Denník N

Neverte tomu, čo vidíte. Žonglér s realitou Gerhard Richter má 90 rokov

Detail obrazu Svieca (1982) od Gerharda Richtera.
Detail obrazu Svieca (1982) od Gerharda Richtera.

Každé zobrazenie je ilúzia, upozorňuje nás nemecký umelec, ktorý patrí medzi najvýznamnejších i aukčne najdrahších žijúcich autorov na svete.

„Robia si, čo chcú.“ Gerhard Richter sa otočí ku kamere a ukazuje na svoje dva rozrobené obrazy. Chvíľu predtým sme ho mohli vidieť, ako s nasadením celým telom tlačil veľkú stierku po plátne. Nástroj sa pomaly sunie po farbách, premiešava ich a rozmazáva. Zanecháva za sebou novú štruktúru.

Maliar i pozorovateľ s napätím sledujú, čo sa na obraze objaví. Okamžite nastupuje hra imaginácie, z abstraktného plátna vystupujú priestory či krajiny. Autor má pred sebou dielo, ktoré rozohral, no výsledok nie je úplne v jeho rukách. Obraz i oko diváka majú voľnosť. Robia si, čo chcú.

Na tomto napätí medzi obrazom a realitou postavil nemecký umelec Gerhard Richter (1932) celú svoju tvorbu i kariéru. Dnes patrí medzi najvýznamnejších i aukčne najdrahších žijúcich autorov na svete. A v týchto dňoch oslavuje deväťdesiatku.

Gerhard Richter – Svieca, 1982.

Čo vlastne vnímame?

Horiaca svieca. Bežný predmet a zároveň symbol svetla, tepla, nádeje. A takisto dočasnosti našej existencie. Knôt dohorí a všetko sa skončí. Výtvarné zachytenie momentu v živote plameňa je priestorom na zastavenie a premýšľanie. A aj na skúmanie toho, čo a ako vlastne očami vnímame.

Je na obraze naozajstná sviečka? Je to kópia? Či napodobenina? Ako by vyzeralo skutočne realistické zobrazenie sviece? A dá sa realita vôbec zachytiť?

Otázky, ktorými sa Gerhard Richter dlhodobo zaoberal a ktoré premietol do svojho veľmi rozsiahleho a pestrého diela. Séria jeho malieb z 80. rokov, ktorých objektom sú horiace sviece, však môže poslúžiť ako referencia na ceste jeho bohatou tvorbou a životom.

Gerhard Richter – Betty, 1988.

Kapitalistický realizmus

Detstvo a mladosť v dvoch totalitách: zverstvo nacistického Nemecka strieda po vojne socialistický režim Nemeckej demokratickej republiky. Umeleckú dráhu rozbieha na akadémii umení v Drážďanoch, mladý autor sa venuje nástenným maľbám, dostáva štátne zákazky. Ideové opraty socialistického realizmu mu však nesedia a v roku 1961 uniká do západného Nemecka.

Nejde tu však o bezhlavé objímanie „slobodného“ sveta. Onedlho po príchode do nového prostredia sa Richter zúčastňuje na výstavných akciách a performanciách pod heslom „kapitalistického realizmu“.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie