Policajný viceprezident Kišš: Za Gašpara chceli, aby som zničil dôkazy

Prečo ste sa stali policajtom?

Bol to môj detský sen. Už od detského veku som sa chcel stať policajtom. Do šestnástich som uvažoval, či budem veterinár alebo policajt, a v šestnástich som sa rozhodol, že policajt je pre mňa to pravé, a dodnes toto rozhodnutie neľutujem.

Keď policajný prezident Štefan Hamran predstavoval policajné vedenie, tak povedal, že toto je prvé vedenie, ktoré vie po anglicky. To v polícii nie je samozrejmé. Ako to, že viete po anglicky? 

Anglický jazyk som mal na gymnáziu, maturoval som z neho. V 4. ročníku na policajnej akadémii som mal individuálny študijný plán, študoval som aj na jazykovej škole v Bratislave, bolo to ročné štúdium, intenzívny kurz štyri hodiny denne, a tam som sa zdokonalil. Odvtedy sa snažím zapájať aj do rôznych medzinárodných aktivít v rámci práce a aj takto si zdokonaľovať jazyk.

Prečo to nie je v polícii samozrejmé?

To je ťažká otázka. Je pravda, že doteraz nie všetci policajní funkcionári ovládali anglický jazyk a nie všetci videli medzinárodnú spoluprácu ako niečo nosné. Preto aj opatrenia smerom nadol vo veci vzdelávania policajtov v jazykovej oblasti boli obmedzujúce. My chceme tieto aktivity podporiť a chceme, aby slovenská polícia aj v očiach zahraničných partnerov vyzerala dôveryhodne a komunikačne zdatne.

Aké najznámejšie prípady ste vyšetrovali?

V roku 2009 som prestúpil z okresného riaditeľstva, kde som bol vyšetrovateľom, na Úrad boja proti organizovanej kriminalite. V tom roku som začal vyšetrovať organizovanú skupinu Kucmerku v okolí Dubnice. Ten už bol v tom čase po smrti, ale niektorí členovia skupiny ešte žili. Vtedy sa nám spolu s kolegami podarilo objasniť štyri vraždy. Zobrali sme jeden spis z kraja, ktorý bol prerušený, nanovo sme ho rekonštruovali a podarilo sa nám obviniť osoby, z ktorých niektorí začali s políciou spolupracovať. Následkom spolupráce došlo k objasneniu ďalších troch vrážd. Vyšetroval som aj rôzne medzinárodné veci ako člen medzinárodných tímov, spisy zamerané na organizovanú drogovú trestnú činnosť, obchodovanie so zbraňami. V roku 2016 sme s kolegami začali rozrábať Sereď, známa akcia Venal, kde je k dnešnému dňu obvinených do sto ľudí.

O vás sa v polícii hovorí ako o tom, ktorý spôsobil problém s Krajčíkom. Kto bol Ján Krajčík? 

Ja som na tejto veci nepracoval, ani žiadny z mojich podriadených. Je to chiméra, ktorú začali používať niektorí policajti, ktorí museli odísť z UBOK-u (Úrad boja proti organizovanej kriminalite – pozn. red.) a z NAKA, treba to vysvetliť. Ján Krajčík bol človek, ktorý vypovedal vo viacerých skutkoch.

On bol vlastne pravou rukou mafiána Mišenku.

Dá sa to tak povedať. Bol to človek, ktorý sa pohyboval v jeho blízkosti a tak sme ho v tom čase hodnotili. V roku 2010 začal vypovedať s tým, že ukázal miesta, kde boli pochované telá, popísal skutky, ako sa stali, boli obvinené osoby. Potom nastala situácia, keď začal vypovedať v prípade bývalého krajského prokurátora Mamráka v Nitre. Nahral scénku, ako s ním komunikuje, a túto nahrávku poskytol orgánom činným v trestnom konaní, ktoré následne zistili, že nejde o hlas doktora Mamráka, ale niekoho iného a podarilo sa to celé objasniť. Tento svedok sa stal nedôveryhodným a dnes je odsúdený na doživotie za niektoré vraždy, ktorých sa dopustil.

Vy ste na základe tej nahrávky obvinili pána Mamráka. Ako rýchlo sa ukázalo, že je to zinscenované?

Myslím si, že asi dva – tri týždne po obvinení, relatívne rýchlo znaleckým posudkom. Ten jednoznačne určil, že nejde o hlas doktora Mamráka. Následne sa identifikovali ďalší páchatelia, ktorí boli účastní nahrávania a robili akýchsi hercov. Tí sa popriznávali, všetci išli na dohodu a skutok sa podarilo objasniť.

Aký bol Krajčíkov motív, že to zinscenoval?

Malo to byť na objednávku. Objednávateľ bol obvinený, ale ak si dobre pamätám, nebol odsúdený z dôvodu zlého zdravotného stavu. Znalecký posudok na jeho duševný stav vyšiel tak, že v čase spáchania trestného činu bola obmedzená jeho rozpoznávacia schopnosť. Myslím si, že Krajčík mal za to dostať okolo 10-tisíc a asi to bol finančný motív.

Myslíte si teda, že vždy, keď niekto krivo vypovedá, tak sa to časom ukáže? Máte takú skúsenosť?

Máme také skúsenosti a vždy, keď začíname s niekým komunikovať a vieme o tom, že je členom zločineckej organizovanej skupiny, tak môže mať informácie aj o inej trestnej činnosti, nielen o tej, z ktorej je podozrivý. Prvé, čo komunikujeme, je, že musí hovoriť pravdu, a ak to tak nebude a v priebehu vyšetrovania zistíme, že nás klame, tak jeho procesné postavenie, výhody, ktoré mu umožňuje získať trestný poriadok, stráca. Stáva sa to, nie je to bežné. Niekto si to neuvedomí, snaží sa niečo zatajiť. Ale keď vediete vyšetrovanie, tak áno, ukáže sa to, že klame, a stráca výhody. To je aj prípad samotného Krajčíka.

Stalo sa vám niekedy ešte niečo podobné?

Nespomínam si, že by sa v rámci Slovenska stal obdobný prípad. Vždy sa informácie, ktoré osoba povie, preverujú. Vôbec to nie je o tom, že niekto nám niečo povie a my tomu jednoznačne uveríme. Naopak, keď niekto urobí takú generálnu spoveď, tak sa to dopodrobna preberá, aby sme si my ako policajti urobili jasno, či tá osoba klame a či sa s ňou dá, alebo nedá robiť. Podľa toho postupujeme ďalej. Nedá sa len vymyslieť nejaký príbeh, ktorý by nezapadal do kontextu s inými vykonanými dôkazmi.

Vy ste boli policajným funkcionárom už za bývalého vedenia. Kedy presne?

Bol som aj vedúcim oddelenia vyšetrovania na UBOK-u, bol som zástupcom riaditeľa odboru v Trnave na UBOK-u a následne som bol aj zástupcom riaditeľa expozitúry na západe. Bolo to v období 2010 až 2013.

Čiže aj keď bol policajným prezidentom Tibor Gašpar. 

Chvíľu som nebol funkcionárom a bolo mi odporučené, aby som bol radovým, ale keďže vznikala NAKA, tak k 1. decembru 2012 som sa stal zástupcom na západe.

Vaši kolegovia hovoria, že vo funkciách boli len takí, ktorí im boli ochotní slúžiť.

V tom čase to bola najnižšia riadiaca funkcia na západe. Ak narážate na to, čo za vedenie sme tu v minulosti mali, tak oni sa takisto postupne profilovali. Nikdy to nie je tak, že na všetky funkcie si dáte ľudí, ktorí sú vám oddaní. Musíte tam mať aj ľudí, ktorí trochu tej práci rozumejú. Tabuľky boli obsadzované aj ľuďmi, ktorí boli čestní a ktorí robili, a myslím si, že toto bol aj môj prípad. Nakoniec som aj ja musel z funkcie odísť, respektíve bola mi zrušená. Vyšetrovali sme veci, ktoré boli pre niekoho citlivé, boli sme úspešní a zrazu bolo treba moju riadiacu tabuľku zrušiť, a bol som znovu radový vyšetrovateľ.

Čo boli tie citlivé veci?

Nikto mi jasne nepovedal, prečo to bolo zrušené, ale boli tam rôzne udalosti a nechcel by som sa k tomu bližšie vyjadrovať, lebo vypovedám aj ako svedok v kauze Očistec. Bola požiadavka na to, aby som niečo urobil s určitými dôkazmi, čo som neurobil.

Mali ste ich zlikvidovať?

Nemôžem sa k tomu bližšie vyjadrovať, ale áno, dajme tomu, že v tomto zmysle. Zažil som neštandardnú situáciu, nie jednu, a dá sa to takto s odstupom času vyhodnotiť. V tom čase sme nemali komplexné informácie, aby sme vedeli posúdiť, o čo presne ide.

Prečo o tom vypovedáte až v Očistci? Prečo ste to nepovedali vtedy?

Väčšinou to nie je tak jednoznačne povedané, čo máte urobiť alebo ako sa máte v určitej situácii správať. Vždy je to tak, že vám to nejakým spôsobom naznačia a snažia sa to zaobaliť do zákonného postupu. V danom momente sme to nevedeli jednoznačne identifikovať.

Nevedeli ste identifikovať ich motív?

Áno, aký je ich motív, ale s kolegom sme sa k tomu postavili dosť jednoznačne a postupovali sme tak, ako by policajti podľa nášho názoru mali postupovať a zrazu došlo k zrušeniu mojej riadiacej tabuľky.

Kedy ste ten motív pochopili? Až teraz pri vyšetrovaní veľkých káuz?

Pochopil som ho už vtedy, ale nemal som na to žiadne dôkazy. Ako boli vykonávané dôkazy v rôznych kauzách, tak tomu dali jednoznačnú líniu a dnes je to už viac-menej jasné, prečo moji nadriadení takto konali.

Očistec je jedna z káuz, v ktorej sú najvyššie zložky štátu, ktoré mali vyšetrovať korupčné a ekonomické trestné činy, obvinené, že sami vytvorili zločineckú skupinu, ktorá za úplatky tieto trestné činy nevyšetrovala tak, aby z toho mohli určité ekonomické skupiny a aj oni sami profitovať. Mohli by to robiť, keby radoví policajti neboli ticho?

Nie, vždy museli mať nejaké spojky a tomu zodpovedá aj celá štruktúra, že aká trestná činnosť bola touto zločineckou skupinou páchaná. Vždy to bolo buď korupčného, alebo ekonomického charakteru. Ten spis musel mať niekto fyzicky pridelený, rovnako aj informáciu musí niekto preverovať. Bez vplyvu nadriadených by podriadení nemohli záver preverovania označiť ako zákonný. Boli určité typy ľudí, ktoré boli nadriadeným oddané a niekedy konali neštandardne.

Prečo sa to pohlo až po vražde Jána Kuciaka?

Pohlo sa viacero vecí. Vnímali sme to tak, že vplyv na manipulovanie vyšetrovania sa strácal. Ľudia začali mať strach a aj tí, ktorí im boli verní, už nedokázali robiť to, čo od nich žiadali. Postih začínal byť reálny a informácie, ktoré sa v súvislosti s vraždou Jána Kuciaka vynárali, boli tragické. Osobne som si myslel, a aj som sa toho obával, že tak ako dopadol Ján Kuciak, by mohol dopadnúť aj niekto z našich policajtov. Že niekto narazí na kauzu, kde necúvne, nebudú to vedieť ovplyvniť a môže to takto skončiť. No to sa nestalo a odniesol si to Ján Kuciak so svojou priateľkou.

Tušili alebo vedeli ste, aký veľký je rozsah tej trestnej činnosti?

Tušili sme, boli tam známky neštandardného konania zo strany nadriadených, neštandardnej personálnej politiky. Keď chcete viesť Policajný zbor alebo ste riaditeľ nejakého úradu, tak si na miesta dosadzujete ľudí, ktorí sú schopní. Toto sa nedialo, dial sa pravý opak. Boli tam ľudia, ktorí boli známi známych, mnohokrát neschopní. Nehovorím, že všetci, lebo systém nejako fungovať musel. A toto bolo divné, prečo sa to deje. Motív sa dozvedáme teraz z vyšetrovacích spisov, ale náznaky boli už vtedy. Chápali sme to ako niečo, čo nie je zdravé.

Motívom boli vždy peniaze?

Peniaze sú silný motív. Vidíme, koľko finančných prostriedkov, ktoré prevzali ako úplatky, bolo v Očistci odovzdaných. Niekto to robil za funkciu, niekto túžil po moci. Motívy sú rôzne.

Toto masívne vyšetrovanie rozpútalo takzvanú vojnu v polícii. Čo podľa vás táto vojna je? 

Z našej strany by som to nenazýval vojnou v polícii. Musíme bojovať s organizovaným zločinom, nech má akúkoľvek podobu. Ak je v nejakej inštitúcii, tak musíme ísť tam a musíme to riešiť. Za to sme platení. Po nás už nemá kto prísť. Keď zoberiem NAKA, tak má vyšetrovať tie najzávažnejšie trestné činy – korupciu, zločinecké skupiny. Ak to je v štátnej správe, musíme to riešiť. To nie je vojna. Ak niekto vedie vojnu proti nám, tak to ovplyvniť nevieme. Vývoj v spoločnosti je taký. Keď to tu bolo bežné, tak nikto nemá zázračný prútik – ani ja, ani policajný prezident, že zo dňa na deň sa tu urobia poriadky, aj v inštitúciách, aj v samotnej polícii. Ten proces sa musí začať. Začal sa a som rád, že som jeho súčasťou. Urobíme všetko preto, aby sa to zmenilo čo najskôr.

Celú spravodajskú operáciu odštartovalo vyšetrovanie riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského. Po ňom SIS poslala informáciu, že sa manipuluje s výpoveďami vo veľkých kauzách a na inšpekciu prišli vypovedať Branislav Zurian a Ján Kaľavský. Slúžilo to celé len na ochranu Pčolinského, prípadne Petra Košča?

Neviem, na čo to celé slúžilo, v každom prípade sú tam aj zo strany tajnej služby neštandardné kroky, bola tam tá správa. My by sme radi od SIS videli správu o korupcii na Slovensku podloženú dôkazmi, odpočúvaniami, to sme doteraz zo strany SIS nevideli. Zaoberali sa práve touto vecou. Záver si musíme každý urobiť na základe informácií, ktoré máme. Určite boli niektoré postupy neštandardné aj zo strany našich bývalých kolegov, aj obsah danej správy, že údajne dochádzalo k učeniu svedkov, k ovplyvňovaniu. Bol som tam roky, nič také som nezažil. Tieto kauzy sa vyšetrovali na chodbe, kde som sedel sedem rokov. Kolegov, ktorí to vyšetrovali, poznám veľmi dobre ako skúsených a odborných policajtov. Ak by sa mne v živote stalo niečo také, že to musí vyšetrovať NAKA, tak by som chcel, aby to vyšetrovali títo policajti. Majú moju maximálnu dôveru.

 Správa SIS bola podľa vás vymyslená?

Možno niektoré okolnosti boli interpretované inak, zaslúži si to hlbšiu analýzu. Ja túto správu nemám dopodrobna naštudovanú, nemám k nej prístup.

Výsledkom je, že vyšetrovatelia NAKA Čurilla a spol. nie sú stíhaní za manipulovanie veľkých káuz, ale za to, čo robili v čase, keď im zrazu inšpekcia pobrala spisy, a hrozilo, že ich bude obviňovať, zatýkať. Ako ste to obdobie vnímali?

Bolo to neštandardné. Keď je trestné oznámenie na policajtov, je potrebné to vyšetriť. Určite inšpekciu ako takú nezatracujeme, tá inštitúcia má v Policajnom zbore opodstatnenie. Sme prví, ktorí chceme, aby bola funkčná. Inšpekcia roky funkčná nebola, to je fakt. Máme tu obvinené hlavy Policajného zboru, ktoré pôsobili na vrcholných pozíciách. Tí istí ľudia, čo sa dnes tvária, že majú otvorené oči, boli roky hluchí a slepí. Za tie roky sme im naposielali kvantá informácií o podozrivých správaniach a konaniach policajných funkcionárov, ktoré vyplývali zo spisov, a nikdy sa nič nezrealizovalo. Výrazne nám to komplikovalo prácu, museli sme sa s týmto prvkom vyrovnať. Ak by oni boli funkční, tak sme dnes niekde úplne inde. Ten tím po podaní správy SIS funguje už takmer rok a výsledok je taký, aký ste spomínali. Majú dostatok ľudí, kvalitnú Krajskú prokuratúru v Bratislave, ktorá vykonáva dozor, a výsledok nekorešponduje s tým, čo prišlo zo SIS, že dochádza k manipulovaniu vyšetrovania. Výsledok, ktorý máme dnes, jasne dokazuje, že k manipulovaniu nedochádzalo.

Mysleli ste si, že tie spisy zaistili, aby sa podozrivé osoby aj z tajnej služby dostali k informáciám, ktoré ste nazbierali pri vyšetrovaní?

Do úvahy prichádzalo viacero verzií, toto je jedna z nich. Na inšpekcii neboli schopní vyšetrovať korupciu, obviniť funkcionárov. Obvinili ich moji kolegovia, zabezpečili dosť dôkazov, čo potvrdzujú aj súdy, mnohí sa priznali, vydali peniaze. Tak neviem, či to bola ich neschopnosť, že poďme, berme všetky spisy, môže to súvisieť, že nevedeli analyticky vyhodnotiť, čo je podstatné, alebo mali úmysel, ktorý hovoríte. K tomu sa vyjadriť neviem.

Z odpočúvaní, ktoré zverejnila generálna prokuratúra v uznesení, ktorým odmietla zrušiť stíhanie vyšetrovateľov NAKA, vyplýva, že Ján Čurilla a ostatní chceli narýchlo začať stíhať Dianu Santusovú – šéfku inšpekčného tímu a nastali akési preteky, kto koho skôr obviní. Bolo to z vašej strany preventívne opatrenie, ako tvrdí generálna prokuratúra?

Nehovoril by som o pretekoch. Na NAKA nikoho neobvinili, to treba povedať. Bol realizačný návrh, začalo sa vyšetrovanie, trestné stíhanie, vypočúvali sa svedkovia. Po komplexnej analýze úkonov by sa rozhodlo, čo ďalej s celou vecou. Tá chiméra, že poďme, zavrime niekoho a vymyslime si niečo, nie je niečím podložená. Vyšetrovanie štandardne prebieha tak, že sa začne konanie, vykonáte výsluchy alebo iné dôkazy a potom sa rozhodnete. Nikto nepripravoval uznesenie o vznesení obvinenia, invazívne úkony, o tomto nemám informácie ani ja a myslím si, že by som ich mal, lebo som tam vtedy pôsobil, a nekonštatuje to ani krajská prokuratúra, ani inšpekcia.

Z odpočúvaní však vyplýva, že sa na NAKA pracovalo cez víkend a tesne predtým, ako malo dôjsť k zadržaniu vyšetrovateľov. Vyzerá to, ako keby vás dostali do pasce – vytvorili na vás tlak, že vás chcú zavrieť a vy ste v panike vymýšľali, ako začať ich stíhanie a na čom ho postaviť. Nebola to chyba?

Nebolo to v panike a nebolo to ani tak, že by niekto niečo vymýšľal. Už pred začatím stíhania bolo vykonaných viacero dôkazov, boli získané operatívne informácie, ktoré nasvedčovali tomu, že na inšpekcii nie je niečo v poriadku. Toto sa dalo na papier a na základe toho bolo začaté. Keď máte tie informácie, musíte konať.

Generálna prokuratúra hovorí, že na začatie vyšetrovania Diany Santusovej nebol dôvod. 

To nie je tak, že policajt sa rozhodne, že tu začne vyšetrovanie a vymyslí si nejaké dôkazy. Keď máte nejaké informácie, musíte ich dať na papier, musíte o tom komunikovať s nadriadeným. Vzniká realizačný návrh, ktorý predchádza začatiu stíhania. Tento návrh hodnotí a posudzuje váš priamy nadriadený – musí si ho prečítať, dať tam parafu, že s tým súhlasí. Toto sa udialo, robil to v tom čase riaditeľ odboru, čiže už druhý nadriadený sa vyjadril, že vidí dôvod, aby sa to stíhanie začalo. Nie aby sa niekto zatváral, ale že to ideme preverovať. Nebol to ich výmysel, tie informácie boli.

Videli ste to rozhodnutie generálnej prokuratúry? Ako vnímate odpočúvanie vyšetrovateľov?

Nevidel som ho celé, lebo má 105 strán, ale určité časti som si stihol prečítať. Tie odpočúvania vnímam ako neformálnu debatu, keď sa niekto zavrie v kancelárii. V bežnom živote a v pracovnom procese úplne bežné. Taká komunikácia je iná ako na verejnosti. To, že niekto používa expresívne výrazy, že žartuje v nejakom konaní a podáva to expresívne, tak to ešte neznamená, že sa takého konania aj dopustil alebo dopúšťa. Nič také sa nestalo, čo tam je spomínané. Bola to neformálna debata, ktorú by som prirovnal k debate jedného známeho moderátora, ktorá teraz unikla na verejnosť. Keď je niečo vypnuté, bavíte sa s človekom ináč. Nevidím na tom nič zlé. Podstatné je, čo títo ľudia urobili a oni za svoju kariéru zmenili chod hodinových ručičiek organizovaného zločinu na Slovensku. Či Jano Čurilla, Paľo Ďurka, či Štefan Mašín. Keby sme tu sedeli pol dňa, tak môžeme preberať ich prípady, ako sa s nimi vyhrali. Samozrejme, sú dôslední a narobili si množstvo nepriateľov. Nie je podstatné, či sa niekto vyjadruje expresívne.

Prokurátorka Habčáková kritizuje čurillovcov aj za to, že na odpočutých rozhovoroch hovoria, ako zapália Santusovej auto, ako jej dajú nelegálne GPS zariadenie – magnet pod auto – neprocesne bez súhlasu súdu, alebo ako prepichnú pneumatiky sledke SIS, ktorá ich monitorovala. Píše: „Ak príslušníci NAKA, ktorí sa takto vyjadrovali a plánovali nezákonné postupy, majú byť skutočne elitou, tak vyjadrujem obavu o spravodlivé presadzovanie práva.“ Ich vyjadrenia, že ide o bežnú konzultáciu, označila za drzé a ironické.

Je to debata medzi policajtmi, ktorí sa bavia v kancelárii, a nič z toho, čo je tam uvedené, sa nestalo. Tieto dve roviny treba odlišovať. My sme takisto ako vyšetrovatelia s operatívcami debatovali – a nie príjemne – o rôznych vrahoch, o rôznych ľuďoch, ktorí zneužívali deti. Neviem, či toto je niečo diskvalifikačné. Je to neformálna debata. Podstatné je, akého konania sa dopustili v súvislosti s vyšetrovaním a či informácie, ktoré mali na začatie trestného stíhania, boli pravdivé.

Prokurátorka vyčíta vyšetrovateľom aj to, že sa stíhanie začalo skôr, ako bol vypracovaný realizačný návrh, respektíve, že sa koncipoval paralelne so stíhaním. Nebola to chyba?

Bežne sa stáva, že policajti, vyšetrovatelia, operatívci, ktorí vyšetrujú nejaké veci, disponujú informáciami. Nie hneď ich dávajú na papier, ale disponujú nimi a komunikujú o tom s kolegami – kto čo vie, kto čo zistil a odkiaľ. Keď príde rozhodnutie, že túto informáciu dáva na záznam, tí ďalší to počujú a už vedia obsah tej informácie, ktorá príde v priebehu polhodiny, hodiny v papierovej podobe. Koncipujú, pripravujú aj uznesenie, aj ten ‚realizák‘, a nevidím na tom nič zvláštne.

Prokurátorka Habčáková tvrdí, že ‚realizák‘ bol vypracovaný na základe troch vymyslených úradných záznamov, že Santusová má mať sľúbené povýšenie v SIS za to, že vás zastaví alebo že mala blízky vzťah so zástupcom šéfa inšpekcie Zaplatílkom, ktorý bol takisto podozrivý z korupcie. Boli tie úradné záznamy reálne?

Myslím si, že boli reálne a boli v nich uvedené informácie, ktoré operatívci získali. Nie vždy sú všetky informácie, ktoré uvediete v záznamoch, pravdivé. Podávate ich tak, ako ste ich získali. Ak vám dá niekto klamlivé informácie, tak sa to ukáže v priebehu vyšetrovania a na to je to vyšetrovanie. Podľa informácií, ktoré mám, toto určite neboli vymyslené veci zo strany mojich kolegov.

Prokurátorka o tých dôkazoch hovorí pravý opak ako Krajský súd v Bratislave, ktorý vyšetrovateľov prepustil na slobodu, a tvrdí, že súd to zle vyhodnotil asi aj z dôvodu časovej tiesne. 

