Krik davu je riziko politiky. Ako poslanci ustáli obliehanie parlamentu pri jazykovom zákone v roku 1990
Pred tridsiatimi rokmi čelili vtedajší poslanci podobnej hystérii ako teraz pri obrannej dohode s USA. Mikloško hovorí, že vo vypätých situáciách je kľúčové, či sa nájdu lídri, za ktorých sa môžu ostatní tak trochu schovať.
Bol necelý rok po Nežnej revolúcii. Koncom októbra 1990 dostali poslanci na stôl vládny návrh jazykového zákona a časť Slovákov už zakrátko prepadla hystérii.
Pred Slovenskou národnou radou (SNR), ktorá vtedy sídlila v budove na Župnom námestí, sa zhromaždil rozhorčený dav, ktorý považoval za vlastizradu, že menšiny – rozumej Maďari – majú zákonom garantované právo používať svoj materinský jazyk.
„Na ulici mi nadávali do Maďarov. O mojej mame šírili, že je Maďarka, hoci pochádzala zo Záhoria. Vylepovali plagáty „Mikloško je zradca“. Už vtedy nás spájali aj so Sorosom,“
