Koalícii ubúda z väčšiny a bez Sme rodina vie vládnuť stále ťažšie, ukázalo aj hlasovanie o dohode s USA (+ grafy)

Keď v marci 2020 vznikla koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, vládnutie rozbiehala s rekordne veľkou ústavnou väčšinou 95 poslancov. Mať ústavnú väčšinu je na Slovensku neobvyklé a doteraz ju mala len prvá vláda Mikuláša Dzurindu z rokov 1998 až 2002. Vďaka ústavnej väčšine, ktorú vtedy zaručovali 93 poslanci, dokázala napríklad presadiť priamu voľbu prezidenta.

Za posledné dva roky zo súčasnej koalície odišlo už päť poslancov. Najprv vo februári minulého roka z klubu Za ľudí Miroslav Kollár, dva týždne po ňom ho nasledoval jeho stranícky kolega Tomáš Valášek. Kollár je teraz predsedom strany Spolu, Valášek vstúpil do Progresívneho Slovenska. V júli 2021 z OĽaNO vylúčili Martina Čepčeka, ktorý sa už dlho predtým správal ako opozičný poslanec a s opozíciou aj často hlasoval.

Na konci októbra 2021 navyše z klubu OĽaNO odišiel Ján Krošlák a v januári tohto roka ho nasledoval aj exminister pôdohospodárstva Ján Mičovský. Títo poslanci zatiaľ vládu podporujú, nie sú však viazaní dohodami v poslaneckých kluboch.

Ako sa presúvali poslanci

V septembri minulého roka odišlo z klubu Za ľudí šesť poslancov a vstúpili do klubu SaS. Výrazne sa tak narušili pomery v koalícii, pretože strana Richarda Sulíka sa stala druhou najsilnejšou vládnou stranou a s 19 poslancami môže teoreticky zablokovať čokoľvek.

Keďže má teraz koalícia bez nezaradených poslancov istú podporu len 90 zákonodarcov, bez SaS má len 71 hlasov a bez Sme rodina iba 73 zákonodarcov, čo nemusí stačiť ani na jednoduchú väčšinu potrebnú na schvaľovanie obyčajných zákonov.

Práve hnutie Sme rodina má problém s niektorými kľúčovými reformami a ukázalo to aj pri niekoľkých hlasovaniach.

Keď časť Sme rodina bola proti, koalícia potrebovala na dohodu s USA nezaradených

Vráťme sa k hlasovaniu o obrannej dohode s USA zo stredy minulého týždňa. Na jej schválenie bolo treba hlasy nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov – teda najmenej 76 hlasov. S dohodou mala problém približne polovica zo 17-členného klubu Sme rodina, za dohodu nakoniec hlasovali jeho ôsmi poslanci. Proti hlasovali ešte aj poslanci OĽaNO Romana Tabák a Milan Kuriak; pre karanténu v sále neboli ďalší traja poslanci OĽaNO a jeden zo SaS.

Dohodu nakoniec podporilo 79 poslancov. Bez hnutia Sme rodina by určite neprešla a neprešla by ani bez hlasov štyroch nezaradených poslancov Kollára, Valáška, Mičovského a Krošláka. Koalícia mala šťastie, že ide o proatlanticky orientovaných poslancov.

Pokiaľ by boli v karanténe až siedmi poslanci z koaličných strán OĽaNO, SaS a Za ľudí, ako sa to stalo týždeň predtým, hlasovanie by museli odložiť alebo by riskovali, či dvaja poslanci nespravia pri hlasovaní chybu, prípadne príde k technickej chybe hlasovacieho zariadenia, čo sa občas stáva.

Hlasovanie o obrannej dohode navyše ukázalo, že poslanci môžu hlasovať proti z rôznych dôvodov – ako napríklad predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Svoj hlas proti vysvetľoval nasledovne: „Hlasoval som proti preto, lebo nie som vydierateľný, ako tvrdí pán Fico.“ Predseda Smeru tvrdil, že nie je náhoda, keď v deň začiatku rokovania o zmluve opäť obvinili brata poslanca a bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského a že poslancov Sme rodina takto vydierajú, aby hlasovali za dohodu.

Veľký test koaličnej sily prišiel už na konci minulého roka – keď reformné návrhy prechádzali len veľmi tesne, pretože ich poslanci Sme rodina odmietali.

Národné parky prešli vďaka poslancovi, ktorý bol proti

Pri reforme národných parkov, ktoré mali prejsť spod rezortu pôdohospodárstva pod životné prostredie, hlasovanie najprv dvakrát presúvalo zo schôdze na schôdzu, pretože s reformou v tejto forme nesúhlasila Sme rodina a nechceli za ňu hlasovať ani Ján Mičovský (vtedy ešte poslanec za OĽaNO) a Jarmila Halgašová zo SaS.

Koalícia nakoniec 14. decembra zariskovala a do hlasovania v posledný deň schôdze išla.

Sme rodina spolu s opozíciou skúsili reformu zablokovať cez obštrukciu – hoci mali v sále desiatky poslancov, všetci vytiahli svoje kartičky z hlasovacích zariadení. Svoje hlasy si tak uplatnilo len 76 poslancov, a keby ich bolo o jedného menej, muselo by sa rozhodovanie o reforme opäť preložiť.

Návrh nakoniec podporilo 75 zákonodarcov, a pokiaľ by medzi nimi neboli Valášek s Kollárom, reforma by opäť padla. Kluby OĽaNO aj Sme rodina boli pritom v plnom počte a nakoniec jediný z nich, kto nehlasoval za, bol Ján Mičovský. Aj on svojím postojom nakoniec návrh zachránil, hoci hlasoval proti. Pokiaľ by vytiahol „kartičku“ aj on, parlament by nebol uznášaniaschopný.

