Bieloruský denník: Lukašenko nenávidí Bielorusov, ktorí opustili krajinu. Tu je dôkaz

Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.

Referendum o zmenách bieloruskej ústavy je naplánované na 27. februára. Áno, mám na mysli to referendum, ktorým si Alexandr Lukašenko chce ešte viac uzurpovať moc a stať sa predsedom Celobieloruského ľudového zhromaždenia, nového orgánu, ktorý prevezme všetku moc v krajine.

Aby sa to nestalo, demokratické sily v Bielorusku vypracovali jednotnú stratégiu – vyzývajú ľudí, aby prišli do volebných miestností a odovzdali neplatné hlasovacie lístky ako protest proti samotnému referendu, organizovanému nelegitímnym prezidentom.

Do referenda zostávajú necelé štyri týždne, ale až do prvých februárových dní nebolo jasné, ako sa na ňom zúčastnia Bielorusi, ktorí sa nachádzajú mimo krajiny. Pribudnú nejaké volebné miestnosti? Koľko ich bude? V ktorých krajinách? No 2. februára sa ministerstvo zahraničných vecí a Ústredná volebná komisia Bieloruska začali navzájom predháňať v „dobrých správach“.

Bez hlasovania v zahraničí

Zástupca ministerstva zahraničných vecí najprv uviedol, že tretina volebných miestností v zahraničí nebude vytvorená z dôvodu, že na tamojších konzulárnych úradoch je zaregistrovaných málo Bielorusov. Uviedol aj ďalšie dôvody, prečo by v tej či onej krajine nemuseli byť volebné miestnosti: nemožnosť zaistiť bezpečnosť počas referenda či komplikovaná epidemiologická situácia.

Stále pritom nebolo jasné, kde predsa len otvoria hlasovacie miestnosti. Neskôr to upresnil zástupca bieloruskej ÚVK: v zahraničí nebudú žiadne. A Bielorusom, ktorí sú v zahraničí, ponúkajú vrátiť sa do krajiny a voliť, ak chcú.

Mimochodom, nedávno aj občan Alexandr Lukašenko vyzval Bielorusov, ktorí naďalej bojujú proti režimu, aby sa vrátili do krajiny: Radím vám, príďte domov, kajajte sa a kľaknite si na kolená. Zaplaťte aspoň čiastočne náhradu škody, pretože [na náhradu toho], čo ste spôsobili, nebude stačiť ani váš majetok, ani všetko, čo dokážete zarobiť za celý svoj život. Nech vás [cudzinci] hodia k nám na hranice ako utečencov a my vás odtiaľ vezmeme,“ povedal nelegitímny líder.

Neustále obvinenia „utečencov“

Predstaviteľov demokratických síl a všetkých, ktorí nesúhlasia s diktatúrou, Lukašenko a všeobecne celá bieloruská štátna propaganda označuje za utečencov.

A vo svojich príhovoroch k úradníkom, poslancom a kolektívom štátnych podnikov neustále obviňuje „utečencov“: zo sprísňovania sankcií, z ťaženia z migračnej krízy na hraniciach s EÚ, z organizovania teroristických činov, z destabilizácie situácie, zo zhoršovania vzťahov s Európou.

Skrátka, obviňujú Bielorusov, ktorí odišli, doslova zo všetkého, čo zavinil bieloruský režim.

Takto napríklad poslanec Oleg Belokonev navrhol potrestať Bielorusov: „Tí ľudia, ktorí vyzývajú na sankcie, by mali niesť zodpovednosť. V záujme náhrady škôd, ktoré dotyční ľudia spôsobili, dôjde aj ku konfiškácii ich majetku v prospech štátu.“

Z času na čas (ale zatiaľ nie veľmi často) sa objavujú správy o zadržaní príbuzných Bielorusov, ktorí sú v zahraničí. Bol to prípad Ariny Malinovskej, bývalej moderátorky štátneho kanála STV. Manžela jej sestry zadržali podobne ako bratranca Pavla Latušku – jedného z lídrov bieloruskej opozície.

Kto môže byť prezidentom

Zmeny ústavy, o ktorých sa bude 27. februára rozhodovať v referende, obsahujú aj ustanovenia, ktoré komplikujú politický život odídeným Bielorusom.

Zakazujú napríklad účasť na voľbách všetkým, ktorí mali niekedy cudzie občianstvo alebo povolenie na pobyt v inej krajine. V skutočnosti to znamená, že Bielorusi, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v zahraničí, nemôžu kandidovať na prezidenta.

Aj týmto spôsobom Lukašenko odrezáva mnohých Bielorusov, ktorí v súčasnosti aktívne bojujú proti režimu mimo krajiny, od možnosti zúčastniť sa na deľbe moci.

Odňatie občianstva

Lukašenko a jeho podporovatelia chcú do novej ústavy zaviesť právo na odňatie bieloruského občianstva.

Ešte predtým, ako sa objavili tieto návrhy, v októbri 2021, takéto opatrenie navrhol Viačeslav Orlovskij, predstaviteľ MIA GUBOPIK (silová štruktúra známa brutálnym zadržiavaním, prehliadkami a nahrávaním videí, na ktorých sú zadržaní donútení kajať sa pred Lukašenkom). Navrhol „odobrať občianstvo tým Bielorusom, ktorí utiekli z krajiny a pracujú v záujme západných krajín“.

Prečo je to tak?

Presnú odpoveď môže dať len sám Alexandr Lukašenko, takže zvyšok je len môj odhad.

Myslím si, že občan, ktorý sa považuje za prezidenta, veľmi rád všetko kontroluje. A je neuveriteľne ťažké kontrolovať Bielorusov, ktorí opustili krajinu.

Môžete ich zastrašiť, môžete im pohroziť, ale je takmer nemožné ich fyzicky dosiahnuť. Diaspóra zohrala a naďalej zohráva obrovskú úlohu pri izolácii Lukašenkovho režimu: zrušenie majstrovstiev sveta v hokeji v Minsku; akcie, ktoré udržiavajú Bielorusko v popredí mediálnej agendy; tlak na európske spoločnosti, ktoré spolupracujú s diktátorom; a vo všeobecnosti aktívna loby za bieloruské demokratické záujmy.

Lukašenko nemôže kontrolovať diaspóru, nemôže poslať stovky policajtov, aby všetkých zmlátili – a preto má taký strach a nenávidí Bielorusov v zahraničí.

Z ruštiny preložila Diana Shvedová. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.