Denník N

Záhada zimných olympiád: Prečo patrí Holandsko k najlepším, keď nemá žiadne hory?

Ireen Wüstová so zlatou medailou. Foto - TASR/AP
Ireen Wüstová so zlatou medailou. Foto – TASR/AP

Takmer tretina krajiny leží pod úrovňou mora a najvyšší tamojší kopec Vaalserberg meria iba 322,4 metra. Holandsko napriek tomu v medailových tabuľkách zimných olympiád pravidelne končí v prvej desiatke, pričom je to hlavne zásluhou jedného športu – rýchlokorčuľovania.

Holandsko získalo v histórii zimných olympijských hier doteraz 138 medailí, z ktorých až 128 vybojovali rýchlokorčuliari a rýchlokorčuliarky a šesť ďalších súťažiaci v šortreku, ktorý je takisto rýchlokorčuľovaním, akurát na kratšom ovále. Tri ďalšie holandské medaily pochádzajú z krasokorčuľovania a posledná zo snoubordingu.

Rýchlokorčuliari a rýchlokorčuliarky sú v Holandsku veľkými športovými hviezdami a jednej z nich sa na olympiáde v Pekingu podaril historický zápis. Ireen Wüstová zvíťazila v pretekoch na 1500 metrov, čo znamená, že získala zlatú medailu v individuálnych disciplínach na piatich po sebe idúcich olympijských hrách.

To sa nepodarilo žiadnej žene či mužovi na zimných či letných olympijských hrách.

Počas každej zimnej olympiády si veľa fanúšikov kladie otázku, ako je možné, že Holandsko v rýchlokorčuľovaní natoľko dominuje. Počas otváracieho ceremoniálu predošlej olympiády v Pchjongčchangu sa o vysvetlenie pokúsila americká reportérka NBC Katie Couricová, ktorú však zaň Holanďania vysmiali.

Keď holandská výprava vstupovala na štadión, rýchlokorčuliarske úspechy tejto krajiny vysvetlila takto: „Prečo sú v tom takí dobrí? Pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Zimné olympijské hry

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie