Smrť v sochách Jána Zelinku hovorí viac o živote než o jeho zániku
V bratislavskej galérii White & Weiss vystavuje Ján Zelinka, sochár z východného Slovenska, ktorého tvorba upriamuje pozornosť na to, čo je pod povrchom.
S odstupom času Ján Zelinka vraví, že to bol náhly impulz. Na ceste videl zrazené zviera, okolo ktorého bez povšimnutia prechádzali autá, a musel ho zobrať. Vo svojom ateliéri ho najprv obalil do sadry a potom zalial do olova. Vytvoril mu sarkofág. Na znak úcty, piety.
Cyklus s názvom Rekviem pre organizmy sa počas desiatich rokov rozrástol o líšku, mačku, hada, veveričku, uhynutý roj včiel aj o päticu malých diviakov, ktoré poľovník našiel v zastrelenej samici a ponúkol mu ich.
„Nemal v úmysle poľovať na samicu v čase, keď čaká mladé. Lenže vplyvom zmeny klímy došlo k zmenám v reprodukčnom cykle,“ vysvetľuje Ján Zelinka.
„To, čo robím, nie je iba o zvieratách. Na pozadí toho všetkého je človek. Človek a jeho činnosť alebo, naopak, nečinnosť,“ dodáva.
Sústredená práca
„Nebýva to veľmi často, aby sa dali vidieť diela Jána Zelinku v bratislavských galériách, ale vždy, keď sa tu objavia, je to udalosť,“ hovorí Silvia L. Čúzyová, kurátorka jeho výstavy Ex post, ktorá prebieha v galérii White & Weiss.
Jána Zelinku si po prvýkrát
