkom.

Január zmizol v húštine ako čierny jaguár a február nech, prosím, nie je víťazný a prelistuje svojich dvadsaťosem dní v rýchlom slede, nakoniec, je to jeho povinnosť, je to najkratší mesiac a ešte k tomu prestupný.

Mám to, čo Nemci presne volajú Fernweh, preložím to ako túžba sa túlať, doslovne smútok za diaľkou… Pre mňa to súvisí s túžbou vidieť priateľov a tí sú často vzdialení, niekedy len v inom meste, niekedy aj na inom kontinente.

Dnes ráno mi Stephan poslal fotku, ako je na výstave Toyen v Hamburgu, ako rád by som si ju pozrel s ním, prechádzal sa po niektorom s hamburských trhov, jedol chlebík s haringom a pil pivo a večer išiel s priateľmi do San Pauli do Cuneo pozdraviť krásnu Francu, dať si na začiatok jednu-dve grappy, pojesť, popiť a sedieť tam v spoločnosti priateľov…

To mi pripomína, že zatiaľ ani Viedeň nie je ďaleko a v Belvederi je od konca januára otvorená výstava Dalí – Freud, eine Obsesion. Tam sa pôjdem pozrieť, to bude fajnové, zatiaľ, kým nepríde marec, potichučky, poľahúčky, ľahnem si na chvíľu na sopha a pánu profesorovi čo-to vytáram a Salvador zatiaľ namaľuje obraz Dospelosť.

Umenie je mágia
oslobodená od klamstva
byť pravdou.

To hovorí Theodor W. Adorno, ja nehovorím nič, akosi som zadriemal, sníva sa mi, že ležím na pohovke a cítim vôňu horiacej cigary, na pracovnom stole predo mnou defilujú staroveké sošky božstiev dávno zabudnutých, meniace sa na slony meniace sa na labute meniace sa na žirafy, čas je prevesený na suchom konári a v diaľke na horizonte horí žirafa.
A kde je nosorožec?

Eine Obsesion!

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie