Nie, nie a ešte raz nie
Neexistuje ukrajinská kríza, iba ruská agresia.
Autor je spisovateľ
To je zas rečí o mieri! Počúval som ich celé detstvo. Hlavne od milicionárov, ktorí po školách šírili sovietsku propagandu a so zbraňou v ruke potláčali každý slobodný prejav. Koľko vojenských prehliadok som ešte stihol dobrovoľne (rozumej povinne) vidieť. Na mier sa ZSSR odjakživa potreboval mimoriadne vyzbrojiť. Koncom 80. rokov sa na Slovensku nachádzalo šestnásť posádok Červenej armády, ktoré devastovali cesty aj prírodu. Patrili im celé výcvikové zóny, kam bol zakázaný vstup.
Pri preletoch stíhačiek MiG sa otriasali Fatry aj Tatry. Oznámenie o umiestnení jadrových zbraní v ČSSR poslali nášmu ministrovi zahraničia poštou! Samozrejme, všetko v mene svetového mieru. Okupácia nás stála pätnásť miliárd korún a za ďalšie obrovské sumy sa dodnes odstraňujú ekologické katastrofy v kasárňach i vojenských lesoch. Chabé ospravedlnenie za august 1968 vzal Putin napokon späť a na hroby vojakov, ktorí postrieľali maďarských demonštrantov v októbri 1956 v Budapešti, položil vence.
Rusko teraz na ukrajinskej hranici zhromaždilo najväčšiu armádu v Európe po roku 1945. A podľa našich samozvaných mierotvorcov je na vine NATO? Nie. Putin urobí všetko, aby sa demokracia na Ukrajine neujala. Jedine tak môže jeho kleptokracia prekvitať. Čo keby si ruský človek všimol, že sa dá žiť aj inak, slobodnejšie a spravodlivejšie? Žasnem, koľkí u nás obdivujú drážďanského kágebáka, ktorý chcel do občanov NDR počas revolúcie strieľať ostrými a pri moci sa zubami-nechtami drží za pomoci falšovania volieb.
Autoritársky fašizmus by sa aj u nás páčil mnohým lokálnym putinitánom, ktorí buď z prostredia organizovaného zločinu vyšli, alebo s ním počas kariéry splynuli. Dospeli sme do posledného štádia gangsterského kapitalizmu.
