Denník N

Chcete rýchly titul docent? Choďte na Slovensko, píšu Poliaci

Grafika – Gazeta Wyborcza
Grafika – Gazeta Wyborcza

Poľský denník Gazeta Wyborcza opisuje, ako chodia Poliaci na Slovensko ľahko získať akademické tituly. Poľskú akademickú obec to znepokojuje.

Naše vysoké školy nemajú dobré meno na Slovensku, a so stále väčšími pochybnosťami na ne hľadia aj v Poľsku. Akademické prostredie tam Slovensko vníma ako krajinu, kde sa dá rýchlo získať titul docent – stačí ísť na juh od hranice a spraviť si ho na Slovensku, píše poľský denník Gazeta Wyborcza.

Práve tak si vysvetľujú záujem poľských akademikov o tituly docentov zo Slovenska. Na našich vysokých školách už má byť podľa ich údajov dvesto vedcov z Poľska.

Ide najmä o Katolícku univerzitu v Ružomberku, Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici, Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre a Prešovskú univerzitu v Prešove.

Okrem prešovskej všetkým týmto školám hrozí, že im Akreditačná komisia odoberie titul univerzita. Na nápravu pochybení majú rok.

V Poľsku stále viac ľudí z akademickej obce protestuje proti tomu, aby sa tituly docent zo Slovenska a Poľska brali ako rovnocenné. A prejavuje sa to aj na našich školách: „Keďže aj v minulosti boli v Poľsku publikované podobné články ako v Gazete Wyborcze, dávame si na materiály poľských kolegov veľký pozor a dôkladne ich kontrolujeme,“ hovorí prorektorka pre vedu a výskum Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Alexandra Bitušíková.

Rovnocenný titul, iné podmienky

Poliaci u nás študujú najmä odbory, ako je sociálna práca, pedagogika, psychológia, medicína či politológia a teológia. „Nie je žiadnym tajomstvom, že tu je problém. Niektoré habilitačné práce majú znaky dobrých prác, ale nie všetky. Veľmi ma to znepokojuje,“ povedal pre Gazetu predseda poľskej Centrálnej komisie pre výučbu a tituly Antoni Tajduś.

Je titul u nás naozaj ľahší? V roku 2005 podpísalo Poľsko a Slovensko dokument, podľa ktorého sú tituly získané v oboch krajinách rovnocenné a oba štáty ich budú vzájomne uznávať. Požiadavky na docenta v oboch štátoch sú však rozdielne, upozorňujú teraz akademici.

„Slovenský docent je skôr vedecko-pedagogický titul ako vedecký,“ povedal pre Gazetu Wyborczu Boguslaw Śliwerski z Centrálnej komisie pre výučbu a tituly, ktorý zápasí so slovenskými habilitáciami už niekoľko rokov. K titulu docent sa dostane človek na slovenských školách ľahšie ako na poľských.

Niektoré už zmenili

Potvrdzuje to aj slovenské ministerstvo školstva. Od roku 2007 však platia zmeny, ktoré si podľa ministerstva vyžadujú zmenu v zmluve o vzájomnom uznávaní titulov. Naše ministerstvo tvrdí, že „intenzívne komunikuje s poľským ministerstvom školstva o zmenách v existujúcej dohode, prípadne o možnosti uzavretia novej dohody o uznávaní dokladov o vzdelaní“.

Poľské ministerstvo to vidí inak a podľa Gazety nevidia snahu slovenskej strany zmeniť túto zmluvu, a to aj napriek tomu, že sa pravidelne stretávajú odborníci z oboch krajín. Poliaci údajne poslali návrhy zmien v zmluve koncom  augusta – chcú obmedziť uznávanie titulov, čo by znamenalo, že by boli rovnocenné tituly po PhDr. Tituly docenta a profesora by už rovnocenné neboli.

Ministerstvo školstva tvrdí, že už podľa tejto zmluvy nepostupuje. Takýto problém nie je len s Poľskom, ale aj s Českom, Maďarskom, Nemeckom, Chorvátskom či s Rumunskom.

Vnímajú to stále viac

Podľa Gazety odpor voči titulom zo slovenských škôl narastá. Citujú pritom vedca, ktorý si želal ostať v anonymite. Ten hovorí, že ľudia si chodia robiť tituly, lebo s vyšším titulom môžu zastávať vyššie pozície na univerzitách. „Ak by niekto chcel byť profesorom a mal by titul docent zo Slovenska, tak nedostane podporu,“ tvrdí anonymný vedec.

Problém vidia v Poľsku aj v tom, že habilitačné práce sú písané po poľsky a o práci rozhodujú Slováci. Tak sa to podľa poľského denníka udialo na univerzite v Prešove.

„Máme obavy v súvislosti s Katolíckou univerzitou v Ružomberku, ale nemôžeme nikomu zakázať, aby sa tam habilitoval,“ hovorí zasa prorektor Akadémie Ignatianum Jacek Prusak.

Problémy ukazuje Gazeta aj na prípade krakovskej reumatologičky Ewy Kucharskej, ktorá získala titul zo sociálnej práce v Ružomberku na Katolíckej univerzite. Jej habilitačnú prácu, za ktorú dostala titul docenta, jej podľa Gazety recenzovali ľudia, ktorí s ňou spolupracovali na iných prácach.

„Kritériá Katolíckej univerzity pre habilitačné a inauguračné konanie zodpovedajú  ostatným slovenským univerzitám. Ich náročnosť by mala byť preto témou v širšom priestore slovenského vysokého školstva,“ tvrdí univerzita z Ružomberku.

Pre citácie podľa univerzity platia pravidlá, podľa ktorých sa hodnotia v akademických databázach na Slovensku a v zahraničí. „Ak slovenský odborník chce, aby mu citácie boli uznané, musí sa pravidiel pridržiavať,“ tvrdí škola. Na otázky o vzájomnom citovaní neodpovedali.

„Otázka o vzájomnom citovaní kolegov, ktorí spolu publikujú, patrí do oblasti vedeckej etiky a integrity každého vedca – treba sa opýtať tých, ktorí tak robia. Slušní vedci takéto praktiky nepodporujú,“ hovorí prorektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Bitušíková.

Univerzita: Dávame si na Poliakov pozor

Koľko Poliakov si na Katolíckej univerzite urobilo doktorát, univerzita neprezradila. „Od začiatku pôsobenia nového vedenia v júni 2014 sa prioritne podporujú žiadosti domácich uchádzačov. Zahraničné habilitačné konania boli v drvivej väčšine už začaté a len sa dokončili. K dnešnému dňu na rektoráte Katolíckej univerzity neevidujeme ani jednu žiadosť o habilitáciu,“ tvrdí Katolícka univerzita.

Prehľad o zahraničných docentoch nemá ani ministerstvo školstva. Napríklad na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici dostal titul docent tento rok jeden Poliak, vlani dvaja a v roku 2013 deviati.

Teraz najčítanejšie