Denník N

Nedeľná nekázeň: Švédska normálnosť

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Vy ste taká… normálna, taká… švédska!“ povedala mi pani zo Švédska, ktorá už vyše 30 rokov žije v Bratislave. Pred niekoľkými mesiacmi som ju s jej partnerom zosobášila. U nich doma. So svojou láskou prežila desaťročia. Nevzali sa, ale milovali. Jej partner prekonal vážne ochorenie s ťažkými následkami, no ona sa oňho s neuveriteľnou nežnosťou a oddanosťou starala. Roky. Keď som si o tom z rozprávania prítomných na sobáši tvorila konkrétny obraz, mala som zimomriavky po celom tele.

Pán nevedel vysloviť „áno“, dokázal ho však prejaviť iným spôsobom. Trvalo takmer rok, kým pani vybavila všetko pre to, aby sa mohli vziať. Nevzdala to.

Na fare pred sobášom aj po ňom u nich doma rozprávala, ako sa na Slovensku žije (aj) cudzincom. Aké to majú zložité. Nerozumejú, prečo nefungujú jednoduché veci, ako je možné, že sa v úradoch a kúpeľoch dávajú do vrecka „motivačné“ príplatky. Za úsmev.

Jej – Švédke, vedeckej pracovníčke, ktorá žila a pracovala v niekoľkých krajinách – to nešlo do hlavy. Ani vtedy, keď jej partner roky tlmočil, že „na Slovensku je to tak“. Ostala tu žiť z lásky k nemu. Vo svojej krajine predala byt po mame, aby mu mohla zabezpečiť starostlivosť, dôstojný život doma.

Nie, ona sa nevydala po šesťdesiatke pre peniaze. Iba z oddanej, krásnej lásky, aká prežije aj v desivo skorumpovaných systémoch. Všetci ľudia z jej domu ju stretávali a zdravili s nefalšovanou úctou. Viem prečo.

Potrebujeme medzi nami vidieť a počuť ľudí ako ona. Aby sme sa nenechali zadláviť trpkými skúsenosťami a presvedčením, že nemáme na výber. Máme. Môžeme, musíme to zmeniť.

Príbeh tejto ženy je pre mňa príbehom lásky. Lásky, ktorú biblický autor opisuje ako trpezlivú, dobrotivú. Ako tú, ktorá všetko znáša, za všetkých okolností verí, dúfa a vytrvá.

Poznám rodiny, v ktorých vyrastajú znevýhodnené deti. Rodičia a súrodenci sa dokážu obdivuhodne skoordinovať, aby im vytvorili bezpečný priestor. To, že sa uskromňujú, nepovažujú za obeť, ale za jednu z najprirodzenejších vecí na svete. To je prijatie. To je láska.

Niektorí mladí muži aj ženy sa v mrazivých dňoch rozhodli vyskúšať si život na ulici, aby porozumeli, aké to je, keď je človek bez domova a bez peňazí na frekventovaných miestach prehliadaným, neviditeľným, akoby neexistoval. To, čo ich viedlo k tomu, aby na istý čas opustili teplý príbytok a zažili to, čomu sú vystavené tisíce ľudí, je záujem o človeka. Prejav lásky.

Ľudí, ktorým nestačí, aby o láske, o milovaní snívali a hovorili, ale ju hľadajú a žijú, je okolo nás veľa. Ich príbehy sú príliš obyčajné na to, aby nám ich predstavili reklamy, ale dajú sa objaviť aj bez nich.

Láska je viac ako vyznania, srdiečka, valentínky. Láska je zázrak. Dar. Sila, ktorá dáva človeku motiváciu a obnovuje vieru, keď o všetkom pochybuje, keď nevládze. Zamilovanosť vyprchá. Láska, ktorej stačia slová, pominie, ale tá, ktorá je schopná s radosťou a nasadením tvoriť v prospech človeka každý deň niečo nové, vytrvá. Taká láska je najzrozumiteľnejšou definíciou večnosti.

[Objednajte si knihu Kresťanstvo. Dejiny náboženstva, ktoré zmenilo svet – stručné dejiny najväčšieho svetového náboženstva aj pre neveriacich.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Nedeľná nekázeň

Komentáre

Teraz najčítanejšie