Denník N

Eštebáci majú štedré dôchodky, politickí väzni živoria a zomierajú a Smer má čas

Bývalý politický väzeň Imrich Mráz. Foto N – Tomáš Benedikovič
Bývalý politický väzeň Imrich Mráz. Foto N – Tomáš Benedikovič

Majú mizerné dôchodky, no eštebáci, ktorí ich trýznili, dostávajú od štátu možno aj viac ako tisíc eur. Táto vláda Smeru to nezmení, vraj to nestihne.

Viac ako dva roky má Smer na stole podnet Ústavu pamäti národa – na zníženie výsluhových penzií bývalých eštebákov a z nich odškodnenie bývalých politických väzňov. Do konca volebného obdobia do parlamentu takýto návrh predložiť neplánuje, ten opozičný zasa podporiť odmieta. Štedré výsluhové dôchodky si tak budú bývalí príslušníci ŠtB užívať aj naďalej.

Imrich Mráz má 94 rokov. Jednému z posledných žijúcich politických väzňov pomáha dcéra Magdaléna. Pohybuje sa ťažko, s pomocou bariel. Väzenie v Jáchymove, kde pracovali vo vetre a v zime v mokrých šatách, mu zničilo chrbticu a veľmi vážne mu poškodilo zrak.

Bez odškodného

Aj 26 rokov po páde režimu majú podľa odhadov odborníkov bývalí príslušníci dôchodky približne trojnásobne vyššie ako ich obete. Pred dvoma rokmi prišiel Ústav pamäti národa s podnetom na zníženie dôchodkov eštebákov a zvýšenie dôchodkov politických väzňov, podporu si však u vlády ani v parlamente ovládanom Smerom nenašiel.

Za ten čas zomrelo len v jednej zo štyroch organizácií obetí totality, Konfederácii politických väzňov vedenej Antonom Srholcom, vyše 50 ľudí. Niektorí aj s dôchodkom necelých 290 eur.

Väčšina členov spolkov politických väzňov má dnes viac ako 85 rokov. „Politickí väzni nekričia – väčšinou mlčky zomierajú. Moji rodičia aj všetci ich väznení a mučení priatelia boli väzňami svedomia. Svedomia, ktoré veľmi chýba našej spoločnosti aj v súčasnosti,“ hovorí dcéra Imricha Mráza Magdaléna Mrázová.

Pre zákon chýba v našej Národnej rade politická podpora – Smer svoj návrh nechystá, vláda ho nepíše a návrh opozície vládna strana odmieta.

Mária a Imrich Mrázovci. Foto N - Tomáš Benedikovič
Mária a Imrich Mrázovci. Foto N – Tomáš Benedikovič

Komunistický režim odsúdil Imricha Mráza na štyri roky v roku 1952 len za to, že boli s manželkou Máriou veriaci; ona dostala rok a pol. Zomrela pred piatimi rokmi. Vo vykonštruovanom procese im prisúdili nedovolené stretávanie sa, rozvracanie republiky, velezradu. Boli svoji iba desať mesiacov.

Mária prišla vo väzení o prvé dieťa, ktoré spolu čakali. Po prepustení sa už nemali kam vrátiť. „Keď sa vrátila z väzenia do nášho bytu na Suchom mýte, našla tam eštebáka, ktorý nás zatváral. Ten istý eštebák, ktorý nás zatváral, sa nasťahoval do nášho bytu.“

Imrich Mráz vie veľmi dobre, čo sa podpísalo na jeho zdravotných problémoch. Desať mesiacov musel spať na dlážke na matraci, nad hlavou mu svietila lampa, mal stále zapálené oči. Prosil, aby ho preložili; odmietli s tým, že nie je v hoteli. „Potom, keď som sa vrátil z väzenia, každý polrok mi menili okuliare. Deväť očných operácií, a nakoniec ako poloslepého ma prepustili a o dva roky som úplne oslepol. Nevylupovali nám zrak, ako sa to dialo v románe Julesa Verna Michail Strogov, ani nás nehádzali pred divokú zver, ako to robili v Ríme, ale nivočili nás takto inak,“ hovorí.

Vyštudovaný inžinier, ktorý pôsobil dovtedy ako učiteľ na Priemyselnej škole elektrotechnickej v Bratislave, si po prepustení z väzenia nenašiel žiadne, ani nízkoplatené zamestnanie. Hoci byť nezamestnaným bol vtedy trestný čin. Mnohí, aj bývalí kolegovia, sa ho báli. Nakoniec sa zamestnal ako robotník. Manželov sledovala Štátna bezpečnosť ešte roky potom.