Keby sme prijali túto argumentáciu, tak musíme povedať, že každé rozhodnutie odvolacieho súdu je robené v časovej tiesni, a myslím si, že to nie je akceptovateľné. Súd vydá rozhodnutie, keď sa oboznámi so spisom, keď má dostatok informácií. To rozhodnutie bolo na 32 stranách a bolo naozaj kvalitne odôvodnené. Prečítal som si to a stotožňujem sa s tým. Je to senát odvolacieho súdu, tri sudkyne, ktoré majú skúsenosti s takouto činnosťou, a jednoznačne dospeli k záveru, že trestné stíhanie je nedôvodné a neopodstatnené. Máme tu teda dve inštitúcie, ktoré rozhodli diametrálne odlišne, pričom mali k dispozícii ten istý spis a ten istý dôkazový materiál.

Ako je to možné?

Asi žijeme na Slovensku. Neviem si predstaviť, že vyšetrovateľ, ktorý by pracoval u mňa, by rozhodol diametrálne odlišne ako senát krajského súdu. Trvám na tom, že rozhodnutie súdu je správne.

Čo potom robí generálna prokuratúra?

K tomu, prečo k takému rozhodnutiu dospeli, sa neviem vyjadriť. Možno dôkazy podľa pani prokurátorky Habčákovej svedčia o trestnej činnosti kolegov a je o tom presvedčená. To presvedčenie je diametrálne odlišné od presvedčenia troch sudkýň Krajského súdu v Bratislave.

Prokurátorka vám vyčíta, že ste postup voči Santusovej konzultovali s ministrom alebo s policajným prezidentom a aj s prokurátormi Repom a Šúrekom. Hovorí, že minister nie je kompetentný mať informácie zo spisu. 

Neviem o tom, že by niekto zisťoval informácie zo spisu. Komunikácia s týmito funkcionármi je vždy všeobecná, aj so mnou, nikdy nie konkrétna. Samozrejme, musíme mať nejaký prehľad o tom, čo sa v Policajnom zbore deje. Podpisujeme rôzne žiadosti, nasadenie špeciálnych jednotiek. Keď mám podpísať nasadenie 20 špeciálnych policajtov, tak sa logicky pýtam, čo sa ide robiť, ako a či je to pripravené. Vtedy to podpíšem. Nedá sa to robiť tak, že nejaký vyšetrovateľ o niečo požiada a nadriadený nemá právo vedieť vôbec o ničom. Ale do vyšetrovania ako takého nadriadený vôbec nezasahuje, a ak áno, treba vyvodiť dôsledky.

Ako dnes vnímate Jána Kaľavského, bývalého vedúceho operatívy, ktorý s vami blízko spolupracoval?

V kontexte udalostí, ktoré sa stali, že tam chodil, asi mal nejaké odpočúvacie zariadenie, ako komunikoval s kolegami, snažil sa ich naviesť na odpoveď, a ako tvrdil, že pred chvíľou mu hovorili niečo iné, v kontexte toho, že je obvinený z korupčnej trestnej činnosti a v kontexte toho, že je na pátraní a je naňho vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz, vyhýba sa úkonom trestného konania ako vo svojej veci, tak aj vo veci kolegov, tak si o ňom nemyslím nič dobré.

Ako sa mohlo stať, že tak blízko pri vás bol takýto človek?

Vo všeobecnosti, ak nejaké organizované skupiny pôsobia na nejakom území, tak je logická ich snaha preniknúť do štátnej správy, do polície, nájsť si svojich ľudí, ktorí budú z nejakých dôvodov vynášať informácie. Stáva sa to aj inde v policajných zložkách. Postupne sa identifikujú ľudia, ktorí nie sú pre systém zdraví a musia sa z neho vylúčiť. Nie je to nič mimoriadne. Treba sa z toho poučiť. Možno sú v polícii ešte aj neidentifikovaní takíto. Robíme všetko preto, aby sme to eliminovali. Aj na riadiace miesta dávame ľudí, ktorí niečo v živote dosiahli. Policajná korupcia a zvláštne konanie policajtov je všade vo svete, len ide o tú mieru. A tá miera, aj vzhľadom na obvinenia, ktoré tu máme, bola veľmi vysoká. To musíme napraviť.

Úrad špeciálnej prokuratúry už podal na Kaľavského obžalobu aj pre prijímanie úplatku. Pri jeho vyšetrovaní ste opakovane žiadali inšpekciu, aby vám vydala do konania jeho mobil alebo iné listiny, a ona vaše požiadavky ignoruje. Ako si to vysvetľujete?

