Filmový režisér Csaba Molnár: Humor používam rovnako pri Ľudovítovi Štúrovi ako pri Maďaroch zo Slovenska

Magyar verzió itt.

Tento text uverejňujeme v rámci crowdfundingu k maďarskému projektu Denníka N. Podporte maďarský projekt

Nakrútil film o živote v Komárne a teraz pripravuje seriál o Maďaroch zo Slovenska. Csaba Molnár je režisérom úspešného seriálu Horná Dolná a nový seriál Pressburg, ktorý sa bude venovať aj viacjazyčnosti Bratislavy, pripravuje ako svoj vlastný projekt.

V rozhovore rozpráva o tom, čo preňho znamená identita Maďara žijúceho na Slovensku, prečo je seriál Horná Dolná taký úspech a ako prišiel na prijímačky na VŠMU s tlmočníkom, lebo nevedel dosť dobre po slovensky.

Prečo ste považovali za dôležité nakrútiť seriál o Maďaroch na Slovensku?

Je to môj žolík. Každý tvorca má svoju dôležitú tému a ja som vyrastal ako Maďar na Slovensku, formovalo to moju identitu. Je to organickou súčasťou môjho života, a preto som vždy chcel o tom niečo vytvoriť… Spravil som už v podstate niekoľko filmov, ktoré sa tomu venujú. Doteraz však nebola možnosť napísať takýto seriál, lebo to nie je taká téma, že by to kúpila napríklad Markíza. Teraz však vznikom Kultminoru (Fond na podporu kultúry národnostných menšín – pozn. red.) je možné žiadať peniaze aj na seriál. Je to super možnosť, ktorá sa stretla s mojím dlhoročným plánom. Vnímam to ako veľké šťastie.

Váš film Zoltán, dobrý človek zobrazoval Komárno a komárňanskú atmosféru. V čom bude tento seriál iný?

Jeden môj kolega sa ma práve nedávno opýtal, či sa ešte cítim ako Komárňan alebo už ako Bratislavčan. Vtedy som si uvedomil, že veď ja nakrúcam o Bratislave. To je ten hlavný rozdiel. Seriál bude pracovať s iným humorom a má oslovovať širšie publikum. Odohráva sa v Bratislave a snažíme sa zapojiť aj slovenskú stranu. Zoltán, dobrý človek spracovával najmä menšinový život, tento príbeh bude trošku iný.

Obraz o Maďaroch na Slovensku v poslednom období vo veľkej miere formoval slovenský sitkom Susedia, ktorý zobrazuje Maďarov dosť pejoratívne ako nešťastných, ale zlatých ľudí, ktorí sa nevedia normálne vyjadrovať. Máte aj taký cieľ, aby ste tento obraz trošku napravili?

Ja sa na Susedov nehnevám, lebo hoci máte pravdu, to, čo ste povedali, vyplýva zo samotného žánra. Je to sitkom, v ktorom sú všetky postavy ťuťmáci, aj keď sú v podstate milí. Patrí to k žánru. Na druhej strane však seriál ukazoval, že Slováci a Maďari môžu žiť v mieri vedľa seba. Môžu chodiť k sebe na obed, môžu spolu prežívať veci a nevznikajú z toho konflikty, ale vzájomne si pomáhajú. Ak sa na to pozeráte takto, to je super vec. Znamenalo to krok dopredu v tom, ako nás Slováci vnímajú. My sa snažíme spraviť ďalší krok a predstaviť túto otázku trošku hlbšie.

Podľa vás nebolo škodlivé, že seriál Susedia posilňoval stereotypy o Maďaroch?

Ja verím, že to bolo viac užitočné ako škodlivé. Možno to bolo škodlivé pre náš sebaobraz. My sa snažíme vyhýbať stereotypizovaniu Maďarov. Toto môže byť ďalší krok, že budeme reflektovať na Susedov a na tie stereotypy.

Môžeme teda očakávať, že vo vašom seriáli sa objavia aj konkrétne motívy zo Susedov?