U nás majú eštebáci najväčšie benefity

Tí, ktorí sa na takýchto veciach podieľali, si dnes užívajú nadštandardné penzie. „Naši trýznitelia išli do dôchodku z prvej kategórie, preto dnes majú najvyššie dôchodky. Bývalí politickí väzni, mnohí z nich vzdelaní a vysokokvalifikovaní ľudia, mohli ísť pracovať len do najnižšie platených zamestnaní – do kotolní alebo ako robotníci. Dnes majú preto najnižšie dôchodky,“ hovorí bývalý politický väzeň, podpredseda Konfederácie politických väzňov Jozef Baník.

Na Slovensku je dnes priemerný dôchodok 408 eur.

Pietny obrad pri Pamätníku brány slobody pri príležitosti symbolického pripomenutia "25 rokov od prestrihnutia Železnej opony" pod hradom Devín 27. júna 2014, kde sa prihovoril študentom a èlenom delegácií slovenský oèitý svedok Anton Srholec (uprostred). FOTO TASR – Štefan Puškáš
Obete komunistického režimu majú pamätníky, vyššie dôchodky však nie. Foto – TASR

Okrem starobných dôchodkov, ktorých výška môže u služobne mladších príslušníkov Štátnej bezpečnosti dosahovať viac ako 800 eur, dostávajú tí, ktorí odslúžili viac ako 15 rokov, z ministerstva vnútra aj výsluhové dôchodky. Ich presnú výšku ministerstvo vnútra určiť nevie, podľa štatistiky ministerstva z roku 2010 vypláca štát výsluhové dôchodky všetkých policajných zložiek v priemere 312 eur.

„Je paradoxom, že ľudia, ktorí prenasledovali, trýznili či mučili nevinných ľudí, dnes poberajú za to nadštandardné benefity, na ktoré sa im skladajú daňoví poplatníci,“ hovorí Ondrej Krajňák z Ústavu pamäti národa.

Pred dvoma rokmi doručili Smeru ako najsilnejšej strane podnet na zníženie výsluhových dôchodkov bývalých eštebákov. Z peňazí, ktoré by sa ušetrili, navrhovali odškodniť bývalých politických väzňov.

Česi zákon majú

Predlohou boli podobné zákony zo zahraničia. Výsluhové dôchodky príslušníkom tajnej polície škrtalo Nemecko aj Maďarsko.

„V Česku je od roku 1995 v platnosti právna úprava, podľa ktorej sa príslušníkom, ktorí bojovali na úseku boja s vnútorným nepriateľom, nezarátava toto obdobie do ich dôchodku,“ hovorí český expert na Štátnu bezpečnosť Radek Schovánek.

Najďalej zašli Poliaci, ktorí znížili príslušníkom tajnej polície a vysokým komunistickým funkcionárom dôchodky o polovicu. Z ušetrených peňazí odškodnili obete.

Dva roky mlčania

Keď pred dvoma rokmi doručil Ústav pamäti národa Smeru podnet na zníženie dôchodkov bývalých eštebákov, predsedníčka poslaneckého klubu Jana Laššáková sa vyjadrila, že si vie túto tému predstaviť aj ako vládny návrh zákona. Dnes ministerstvo vnútra avizuje, že do konca volebného obdobia sa takéhoto návrhu nedočkáme.

„Skúmame viaceré varianty riešenia, vzhľadom na súčasný legislatívny proces schvaľovania prípadnej právnej normy vzťahujúcej sa k týmto poberateľom dôchodkových dávok, nie je však predpoklad, že by bola takáto legislatívna úprava predložená na rokovanie vlády ešte v tomto volebnom období,“ odpísalo.

Podnetu Ústavu pamäti národa sa ujala poslankyňa Janka Šípošová z OĽaNO. Po konzultáciách s Poliakmi predložili s kolegyňou Erikou Jurinovou vlani v decembri do parlamentu návrh zákona, ktorý Smer nepodporil. Jediný z poslancov vládnej strany, ktorý zaň zahlasoval, bol exminister školstva Dušan Čaplovič – profesiou historik.

Minister vnútra Robert Kaliňák má iné priority. Foto N - Tomáš Benedikovič
Minister vnútra Robert Kaliňák má iné priority. Foto N – Tomáš Benedikovič

Šípošová je presvedčená, že ministerstvo vnútra sa o tento zákon nezaujíma. Hovorí, že už minulý rok jej minister vnútra Robert Kaliňák v osobných rozhovoroch tvrdil, že zákony sú pripravené. „Dokonca zosmiešňoval našu snahu, že ten návrh zákona predkladáme, že ministerstvo to už má dávno pripravené priamo v šuplíku.“

Šípošová rovnako kritizuje argumenty ministerstva, prečo Smer vlastnú legislatívu pripraviť nestihne.

„Problematický je pri vyplácaní výsluhových dávok fakt, ako zohľadniť ich pôsobenie v bývalej ŠtB a neporušiť pritom zákon. Niektorí pracovali v službách tejto zložky celé roky, niektorí možno mesiac,“ tvrdí ministerstvo. „Presne posúdiť, kto mal akú mieru zavinenia, sa nedá. Niekto mohol pracovať v Štátnej bezpečnosti roky, iný dva týždne a spôsobiť smrť človeka. Štátna bezpečnosť však bola zločineckou organizáciou. Preto navrhujeme znížiť výsluhové dôchodky všetkým, ktorí tu pôsobili, o polovicu,“ hovorí Šípošová.

Tibor Ujlacký z Ústavu pamäti národa je presvedčený, že sa dá spoľahlivo určiť, aby boli takouto úpravou postihnuté len represívne zložky Štátnej bezpečnosti.
„Ich zoznam existuje v zákone na ochranu osobných údajov, sú to tie funkcie, pri ktorých je problém získať bezpečnostnú previerku,“ hovorí.

Chýba zoznam

Dodnes však neexistuje zoznam ľudí, ktorí pôsobili v Štátnej bezpečnosti a dnes za to poberajú výsluhové dôchodky. „Pri vyplácaní dôchodkov sa nerozlišuje doba zaradenia v Zbore národnej bezpečnosti alebo Štátnej bezpečnosti,“ vysvetľuje ministerstvo. „Takýto zoznam by sa dal zostaviť z ich personálnych spisov,“ hovorí český expert na Štátnu bezpečnosť Schovánek.

Tisíce spisov, ktoré sa týkajú príslušníkov mladších ako 80 rokov, sú v archíve ministerstva vnútra s prísnejším prístupom. Dodnes sa s ich presunom na Ústav pamäti národa ani nezačalo.

Návrh prevzala opozícia

Keďže prešiel polrok, odkedy Smer odmietol Šípošovej návrh, do parlamentu sa ho pokúsi predložiť znova na najbližšej novembrovej schôdzi. Štedré výsluhové dôchodky eštebákom navrhuje znížiť o polovicu, z ušetrených peňazí odškodniť žijúcich politických väzňov komunistického režimu alebo ich manželky. Odškodnenie by bolo jednorazové, slúžiť by malo ako morálne ospravedlnenie.

„Je to osvedčený model. To, že je poľský model právne v poriadku a nehrozí pri ňom retroaktivita, skonštatoval v júni 2014 aj Európsky súd pre ľudské práva,“ hovorí Janka Šípošová.

Zdá sa však, že jej iniciatíva je vopred odsúdená na neúspech. „Bez konzultácie s ministerstvom vnútra v tejto veci konať nebudeme. Opozičný návrh podporiť neplánujeme,“ hovorí stručne šéfka poslaneckého klubu Smer Jana Laššáková. Nemyslí si, že Smer zlyhal, keď vlastný návrh nepredložil.

„Vláda nesie tú hlavnú zodpovednosť za financie, ktoré vynakladá, “ hovorí aj poslanec Smeru Ľubomír Petrák. Podobne ako v decembri hlasovať za opozičný návrh nebude. „Určite nepodporím žiadny opozičný návrh. Všetky tieto návrhy, aj keď sú menej dobré, viac dobré, sú výstrely do tmy, nikto o nich s nami nerokuje,“ tvrdí poslanec Dušan Jarjabek.

Šípošová naopak tvrdí, že pre svoj návrh sa už v minulosti snažili nájsť podporu nielen opozície, ale aj Smeru. Rokovať mali s ministrom Kaliňákom aj so šéfkou poslaneckého klubu Janou Laššákovou, o ich podporu sa bude snažiť aj teraz.

„Nikto zo Smeru k zákonu, ktorý sme v decembri predkladali, nediskutoval, nikto nám nepoložil žiadnu otázku, nikto nepovedal, čo mu na tom zákone prekáža, ani prečo to nepodporí,“ hovorí Šípošová.

Jarjabek to považuje za absolútne neúprimnú snahu. „Nechcem tú tému znevažovať, ale máme tu aj iné, aktuálnejšie problémy. Okrem toho, vnímam to z ich strany len ako predvolebné gesto,“ hovorí poslanec Smeru.

Posledná šanca

Bývalý politický väzeň z 50. rokov Ján Ruckschloss po zverejnení návrhu ÚPN v roku 2013 hovoril, že po toľkých rokoch už nejde o peniaze, pretože zdravie im už nikto nevráti. „Ide o ten pocit. Pocit, že v našej spoločnosti je predsa kus pravdy a spravodlivosti.“

Za útek za hranice prešiel uránovými baňami a prekonal aj ťažkú chorobu z ožiarenia. Zomrel vo februári 2015.

Teraz najčítanejšie