Denník N

Vernosť a úprimnosť v nestálom svete. Dojemný príbeh Kolibríka od Sandra Veronesiho

Román Kolibrík napísal taliansky autor Sandro Veronesi v roku 2019. Foto - Slovart, Wikimedia Commons/Associazione Amici di Piero Chiara
Román Kolibrík napísal taliansky autor Sandro Veronesi v roku 2019. Foto – Slovart, Wikimedia Commons/Associazione Amici di Piero Chiara

Rímsky lekár Marco Carrera sa snaží zotrvať na jednom mieste, nezmeniť sa vplyvom okolností a osudu, ktoré pre neho vytýčil taliansky spisovateľ Sandro Veronesi.

Je ťažšie vytrvať na mieste alebo byť neustále v pohybe? Je ľudské nešťastie vopred dané alebo udrie úplnou náhodou? Kniha Kolibrík (Slovart, 2021) kladie množstvo otázok, no neponúka jednoduché odpovede.

Jej autor Sandro Veronesi za ňu dostal najprestížnejšiu taliansku cenu Premio Strega.

Hrdinom príbehu je rímsky lekár Marco Carrera prezývaný Kolibrík. Také pomenovanie si vyslúžil najskôr pre svoj malý vzrast, potom pre svoje urputné úsilie udržať sa na jednom mieste napriek pohromám, ktoré ho zasiahli.

Veronesi v knihe odkrýva najbližšie rodinné vzťahy a zložitý vnútorný život muža, ktorý bol šťastný len v niekoľkých momentoch.

Komplikovaná mozaika

Taliansky román, ktorý denník Corriere della Sera označil za najlepšiu knihu roka 2019, začína vstupom muža do ordinácie očného lekára Marca Carreru. Následne nás autor zoznamuje so svojím hrdinom prostredníctvom krátkych úsekov z jeho života.

Ten Veronesi skladá z listov, emailov, esemesiek, ale aj básní, záznamov telefonických rozhovorov či zo zoznamu inventára. Taliansky spisovateľ pracuje s formou, jeho román teda netvorí len klasické rozprávanie v tretej osobe.

Práve tieto experimenty nútia zorientovať sa v komplikovanej mozaike príbehu. Veronesi si totiž zvolil mnohovrstevné rozprávanie a rozvetvenie, ktoré môže miasť. Po náročnejšej pasáži prichádza akoby upokojenie, uvoľnenie tempa a atmosféry, ktorá sa však zakrátko opäť vyhrotí, aby narazila na hranice čitateľovej pozornosti.

Veronesi neponúka vysvetlenie udalostí, len správny smer. Vedie pritom príbeh do rôznych odbočiek, no stále veľmi vyberaným jazykom, ktorý v niektorých kapitolách pôsobí až poeticky.

Dej je roztrieštený do obdobia rokov 1960 až 2030, no blízka budúcnosť je zobrazená bez zbytočných sci-fi predpovedí. Scény sa črtajú v akýchsi realistických kontúrach, tie však miznú s každým strihom, a teda s každou zmenou času aj priestoru. Útržkovité rozprávanie, ktoré spája hlavná postava, má však vlastnú logiku a špecifickú chronológiu.

Autorov štýl, ktorý sa veľmi zreteľne zachoval v preklade Stanislava Valla, je na prvý pohľad náročný, no Veronesi nám umožňuje ponoriť sa do daných momentov a situácií, občas však bez potrebného nadýchnutia.

Sedemdesiat mávnutí

Postava Marca pôsobí nemenne vo svete, ktorý sa neustále mení. Všetko okolo neho sa hýbe, no Marco sa snaží vytrvať na jednom mieste – je verný a oddaný. Aspoň zvonka budí dojem stálosti, no jeho vnútro sa zmieta v pohyboch, v pnutí a napätí. Jeho dni prestupuje bolesť, zrada, krivda, ale aj zmierenie a láska.

Marca obklopujú ľudia, ktorí nedokážu zostať rovnakí. Vďaka tomu zisťuje, že vplyvom ostatných je najťažšie zotrvať.

„Ty si kolibrík,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Kultúra

Teraz najčítanejšie