Neverte tomu, čo vidíte. Žonglér s realitou Gerhard Richter má 90 rokov
Každé zobrazenie je ilúzia, upozorňuje nás nemecký umelec, ktorý patrí medzi najvýznamnejších i aukčne najdrahších žijúcich autorov na svete.
„Robia si, čo chcú.“ Gerhard Richter sa otočí ku kamere a ukazuje na svoje dva rozrobené obrazy. Chvíľu predtým sme ho mohli vidieť, ako s nasadením celým telom tlačil veľkú stierku po plátne. Nástroj sa pomaly sunie po farbách, premiešava ich a rozmazáva. Zanecháva za sebou novú štruktúru.
Maliar i pozorovateľ s napätím sledujú, čo sa na obraze objaví. Okamžite nastupuje hra imaginácie, z abstraktného plátna vystupujú priestory či krajiny. Autor má pred sebou dielo, ktoré rozohral, no výsledok nie je úplne v jeho rukách. Obraz i oko diváka majú voľnosť. Robia si, čo chcú.
Na tomto napätí medzi obrazom a realitou postavil nemecký umelec Gerhard Richter (1932) celú svoju tvorbu i kariéru. Dnes patrí medzi najvýznamnejších i aukčne najdrahších žijúcich autorov na svete. A v týchto dňoch oslavuje deväťdesiatku.
Čo vlastne vnímame?
Horiaca svieca. Bežný predmet a zároveň symbol svetla, tepla, nádeje. A takisto dočasnosti našej existencie. Knôt dohorí a všetko sa skončí. Výtvarné zachytenie momentu v živote plameňa je priestorom na zastavenie a premýšľanie. A aj na skúmanie toho, čo a ako vlastne očami vnímame.
Je na obraze naozajstná sviečka? Je to kópia? Či napodobenina? Ako by vyzeralo skutočne realistické zobrazenie sviece? A dá sa realita vôbec zachytiť?
Otázky, ktorými sa Gerhard Richter dlhodobo zaoberal a ktoré premietol do svojho veľmi rozsiahleho a pestrého diela. Séria jeho malieb z 80. rokov, ktorých objektom sú horiace sviece, však môže poslúžiť ako referencia na ceste jeho bohatou tvorbou a životom.
Kapitalistický realizmus
Detstvo a mladosť v dvoch totalitách: zverstvo nacistického Nemecka strieda po vojne socialistický režim Nemeckej demokratickej republiky. Umeleckú dráhu rozbieha na akadémii umení v Drážďanoch, mladý autor sa venuje nástenným maľbám, dostáva štátne zákazky. Ideové opraty socialistického realizmu mu však nesedia a v roku 1961 uniká do západného Nemecka.
Nejde tu však o bezhlavé objímanie „slobodného“ sveta. Onedlho po príchode do nového prostredia sa Richter zúčastňuje na výstavných akciách a performanciách pod heslom „kapitalistického realizmu“.