Takto som nad tým zatiaľ nerozmýšľal, ale porozmýšľam.

Akými nástrojmi chcete prekonať tú úroveň, ktorú reprezentovali Susedia?

Toto je úplne iný príbeh. Taký príbeh, z ktorého vyplývajú aj ostrejšie politické otázky. Jednu z dejových línií totiž inšpiroval príbeh hnutia Za dvojjazyčné južné Slovensko. U nás sa budú volať síce Beťári z Felvidéku, ale budú vykonávať podobnú undergroundovú činnosť a budú presadzovať dvojjazyčnosť na Slovensku, ale s humorom. Kontroverznejším témam sa teda nevyhneme.

Ako podľa vás vo všeobecnosti vykresľujú Maďarov na Slovensku slovenské filmy? V historických filmoch sú Maďari často zlí páni, ktorí utláčajú Slovákov, inokedy ich zobrazujú tak ako v Susedoch alebo ako hlučných, temperamentných zvrhlíkov. Sú podľa vás aj menej stereotypizované zobrazenia?

Slovenský film ešte nemá za sebou príliš dlhú cestu. Je to veľmi malý trh a čím širšie obecenstvo chcete osloviť, bohužiaľ, o to rýchlejšie sa dostávate k stereotypom. Príklady, ktoré ste spomenuli, sú možno známe pre široké publikum, ale ja som videl kopu filmov, v ktorých je to inak. Stredovýchodná Európa je veľký taviaci kotol. Obchod na korze napríklad režíroval Slovák narodený v Budapešti, hlavnú ženskú rolu hrala poľská herečka a v štábe bolo viac českých tvorcov.

Režiséra Jána Kadára za tento film vyznamenali aj Oscarom.

Áno. Podľa mňa je to takto v poriadku, treba len trošku vyhľadávať. Aj vo filmoch Martina Šulíka sa objavujú Maďari. Je kopa takýchto filmov, len nie sú tak na očiach. Podľa mňa maďarská otázka ako taká teraz na Slovensku nie je témou.

V novom seriáli sa venujete aj multikultúrnemu charakteru Bratislavy. Je toto teraz aktuálne? Je pravda, že minulosť Bratislavy je mnohonárodnostná, ale dnes je to mesto s vyše 90-percentným podielom Slovákov.

Jasné, že sa tomu oplatí venovať, keďže maďarská kultúra je tu veľmi silno prítomná. Práve teraz sme boli v jednom fonde, kde sa ma spýtali, že ak sa tento seriál nazýva Pressburg, prečo v ňom nehrajú aj Nemci. Práve preto, lebo dejiny sa vyvíjali tak, že nemecká menšina už nie je na Slovensku taká živá ako maďarská. Náš seriál je aj o tejto myšlienke, chceli sme vyzdvihnúť, že áno, aj takéto niečo máme v Bratislave, respektíve na celom Slovensku.

Ako sa dá o týchto témach – ako napríklad život v menšine alebo jazyková dominancia – rozprávať tak, aby to neurážalo nikoho a aby to bolo ešte aj vtipné?

Kľúčom k tomu je humor. Je mi blízky humor Hofiho (Géza Hofi, maďarský komik – pozn. red.) alebo Satinského. Mám rád žáner komédie, v ktorom si môžem dovoliť veci, ktoré inde nie. Robil som študentský film s názvom Posledné dni Ľudovíta Štúra, v ktorom sme pristupovali k téme Štúra veľmi odvážne, Slováci to milovali. Zavesili to aj na jednu nacionalistickú stránku a poznamenali iba toľko, že sme to trošku pokazili anglickými titulkami.

Je podľa vás rozdiel medzi tým, ako vnímajú humor Maďari a Slováci?

Určite, ale aj medzi tým, ako ho vnímate vy a ja. Je to podľa mňa veľmi subjektívne.