Je to paradox. Oni si prídu zobrať naše spisy, ktoré takmer ani nesúvisia s vecou, ktorú vyšetrujú, my im tie niektoré spisy dáme, niektoré odmietneme, odnímu nám ich a oni nám do nášho konania nedajú dôkazy, ktoré majú. Musíme to rešpektovať a nech si už o tom každý urobí obraz sám. Prečo to nedali a prečo nám bránia vo vykonaní niektorých úkonov, ktoré môžu vyplývať aj z toho telefónu. Je to zvláštne a berieme to ako fakt. Na inšpekcii je teraz nové vedenie, mali aj nejaké úspechy a to je to, čo má robiť inšpekcia. Na východnej hranici boli zadržaní dvaja policajti, ktorí pašovali cudzincov.

Tak takéto úspechy mali aj predtým. 

Taktiež bývalý policajt NAKA je obvinený, že vydieral skupinu ľudí. Musia sa to aj naučiť robiť. Robia diametrálne odlišným spôsobom ako u nás. Nikdy nerobili organizované a zločinecké skupiny, je to pre nich nóvum. Musí ísť o postupný proces a dúfam, že s tým začali. Naozaj im prajeme len to najlepšie a aby sa im darilo, lebo to veľmi pomôže aj nám.

V deň, keď generálna prokuratúra zverejnila svoje rozhodnutie ďalej stíhať čurillovcov, NAKA oznámila, že znovu obvinila Vladimíra Pčolinského a Zoroslava Kollára. Ide o ten istý skutok? Odstránili ste nedostatky, ktoré vám vytýkal námestník Kandera a znovu ste vzniesli obvinenie?

Pokiaľ mám dobré informácie, tak je to ten istý skutok. Predpokladám, že vyšetrovateľ išiel v intenciách pokynov z generálnej prokuratúry, kde mu vytkli určité veci. Predpokladám, že to napravil. Pokiaľ nie je jednoznačné, že skutok sa nestal, tak vyšetrovateľ nemá inú možnosť ako vydať uznesenie o vznesení obvinenia. Potom to už bude na rozhodnutí súdu.

Keď pán Kandera zrušil rozhodnutie o obvinení Pčolinského, tak označil postup vyšetrovateľa pri vznesení obvinenia za neprocesný. Najvyšší súd teraz v inej veci – v prípade Košča a Kováčika, kde bol postup rovnaký, povedal, že to bolo zákonné. Ako sa vám vyšetruje, keď generálna prokuratúra takto rozhoduje? 

Nie je to jednoduché. Som rád, že Najvyšší súd potvrdil, že postupy, ktoré naši vyšetrovatelia majú, ktoré sú zaužívané a aj predtým ich generálna prokuratúra odobrila, sú správne. Ako už povedal pán Daňko, pán Kandera s ním vyšetroval vraždu Ernesta Valka a tam mu to neprekážalo. Rozhodnutie Najvyššieho súdu je pre nás smerodajné, naše postupy sú správne a budeme v nich pokračovať.

Skončilo sa už vyšetrovanie veľkých káuz a presunul sa už celý proces na súdy?

Nemyslím si, že je to ukončený proces. Áno, časť káuz sa ukončila, sú na súdoch, ale mnohé vyšetrovania pokračujú a pevne verím, že sa dočkáme ešte ďalších káuz, ktoré Slovensko posunú ďalej. Ľudia musia vidieť, že polícia je činná, že koná a že s korupciou ako takou sa vie vyrovnať.

Terajší opoziční politici, ktorí broja proti vyšetrovaniu vplyvných ľudí, hovoria o revanši a že si máte všetci dobre rozmyslieť, ako budete rozhodovať, keďže po voľbách sa podľa nich zmení situácia. Máte z takéhoto revanšu obavu?

Politický marketing niektorých politikov by som nerád komentoval. Tie vyjadrenia nie sú namieste, keď policajti konajú zákonne. Nie je vhodné, aby ich za to verejní činitelia takto kritizovali a následne sa im aj vyhrážali. Čo bude o nejaký čas, dnes nikto nevie povedať. Dúfam, že Slovensko nebude druhé Bielorusko alebo obdobná krajina a že stále bude mať zákon navrch nad nezákonnosťou.

Nemáte obavu z revanšu?

Ja osobne nemám obavu. Idem zo dňa na deň, robím najlepšie, ako viem, tam, kde som a život ukáže, či to bolo dobré. Keď príde revanš, tak bude revanš.