O novele vysokoškolského zákona trochu inak
Na mnohých európskych vysokých školách prebehli podobné reformy, aké sa navrhujú v novele zákona. Reformy však išli ruka v ruke s navyšovaním finančných prostriedkov.
Autorka je rektorka VŠVU v Bratislave
Novela vysokoškolského zákona sa dostala v Národnej rade do druhého čítania. Hoci to už budú pomaly dva roky, čo ministerstvo školstva túto agendu rieši, diskusie, napätia a emócie okolo nej neutíchajú. Na jeseň v roku 2020 odvolal Akademický senát STU Miroslava Fikara z postu rektora. Dodnes mi nie je celkom jasné, prečo k tomu vôbec došlo. Ale jednu vec viem iste: táto kauza obnažila to, že vysokoškolský zákon „betónuje“ konzervatívne akademické krídla na vysokých školách, ale súčasne jeho obsahy a nastavenia už nestačia pokryť potreby a výzvy vysokoškolského vzdelávania pre 21.storočie. Medzi ľuďmi sa hovorí, že „zíde z očí – zíde z mysle“. Nie je to celkom tak. Človek nemôže meniť názory podľa toho, ako sa to aktuálne hodí, nemôže sa hanbiť sám pred sebou. Vidieť v obsahu novely zákona väčšiu hrozbu než to, že rektor nemôže naplniť svoje zámery a ciele v konštruktívnom dialógu s ďalšími časťami akademickej samosprávy, nie je dobrá cesta.
Kardinálnym problémom novely zákona je podľa akademických reprezentácií zásah do autonómnosti akademických samospráv. Tvrdí sa, že akademické práva a slobody sú ohrozené a že školám hrozí vysoká miera politizácie. Voľba rektora by sa mala diať po novom pred volebným zhromaždením zloženým okrem členov akademického senátu aj z členov správnej rady. Nemá zmysel vymenúvať všetky navrhované zmeny a polemiky o nich. Mediálne je to v dostatočnej miere pokryté. Skôr stojí za to pozrieť sa v niekoľkých poznámkach na situáciu okolo novely.