Váš seriál sa bude venovať aj téme identity Maďarov na Slovensku. Existuje však niečo také ako identita Maďarov na Slovensku, ktorá sa odlišuje od identity maďarskej alebo slovenskej?

Áno, ja mám takúto identitu. Kto by sa chcel opýtať, aké to je, pokojne mi môže zavolať. (smiech) Ja som naozaj v tom vyrastal. Identitu človeka môžeme definovať rôznymi spôsobmi, ale ja verím tomu, že moju veľmi presne vystihuje to, že som Maďar na Slovensku.

Je to regionálna alebo národná identita?

To je pekná otázka, bolo to jedným z východísk aj pri vzniku seriálu. Ja mám identitu Európana a identitu Maďara na Slovensku. Existujem niekde medzi týmito dvoma, jeden deň som taký, druhý onaký. Moja maďarsko-slovenská identita znamená silnú regionálnu zakotvenosť a okrem toho existuje európska identita, ak sa na to pozeráme z väčšej diaľky.

Seriál chcete vysielať na internete. Prečo? Aké sú vôbec možnosti pri šírení takéhoto seriálu?

Práve sa to mení, lebo rokujeme s RTVS, aby z toho vznikol televízny seriál. Keďže je to hybridný dvojjazyčný seriál, ťažko vymyslieť, kde by bolo najlepšie ho vysielať, asi to bude RTVS. Pôvodne sme rozmýšľali nad internetovým vysielaním, lebo náš rozpočet bol limitovaný. Výroba seriálu je drahá a museli sme zistiť, aké sú reálne možnosti. Ako reálne sa zdalo, že z podpory Kultminoru spravíme internetový seriál, ktorý nemusí mať minimálne 25-minútové diely, čo je podľa mňa najkratší televízny žáner. Povzbudzovali nás však, aby sme sa pokúsili získať podporu Audiovizuálneho fondu a rokovali s RTVS s cieľom vytvoriť väčší, koprodukčný seriál. Vydali sme sa teda touto cestou.

Vy pochádzate z Komárna a na VŠMU ste robili prijímačky s pomocou tlmočníka. Je to tam bežné alebo vo vašom prípade urobili výnimku?

Vôbec to nie je bežné. Najprv ma chceli vyhodiť. Zobrali ma na študijné oddelenie, že je tu týpek, ktorý si so sebou zobral tlmočníka, je to chyba v systéme a nevieme, čo spraviť. Prišiel vedúci katedry Stanislav Párnický, roztiahol ruky doširoka a povedal, že ak chce mať tlmočníka, nech má tlmočníka.

Nevedel som dobre po slovensky a bál som sa bratislavskej betónovej džungle, ale vtedy sa to vo mne otočilo o 180 stupňov. Tam sa to celé začalo, že to dlhujem Bratislave, lebo je to naozaj iné miesto, za aké som ju považoval a za aké ho podľa mňa mnohí považujú.

Aj na skúšky ste si brali tlmočníka?

Nie, po prijímačkách už nie. Musel som sa k tomu dopracovať, ale štátnice som spravil už sám.

Prečo ste si nevybrali Budapešť? Aj geograficky je to bližšie ku Komárnu.

Ja som si vybral Budapešť a chcel som chodiť do triedy Ildikó Enyedi. Budapešť si však nevybrala mňa. Nejaký čas som čakal, lebo tam neotvárajú triedu každý rok a ani nepovedia, kedy ju nabudúce otvoria. Čas človeka je však drahý, tak som radšej podal prihlášku aj do Anglicka, Česka a Bratislavy. Do Bratislavy ma zobrali tak rýchlo, že som potom nič iné neriešil, no volali ma na prijímačky aj do Anglicka. Ja som však bral ako dobrý signál, že bratislavské prijímačky dopadli takto dobrodružne. Vedel som, že ma tu niečo čaká.

Vy ste už roky režisérom markizáckeho seriálu Horná Dolná, ktorý prevzali aj v Maďarsku s názvom A mi kis falunk (Naša malá dedinka – pozn. red.). Je to jeden z najúspešnejších komediálnych seriálov slovenskej televíznej tvorby. Čomu za to podľa vás vďačí?

