Denník N

Exminister vnútra a obrany Šimko: Matovič je najtvorivejší politik z generácie, ktorá prišla po nás. Problém je, že sa s nikým nevie dohodnúť

Ivan Šimko. Foto - archív I. Š.
Ivan Šimko. Foto – archív I. Š.

Cirkev je stále závislá od štátu a nerobí to dobrotu. Som zástanca toho, že radšej mať menej, ale za svoje, vysvetľuje bývalý minister vnútra a obrany z vlád Mikuláša Dzurindu Ivan Šimko, ktorý tvrdí, že odísť z KDH v roku 2000 a zakladať SDKÚ bola veľká chyba.

Počúvajte podcasty v aplikácii Denníka N. Všetky naše podcastové kanály a služby.

Podcasty Denníka N

Kde nájdete naše podcasty: 

V rozhovore si okrem iného prečítate:

  • či sa ako člen KDH považuje za konzervatívca,
  • prečo by podľa neho štát nemal finančne prispievať cirkvám,
  • čo si myslí o tvrdení Vladimíra Palka, že KDH kedysi vážne poškodil,
  • či bol sklamaný, keď mu Dzurinda po porážke mečiarizmu neponúkol post ministra,
  • prečo sa za dvoch vlád Dzurindu nepodarilo potrestať zločiny mečiarizmu,
  • ako dnes vníma dramatický rozchod s Dzurindom po kauze skupinka,
  • prečo kedysi navrhol Dobroslava Trnku za generálneho prokurátora,
  • či SDKÚ zakapala na korupciu,
  • čo si myslí o Matovičovi, Hegerovi a súčasnej vláde.

Za sebou máte opretú gitaru. Zvyknete si na dôchodku zabrnkať?

Áno, občas si zahrám. Už v 70. rokoch minulého storočia sme mali v Kostole sv. Cyrila a Metoda v Bratislave kapelu, v ktorej sme tvorili aj vlastné pesničky.

Ste dobrý gitarista?

Nie. V kapele som najmä spieval a skladal texty. Gitaru som potreboval, aby som vedel vytvoriť nejakú melódiu. Jasné, že niečo zahrať viem, ale nemám v sebe rytmus. Kapelník mi vždy musel ukázať, kedy mám nastúpiť, inak by som to netrafil.

Keby vám dnes niekto ponúkol vstup do vysokej politiky, vzali by ste to?

Do vysokej politiky sa neponúka, treba sa do nej prebiť. Vysoká politika ma vždy zaujímala, nie je mi jedno, ako sa Slovensko vyvíja. Tak trochu však v politike stále som, verejne sa vyjadrujem, v tomto zmysle som z nej neodišiel.

Máte však ambíciu vrátiť sa do vysokej politiky?

Čestne poviem, že by som v nej ešte vedel zaujímať jasné postoje. Práve tie dnes v politike dosť chýbajú. Ak by som sa mal rozhodovať podľa toho, či sa mi chce alebo nechce, asi by som sa k tomu ešte prinútil.

V parlamente bola schválená zmluva o vojenskej spolupráci s USA, ktorá budí veľké emócie. Ste bývalý minister obrany. Podpísali by ste ju v navrhovanej podobe?

Nezaváhal by som. Sme súčasťou NATO a vojensko-politická realita je taká, že ozbrojené sily USA sú hlavnou bojovou silou. Ostatné štáty NATO síce majú svoje schopnosti, ale skutočnými bojovníkmi sú dnes Američania. Aj preto, že už od obdobia studenej vojny zabezpečovali obranu Západu a že na armádu dlhodobo vynakladali najväčšie peniaze.

Európa by sa mala usilovať prevziať viac zodpovednosti za svoju obranu, ale v tejto chvíli je situácia jasná. Geopolitické prostredie sa mení, Rusko je čoraz agresívnejšie a vôbec neskrýva svoje zámery. Požiadavky, ktoré nedávno nastolilo v debate s americkým prezidentom, jasne ukazujú, že mieni zasahovať do toho, ako si dnes suverénne štáty bývalého východného bloku zabezpečujú vlastnú obranu. To je neprijateľné.

Ak niekto bráni, aby sme sa v súčasnej situácii stali silnejšími, podkopáva naše národné záujmy aj našu bezpečnosť. Zmluva s USA je jednoducho dobrá vec v prospech obrany našej krajiny.

Je Jaroslav Naď dobrým ministrom obrany?

Pre toto obdobie áno. Teraz takého jednoducho potrebujeme.

Nevyjadruje sa občas o svojich kritikoch príliš nedôstojne?

Každý máme svoj slovník. Mne sa jeho slovník príliš nepáči, ale mám pocit, že v politike sa všeobecne udomácnil. Nič by sa nestalo, keby sme sa všetci o svojich súperoch vyjadrovali s úctou. Nikdy nevieme, kedy budeme potrebovať, aby náš dnešný súper raz bol naším spojencom.

KDH, ktorého ste dnes členom, už druhé volebné obdobie nie je v parlamente. Ako vnímate konzervatívcov, ktorí sa tam dostali na kandidátkach iných strán?

To je absolútne nesúrodá masa. Spýtam sa však inak: som ja osobne konzervatívec alebo liberál? Sám neviem. V niektorých veciach som asi konzervatívny, lebo považujem za dôležité pamätať na istú tradíciu, na to, čo sme prevzali od predkov. Tie veci majú svoj význam aj dnes.

Na druhej strane sa už mnohé veci prežili a dnes neplatia. V tomto zmysle sa mi úporný zápas, ktorý sa snažia vyvolať konzervatívci proti liberálom, a možno aj naopak, zdá umelý. Iba sa ním zastierajú individuálne politické ambície.

Vravíte, že neviete, či ste konzervatívec alebo liberál. Vzišli ste z KDH, navyše v roku 2008 ste mi v rozhovore pre SME jasne povedali, že ani znásilnená žena nesmie ísť na interrupciu a má plod donosiť. Znamená to, že za 14 rokov ste sa hodnotovo posunuli?

Jasné, že som sa v mnohých veciach posunul, to sa v priebehu rokov deje každému. Niektoré moje stanoviská však ostali konzervatívne. Aj moje deti mi hovoria, že som konzervatívny, hoci niektoré svoje názory vnímam ako liberálne. Dokonca aj radikálnejší konzervatívci v KDH ma vždy označovali za liberála. A, naopak, radikálnejší liberáli ma označovali za konzervatívca. Tak teda neviem, čo som. Na druhej strane si myslím, že moje postoje sú konzistentné.

Tak skúsme konkrétne – mala by znásilnená žena za každých okolností donosiť dieťa?

Áno, každý život je dôležitý a treba ho chrániť. Dieťa nemôže za to, za akých okolností bolo počaté.

Čo interrupcia v prípad ohrozenia života ženy?

Tu som za právo ženy rozhodnúť sa. Ako lekár či zákonodarca by som tu šiel do konfliktu aj s vyšším mravným princípom. Nechať zomrieť matku, nepomôcť jej, je neľudské. Ak sa tak sama rozhodne vo viere, že svojou obetou zachráni dieťa, budem si ju veľmi vážiť, ale inak by som dal prednosť životu matky, aj keby ma k opaku nútil priamo zákon či mravný príkaz. Ako lekár by som nenechal tú matku zomrieť.

Anna Záborská v parlamente opakovane prichádza s návrhmi na obmedzenie prístupu žien k interrupciám. Zároveň tvrdí, že sa už nemieni vracať k odluke cirkvi od štátu, lebo pred tromi rokmi sa o tom vytvoril v parlamente konsenzus. Vec je tým pre ňu vyriešená a vraj ju otvárajú len liberáli bez hlbšieho poznania a pochopenia reality. Je tento dvojaký meter na seba a na iných v poriadku?

O interrupciách by mala prebiehať neustála diskusia, ale kým nedospejeme k širšiemu konsenzu v spoločnosti, nemala by sa z nich robiť politická téma. Je to nečestné a od kresťanských poslancov to nemôže chcieť ani Boh. Jednoducho to nie je férové. Na druhej strane, ak niekto vníma interrupcie ako problém, nik by mu nemal brániť, že to bude otvárať ako tému.

Problém nie je v tom, že Záborská stále otvára tú tému. Problém je, že tému, ktorá jej nevyhovuje, považuje za vyriešenú, teda že má dvojaký meter.

Súhlasím.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie