Denník N

Nemôžeme byť naivní a trestuhodne podceniť vlastnú obranyschopnosť

Pevne verím, že drvivá väčšina poslancov nepodľahne bludom opozície, odvrhne klamstvá a dezinformácie o strate suverenity či zvážaní jadrových zbraní a prijme celkom jednoduchý fakt: Pre zvýšenie pocitu bezpečnosti je prospešné, že v týchto zložitých časoch máme možnosť spolupracovať na obrane našej suverenity práve s americkými ozbrojenými silami, pretože sa naša bezpečnosť výrazne posilní.

Autor je predsedom vlády SR

Rozhodnutie parlamentu o Dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických má zásadný význam pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky i občanov Európskej únie.

Je to rozhodnutie, ktoré pokojne môžeme označiť za civilizačné, pretože má potvrdiť, že patríme k tej časti sveta, ktorá do poslednej chvíle dáva prednosť mierovému riešeniu konfliktov medzi štátmi a ktorá má vo vysokej úcte slobodu a ľudské práva.

Tu chcem zdôrazniť, že ide o obrannú dohodu a nie útočnú, ako sa snažia niektorí neprajníci našej suverenity, slobody a demokracie nahovoriť našim občanom. Každý, kto sa orientuje v otázkach bezpečnosti, vie, že silná obrana je nástrojom odradenia a odstrašenia každého potenciálneho útočníka.

Je to zároveň rozhodnutie, ktoré plne korešponduje so zahraničnopolitickou líniou Slovenskej republiky i s našimi záväzkami v Severoatlantickej aliancii, do ktorej sme v roku 2004 vstúpili dobrovoľne so záujmom byť súčasťou kolektívnej obrany demokratických štátov.

Musíme však hneď povedať, že k tomuto rozhodovaniu dochádza v čase, keď v časti Národnej rady neexistuje ani zhoda na hrozbách, ktoré číhajú na Slovenskú republiku, a teda ani na tom, čo treba na ich eliminovanie robiť. Tento rozporuplný stav považujem za najväčšie ohrozenie našich národno-štátnych záujmov v oblasti bezpečnosti po 4. októbri roku 2017.

Prečo práve po tomto dátume? Preto, lebo v tento deň vláda Roberta Fica schválila Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu Slovenskej republiky.

Oba dokumenty realisticky opisovali hrozby vrátane dezinformačných kampaní a zároveň vyzdvihovali potrebu aktívneho členstva Slovenska v NATO.

Dovoľte mi teda odcitovať tri dôležité pasáže z bezpečnostnej stratégie z roku 2017. V prvej vláda Roberta Fica zaujala kritický postoj k anexii Krymu – citujem:

Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve Slovenskej republiky, ktorý má dopad na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu.

Druhá pasáž hovorí o pozitívnom vzťahu Ficovej vlády k Spojeným štátom americkým – opäť citujem:

Osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi americkými, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy. Slovenská republika sa bude snažiť o ich aktívnu zaangažovanosť pri budovaní stabilnej a bezpečnej Európy.

A tretí citát opisuje, čo si vláda Roberta Fica predstavuje pod aktívnym členstvom Slovenska v NATO:

Slovenská republika sa bude snažiť všestranne posilňovať kolektívnu obranu v rámci NATO a podporí jeho transformáciu a adaptáciu na nové druhy hrozieb a výziev vrátane posilnenia východného krídla NATO. Bude reformovať a budovať svoj bezpečnostný systém tak, aby prispievala k rozvoju požadovaných spôsobilostí NATO vrátane posilňovania teritoriálnej obrany a zapájania sa do misií a operácií Aliancie mimo teritória členských krajín v rámci schváleného mandátu.

Takže ešte raz: „Budeme sa snažiť posilňovať kolektívnu obranu NATO vrátane posilnenia východného krídla aliancie.“ To deklarovala vláda Roberta Fica 4. októbra 2017.

Potom sa, žiaľ, zahraničnopolitický konsenzus začal rúcať. Najprv odskočila SNS – zrejme zaúradovali návštevy Andreja Danka v Rusku a nepochybne aj nálady časti verejnosti, ktorá podľahla protizápadným sentimentom a ópiu dezinformácií.

Smer sa ešte ako tak držal. Hoci oba kľúčové dokumenty prešľapovali pred parlamentom, v apríli roku 2019 premiér Peter Pellegrini vyhlásil, že jeho ministri sa týmito strategickými dokumentmi riadia. Avšak nemal dostatočnú politickú silu, aby dokument v parlamente presadil, a v boji s populistami kapituloval.

Bezpečnostnú a obrannú stratégiu v aktualizovanej podobe schválila až naša vládna koalícia. Pokračovali sme tak v práci našich predchodcov, pretože kontinuita v zahraničnopolitických otázkach a zvlášť v otázkach bezpečnosti je pre štát a jeho občanov kľúčová. Sú to kvalitné dokumenty a hrdo sa k nim ako predseda vlády Slovenskej republiky hlásim.

No za ten čas, čo my sa správame k bezpečnosti štátu zodpovedne, Smer a jeho odštiepený Hlas prešli na stranu dezinformácií a šírenia poplašných správ. Teda presne toho, čo sami v bezpečnostnej a obrannej stratégii označili za hrozbu Slovenskej republiky.

Parlamentné opozičné strany sa tak stali hrozbami pre občanov tejto krajiny.

Ukážem na konkrétnom príklade, v čom táto hrozba spočíva. Poslanec Smeru pred pár dňami v súvislosti s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi Slovenskom a USA burcoval ľudí na protestné zhromaždenie výrokmi, ktoré predstavujú absolútne dezinformačné dno. Vyberám pár ukážok:

  • Už o pár dní sa začne americká okupácia.
  • Obranná dohoda s USA je koniec slovenskej štátnosti. A každý vlastenec, ktorému záleží na Slovensku, by mal v stredu prísť pred Prezidentský palác.
  • Mimochodom, zabudnite na ochranu svojho majetku. Podľa zmluvy si Američania môžu bezodplatne zobrať akýkoľvek súkromný či verejný majetok.
  • Ženú nás do vojny s Ruskom, chystajú sem naťahať tisíce amerických vojakov už vo februári, berú nám jurisdikciu, vystavujú vás napospas americkej svojvôli a idú sem navoziť jadrové zbrane.
  • A neverte lžiam, že Američania sú všetci gejovia, ktorí sem neprišli znásilňovať „slovenské devy“ – v Taliansku len za posledné roky americkí vojaci znásilnili niekoľko žien. Toto tu chceme?!

V akom strašidelnom kontraste sú bludy a invektívy tohto poslanca s deklaráciami Ficovej vlády z roku 2017, ktoré tvrdia, že „osobitné postavenie z hľadiska presadzovania bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky majú vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sú kľúčové pre bezpečnosť Európy.

Národ, ktorý nevie rozpoznať nepriateľa od spojenca, nevie, čo je hrozba a odkiaľ prichádza, stratí opodstatnenie existovať vo vlastnom štáte. A kľúčovú úlohu v strate orientácie národa zohrávajú práve dezinformácie, s ktorými systematicky pracujú poslanci opozície.

Nemôžeme dovoliť, aby sme sa dožili chvíle, keď občania na Slovensku stratia schopnosť rozpoznať nepriateľa od spojenca a naša vlasť tak zostane bez spojencov, bez schopnosti čeliť hrozbám súčasného sveta.

Ruská federácia v týchto týždňoch opäť testuje odolnosť európskeho bezpečnostného systému. To, čo sa deje na východnej hranici Ukrajiny, nie je len ukrajinsko-ruská záležitosť. Je to aj naša záležitosť, je to aj náš strach o slobodu, suverenitu a mier, ktoré sa nás bytostne dotýkajú.

Rusko anexiou Krymu v roku 2014 porušilo najmenej 12 medzinárodných a bilaterálnych zmlúv zaručujúcich suverenitu a územnú celistvosť. Oživilo možnosť zmeny hraníc zvrchovaného štátu hrubou silou. A dnes to isté Rusko už celkom otvorene artikuluje nespokojnosť s tým, že aj my na Slovensku sme sa pridali k západným demokraciám.

Dnes poslanec Smeru šíri klamstvá, že obranná dohoda s USA je koncom slovenskej štátnosti, že nás ženú do vojny s Ruskom a že o pár dní sa u nás začne americká okupácia. Toto je zrada slovenských záujmov.

Chcem, aby dnes zaznelo aj to, že Rusko na svoje obavy nemá žiadny reálny bezpečnostný dôvod. Západ Ruskú federáciu neohrozuje. Nemáme voči Rusku žiadne územné požiadavky. Nepravdivý je aj mýtus, že NATO expanduje a rozpína sa na hraniciach Ruska. Len 6 percent pozemnej hranice Ruskej federácie tvorí hranica s členmi NATO.

Naším záujmom je, aby sa Rusko vrátilo k Zmluve o konvenčných silách v Európe, z ktorej vystúpilo v roku 2007. Sme za obnovenie dialógu a spolupráce medzi NATO a Ruskom. Sme za to, aby sa otázky o európskej bezpečnosti riešili na pôde OBSE a ďalších diplomatických formátov, ktoré sú na dialóg s Ruskom vytvorené.

Ale nemôžeme byť naivní a trestuhodne podceniť našu vlastnú obranyschopnosť a obranyschopnosť Európskej únie. Áno, sme dôležití, tvoríme časť východného krídla Severoatlantickej aliancie a Národná rada rozhodne, či našu slovenskú geografickú dôležitosť naplníme aj štátnickým skutkom.

Pevne verím, že drvivá väčšina poslancov nepodľahne bludom opozície, odvrhne klamstvá a dezinformácie o strate suverenity či zvážaní jadrových zbraní a prijme celkom jednoduchý fakt:

Pre zvýšenie pocitu bezpečnosti je prospešné, že v týchto zložitých časoch máme možnosť spolupracovať na obrane našej suverenity práve s americkými ozbrojenými silami, pretože sa naša bezpečnosť výrazne posilní.

Slabiny našej obranyschopnosti sú všeobecne známe. Sme malá krajina s malou a stále slabo vyzbrojenou armádou. Ale jednu vec môžeme a musíme urobiť, pretože je v záujme našich občanov i Európy: správať sa ako zodpovedný spojenec a byť pevne na strane tých, ktorí odmietajú násilie.

Verím, že sa v Národnej rade nájde dostatok štátnickej múdrosti a realizmu a že táto dohoda z nej vyjde schválená na podpis pani prezidentke.

[Pochopte vojnu na Ukrajine vďaka knihám Petra Koubského Stručné dejiny Ukrajiny a Stručné dejiny Ruska]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Obranná dohoda s USA

Politici píšu

Vojna na Ukrajine

Komentáre

Teraz najčítanejšie