Denník N

Slovensko na desivej ceste od „Cigánom, psom a Židom vstup zakázaný“ po „tu býva vlastizradca“ 

Sme v poslednej, kritickej fáze pred fyzickým násilím.

Zoznamy údajných vlastizradcov, často s ich fotografiami, ktoré kolujú po internete, ale aj sa vylepujú v skutočnom priestore, sú pre demokraciu a jej inštitúcie, najmä políciu, prokuratúru a justíciu, posledným mementom.

Po ňom bude nasledovať iba jedno – skutočné násilie.

Roky sa čičíkame úvahami, kam až siaha sloboda prejavu, či a ako by mali byť kotlebovci, mazurekovci, Blaha a iní braní za svoje verbálne prejavy na zodpovednosť. Dnes vidíme, že sú to stratené roky. Dojemná ohľaduplnosť k extrémistom, k ich „právu na slobodu prejavu“ nás dohnala tam, kde sa Slovensko nachádzalo pri nástupe Tisovho klérofašistického režimu v roku 1939. Napokon, presne to sa dalo očakávať.

Tých, ktorým ide o násilie a koniec demokracie v tejto krajine, nemôže uspokojiť „americké“ široko chápané právo na slobodný názor, ktoré im táto spoločnosť poskytuje.

Utilitárne právnický výklad hovorí, že ak slovo nevyzýva na fyzické násilie, nie je samo násilím. Túto hranicu dnes Slovensko prekročilo.

Každému musí byť jasné, že ak sa na niečom dome či plote objaví ceduľa „tu býva vlastizradca“, ak sa šíria fotografie „vlastizradcov“ z radov poslancov Národnej rady (čím sa inak nedávno vyhrážal Robert Fico, keď neúspešne žiadal aklamatívne hlasovanie o obrannej zmluve), je zle. Veľmi zle.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie