Denník N

Má talent a odhodlanie. Prelomí štatistiky, podľa ktorých mu Slovensko nepomôže vyštudovať?

Marián Piskor. Foto N - Ľudmila Kolesárová
Marián Piskor. Foto N – Ľudmila Kolesárová

Marián, ktorého s tromi súrodencami vychováva iba matka, sa zamiloval do slovenčiny a literatúry, skladá básne a chce učiť na strednej škole. Deti z chudobného prostredia však nemajú na Slovensku veľkú šancu vyštudovať vysokú školu.

Marián Piskor s tromi súrodencami vyrastajú iba s mamou. Študent, ktorý sa ako samouk a v neľahkom prostredí naučil hrať na klávesy, gitaru, ukulele, píše básne a robí recenzie kníh, hovorí: „Nechcem sa prezentovať súkromím, chcem sa presadiť niečím iným.“ Jeho mama súhlasí.

Už na základnej škole začal Majo hrávať aj na organe v kostole. Vtedy už dni trávil aj čítaním kníh. „Objavil som čaro knižníc. Ako siedmak, ôsmak som už veľmi vnímal aj krásu slovenského jazyka.”

Doma rodina hovorila nárečím, jemu učarovali nielen knihy, ale aj hodiny slovenčiny s riaditeľom základnej školy v Sečovskej Polianke Jánom Karolom.

„To on ma priviedol k tomu, že slovenčina je krásna. Jeho hodiny boli výborné,“ hovorí maturant ľubozvučne, každý dĺžeň aj mäkčeň použije na správnom mieste. Slová ukladá s citom.

Marián má doma množstvo skrípt zo slovakistiky, z teórie literatúry, z kritiky. Ako sa stíha venovať popri strednej zdravotnej škole a takmer dennej práci pri pokladnici v Kauflande knihám a samoštúdiu? „Ak to beriete ako formu oddychu, dá sa to,” usmieva sa.

Prvý z rodiny na vysokú školu

Štyria súrodenci nemajú so školou problém, traja sú na strednej škole, najmladší brat Ondrej ešte na základnej. Mama sa niekedy obracia aj v dvoch prácach.

Pre osamelú matku to nie je jednoduchá situácia, deti jej pomáhajú. Marián už viac ako rok po škole ide do práce a za zarobené peniaze nakúpi aj do domácnosti. Talentovanému Braňovi, ktorý maľuje portréty, pomáhajú Divé maky. Michaela po skúsenosti so šikanou, keďže tam bola jediná Rómka, prestúpila na inú školu a darí sa jej.

Marián by bol rád prvým vysokoškolákom v rodine. Do prvého ročníka by chcel ísť ešte tento rok a neskôr by sa chcel stať učiteľom slovenského jazyka a literatúry.

Ešte na základnej škole založil Literárny klub. „Rád som rozprával o knihách, rád som riešil charaktery postáv. Hovoril som si, že možno je v škole viac takých ľudí a mohli by sme sa stretávať.” Prišiel s touto myšlienkou za riaditeľom školy. Tak vznikol v Sečovskej Polianke Literárny klub, ktorý mal hneď na začiatku 28 členov.

Zvuk: Marián rozpráva, ako založil literárny klub a ako číta knihy deťom z Luníka IX:

Neskôr začal Marián aj písať, najprv len do zásuvky, prózu aj poéziu. Pri poézii ostal doteraz.

„Vždy, keď som mal nejakú horúcu myšlienku, zveršoval som ju. Často na okraj zošita.“ Keď to raz uvidela jeho učiteľka, povedala mu, aby ostal po škole. Bál sa, že ho čaká pokarhanie. Ona ho však poprosila, aby jej ukázal viac svojej tvorby. Prihlásila ho do súťaže Zemplínske pero a on získal prvé miesto. O rok víťazstvo obhájil.

Tohto roku ho čaká maturita na Strednej odbornej škole zdravotníckej v Michalovciach.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Slovensko

Teraz najčítanejšie