Podľa mňa tvorcovia veľmi dobre vystihli vidiecke archetypy, ktoré všetci poznajú a ku ktorým majú vzťah. Poskladali takisto výborný tím hercov, sú v ňom najlepší komici Slovenska. A diváci to sledujú. Len čo by to pozeralo príliš málo ľudí na to, aby bol seriál komerčne úspešný, hneď by zanikol. Divácky záujem však pretrváva a ľudia si už zvykli, že si to zapnú a dobre sa na tom zarehocú.

Do akej miery máte ako režisér voľnú ruku?

Audiovizuálne umenie je kolektívny žáner a ja dostávam už hotový scenár, ktorý musím nakrútiť. Je v tom zhruba všetko, čo potrebujem, alebo aspoň podklady k tomu. V ďalšej fáze mám už v podstate voľnú ruku. Vo francúzštine sa režisér nazýva réalisateur. Je tu veľká mašinéria, ktorá vypľuje scenár, na ktorom pracuje viac ľudí a ktorý videli aj producenti a hlavný dramaturg, a ja to realizujem. Prístup, v ktorom je režisér slniečko, okolo ktorého sa točia planéty, nie je aktuálny už dobrých tridsať-štyridsať rokov. Som členom realizačného tímu a vyťažím z toho maximum.

Viete si v tom potom nájsť intelektuálnu výzvu? Viete pretaviť svoju vlastnú identitu do seriálu?

Áno, viem. Napríklad ak by niektorá scéna obsahovala humor, ktorý je pre mňa už priveľa, alebo ak by niekto povedal alebo urobil niečo, čo nepovažujem za správne. Ľudskosť a empatia sú dôležitými súčasťami mojej identity. V takýchto prípadoch môžem povedať, že toto nenakrútim. Splnia sa všetky požiadavky, všetko zo scenára sa zrealizuje, ale nenakrútim to tak, aby z toho vyplývalo niečo, s čím nesúhlasím. Nie vždy sa to podarí a netvrdím, že sa dokážem stotožniť s každou sekundou každého dielu, ale máme k sebe dôveru a oni ma nechajú robiť to tak, ako to považujem za správne.

Často sa stáva, že vaši spolutvorcovia sa snažia dostať do seriálu príliš hrubý humor?

Robím to päť rokov a za ten čas sa už stalo všeličo. Určité obdobie to bola téma, ale potom sme si povedali, že by sme to nechceli. Seriál beží už sedem rokov, čo je extrémne dlhé obdobie, a máme už za sebou veľa zápasov. Čo sa týka humoru, dnes už máme všetko dobre nastavené.

Licenciu seriálu kúpili aj v Maďarsku a svoju verziu vysielajú s veľkým úspechom. Mali ste nejaký vplyv na túto transakciu?

Áno. A kúpil som si z toho vilu pri Balatone. (smiech) Nie, to s mojou osobou nemá nič spoločné. Možno iba toľko, že keď sme si chceli požičať z Maďarska scenáristu, cezo mňa zistili kontakt na Ivána Kapitánya, ktorý je režisérom maďarskej verzie.

Popri tom, že sa podieľate na výrobe najúspešnejšieho slovenského seriálu, je pre vás dôležité, aby vás považovali za maďarského režiséra zo Slovenska?

Film stojí nad národmi a identitami. Keď na jednom filme pracuje stodvadsať ľudí, sú medzi nimi takí aj onakí. Je to finančne náročný druh umenia a často sa vyžaduje spojenie viacerých krajín, aby mohol film vzniknúť. V zásade si nemyslím, že by existovalo niečo ako maďarský režisér zo Slovenska.

Kedy plánujete predstaviť nový seriál?

Náš veľký plán je, aby sme ho začali nakrúcať tento rok a aby ho budúci rok mohli uvidieť aj diváci.