Denník N

Fotiť v českých dedinách bola nuda, vždy nás viac lákalo chodiť na Slovensko, hovorí český teoretik a fotograf Tomáš Pospěch

Pavel Vavroušek: zo série Nová Sedlica, vyd. PositiF, 2021
Pavel Vavroušek: zo série Nová Sedlica, vyd. PositiF, 2021

Historik umenia a fotograf Tomáš Pospěch je známy tým, že sa vo svojich dokumentárnych projektoch dlhodobo zaoberá fenoménom „českosti“ a mapuje stereotypy v českej spoločnosti. Jeho fotografické začiatky sú však spojené so severovýchodným Slovenskom, kde v 90. rokoch dokumentoval rusínske obce. „Ste jednoducho atraktívnejšia krajina na fotografovanie. V Česku sa fotografuje horšie a bolo to cítiť už v 90. rokoch.,“ hovorí Tomáš Pospěch.

Okrem voľnej tvorby pôsobí Pospěch aj ako pedagóg a kurátor a vedie malé vydavateľstvo PositiF zamerané na fotografiu. Nedávno v ňom vydal knihu Nová Sedlica českého fotografa Pavla Vavrouška, ktorý v rokoch 1971 až 1981 dokumentoval najvýchodnejšiu obec v Československu.

Ako vznikol nápad vydať knihu fotografií z Novej Sedlice? Bola to téma, ktorá vás dlhšie zaujímala?

Keď som sa v 90. rokoch začal zaoberať fotografiou, dokumentoval som dediny na severovýchode Slovenska a na Kysuciach a zaujímali ma rôzne prístupy fotografie k dedine. Neskôr som si v katalógu legendárnej výstavy 9 & 9, ktorú v Plasoch v roku 1981 pripravila teoretička fotografie Anna Fárová, odfotil aj pár snímok Novej Sedlice od Pavla Vavrouška. Niekoľkokrát som ich potom premietal študentom, hovorili sme o nich a ja som si počas toho uvedomoval, že Vavroušku raz musím vypátrať.

Ktoré fotografie ste si odfotili?

Išlo napríklad o fotografiu, ktorá je teraz na zadnej strane obálky knihy a zachytáva deti na sušiakoch na seno. Tri zvyšné sú v knihe. Na jednej vidieť dve panie, ako pri ohníku ležia na sebe a spia, na ďalšej ľudia vedú bieleho koňa, ktorý ťahá vozík, a schádzajú s ním z kopca. Na tej poslednej Vavroušek zachytáva ľudí, ako sa počas Veľkej noci polievajú vodou.

Pavel Vavroušek: zo série Nová Sedlica, vyd. PositiF, 2021
Pavel Vavroušek: zo série Nová Sedlica, vyd. PositiF, 2021
Pavel Vavroušek: zo série Nová Sedlica, vyd. PositiF, 2021
Pavel Vavroušek: zo série Nová Sedlica, vyd. PositiF, 2021

Čím vás zaujali?

Svojou silou a tým, že majú aj výtvarnú a symbolickú hodnotu. Pre mňa je však dôležitý aj osobný faktor, pretože fotografie vznikli v kraji, kam som chodieval „na vandry“. Keď som mal asi sedemnásť rokov, s kamarátmi sme si našli najodľahlejší kraj, kam nejazdia žiadni turisti, kde nie je civilizácia, ale sú tam zaujímaví ľudia a príroda. Nemohli sme ísť do zahraničia, tak sme chodievali na východné Slovensko. Potom som tam aj sám začal chodiť fotografovať. Boli to moje fotografické začiatky.

Knihu ste na konci minulého roka vydali vo vydavateľstve PositiF, ktoré vediete od roku 1999. Splnili ste si tým aj osobné predsavzatie voči tomuto kraju?

Áno, ale Vavroušek ma zaujal aj tým, že je neznámy autor, ktorý fotografoval dedinu a robil to úplne inak než pred ním Karol Plicka a inak než po ňom Jindřich Štreit. V rámci vydavateľstva mám totiž dlhodobú snahu hľadať rôznych zabudnutých autorov z 80. rokov, ktorí boli v tej dobe nejakým spôsobom významní alebo zaujímaví, ale keď sa zmenil režim, tak sa nevedeli uplatniť v nových pomeroch alebo začali živiť vlastné rodiny, podnikať či fotografovať reklamu a prestali sa venovať voľnej tvorbe. Preto sú dnes väčšinou neznámi.

Vavroušku som preto cielene začal hľadať, ale nedarilo sa mi ho nájsť. To sa neskôr vysvetlilo tým, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie