Sladký život eštebákov a živorenie ich obetí

Nikoho neprekvapí, že tu pred novembrom 1989 bolo výhodnejšie byť eštebákom než politickým väzňom. Čo by už prekvapiť malo, ale – žiaľ – asi tiež neprekvapí, že to tak je dodnes.

Bývalí eštebáci si užívajú nepoctivo získané vysoké dôchodky a majetky, často byty zhabané svojim obetiam. Bývalí väzni živoria z minimálnych dôchodkov už len preto, lebo im režim nedovolil vykonávať žiadnu lepšie platenú prácu. Napriek tomu, že intelektuálne schopnosti väzňov obvykle výrazne prevyšovali schopnosti ich utláčateľov. Alebo práve preto.

Prečítajte si

Mlč, radí šéfka štatistikov šéfovi informačných technológií

Väčšina chápe, že v slušnom a právnom štáte pôsobenie v mafii či podobnej zločineckej organizácii nie je dôvod na spokojný, v porovnaní s väčšinou obyvateľstva exkluzívne materiálne zabezpečený dôchodok.

Komunistický režim pritom zákon definuje ako zločinecký a ŠtB ako zločineckú organizáciu. Právne aj morálne bola niekde na úrovni organizovaného zločinu. Čo do závažnosti hrozby, ktorú predstavovala pre celú spoločnosť najmä na začiatku diktatúry, bola oproti ŠtB taká Cosa Nostra naozaj spolkom ctihodných mužov.

Smer si mení logo a heslá, pridal červenú, trikolóru a xenofóbne heslo o tom, že Slovensko je treba pred niečím chrániť. Chýba ešte kosák a kladivo či päsť zvierajúca obušok, aby bolo jasné, k akým tradíciám sa hlási a na akých voličov prednostne mieri. Ak by presadil zákon na zníženie nezaslúžených penzií bývalých eštebákov a odškodnenie politických väzňov, pohneval by si práve týchto voličov, čo nechápu, čo bolo na prednovembrovom režime zlé.

Ale aby to nebolo len o Smere. Po Mečiarovi na Slovensku necelých osem rokov vládli pravicové alebo prevažne pravicové koalície a mali sme tu skoro na dva roky aj Radičovej vládu. Mali dosť času, aby na tom niečo zmenili. Navyše to najmä Dzurindove vlády mohli urobiť v čase, keď by sa spravodlivosti dožilo oveľa viac nevinných.