Zdravotnícka reforma: väčšina 76 hlasov

V rovnaký deň, ako prešla reforma národných parkov, parlament napriek odmietavému postoju Sme rodina schválil aj reformu nemocníc. Aj v tomto prípade mala koalícia šťastie, že ju podporujú poslanci Kollár a Valášek, ktorí im istili väčšinu. Reforma získala 76 zo 146 prítomných poslancov a prešla s pomocou poslancov OĽaNO, SaS a zvyšku klubu Za ľudí.

Aj spomínaných 76 hlasov sa našlo vďaka výnimočnej disciplíne koaličných klubov a priaznivej pandemickej situácii v nich – na hlasovaní z týchto klubov chýbala len Katarína Hatráková z OĽaNO. Naopak, zo Smeru vtedy na hlasovaní neboli až traja poslanci. Vyjadrenie predsedu vlády Eduarda Hegera, že hlasovanie dokazuje aj to, že „koalícia ide pevne ďalej,“ v tomto prípade nevyznelo veľmi isto.

O veľmi ťažkom presadzovaní návrhov bez Sme rodina svedčí opakované odkladanie návrhov. Do parlamentu sa stále nedostala novela Trestného poriadku, ktorá by znemožňovala cez paragraf 363 generálnej prokuratúre zastavovať trestné stíhania pred rozhodnutím súdu.

Ešte ťažšie to má odkladaná reforma súdov, pri ktorej proti Márii Kolíkovej (za SaS) vystupujú aj politici OĽaNO a Za ľudí. V parlamente by sa o nej malo začať rokovať tento týždeň, hoci finálna podoba a ani podpora poslancov ešte jasné nie sú.

Hnutie Sme rodina vetovalo zásadnejšiu zmenu fungovania prokuratúry, ktorá by koalícii umožnila vymeniť generálneho prokurátora Maroša Žilinku.

Pre neisté počty hlasov zo strany Sme rodina, ale aj iných poslancov, sa aj odkladá aj návrh poslanca OĽaNO Györgyho Gyimesiho, podľa ktorého by mal maďarský kultúrny spolok Csemadok dostávať zo štátneho rozpočtu ročne 300-tisíc eur. O podobný príspevok sa nehlásia len kultúrne spolky iných menšín, ale aj Matica slovenská, ktorá má v koalícii podporu v Sme rodina.

Prípad lesných škôlok – keď to bez Sme rodina nejde

Nie vždy to však pre koaličné návrhy, ktoré nemajú isté hlasy Sme rodina, dopadne tak dobre ako v prípade nemocníc či národných parkov.

V prípade novely školského zákona, ktorý mal zaradiť do systému predškolského vzdelávania takzvané lesné škôlky, išlo o návrh poslancov zo SaS, ktorý mal podporu OĽaNO aj Za ľudí.

Hlasovalo sa o ňom 14. decembra minulého roka – rovnako ako o reformách národných parkov a nemocníc. Celý klub Sme rodina sa vtedy zdržal, jeden z poslancov SaS a poslankyňa OĽaNO na hlasovaní neboli, ďalšia poslankyňa OĽaNO v sále bola, nestlačila však tlačidlo „za“, ďalšia sa zdržala, jedna poslankyňa zo Za ľudí bola proti a ďalšia nehlasovala.

Návrh tak získal podporu len 72 hlasov a nedostal sa ani do druhého čítania, hoci ho podporili aj nezaradení poslanci Kollár a Valášek. Ďalší pokus financovať posledný ročník v „lesných škôlkach“ zo štátneho rozpočtu tak môže prísť až o pol roka. Išlo presne o prípad, keď si mali koaličné kluby dobre „spočítať“ svojich poslancov a hlasovanie preložiť na moment, keď budú mať istú väčšinu.

Keď chce hlasy koalície Boris Kollár

Koalíciu čakajú ešte ďalšie hlasovania, kde sa pomery môžu obrátiť – a väčšinu bude zháňať Sme rodina. Pôjde napríklad o exekučnú amnestiu, ktorá je pre Sme rodina jedným z hlavných bodov ich programu.

Kollárovo hnutie v posledných dňoch tlačí na to, aby sa dostala do parlamentu. „Exekučnú amnestiu sa nám po voľbách podarilo dostať aj do programového vyhlásenia vlády. Prečo ju potom naši koaliční partneri napriek našej snahe ignorujú?“ pýtali sa v hnutí verejne tento týždeň. „Vyzývame pani ministerku Kolíkovú a celé ministerstvo spravodlivosti, aby sa pri tom, čo robia, už zobudili a začali namiesto zbytočnej súdnej mapy riešiť to, čo potrebujú ľudia – nie hŕstka úradníkov,“ písalo hnutie na Facebooku.

Na marcovej schôdzi sa zrejme v druhom čítaní bude hlasovať o stavebných zákonoch, ktoré súvisia aj s výstavbou nájomných bytov – teda o ďalšej priorite Sme rodina. Zmeny od vicepremiéra Štefana Holého však kritizujú mestá a obce, ale aj mimovládky a novely sa už viackrát prerábali. Aj v koalícii sú poslanci, ktorí majú s úpravami problém. Aj v tomto prípade hrozí, že by v druhom čítaní hnutie Sme rodina muselo zháňať väčšinu.

Otázkou tiež je, či sa koalícii, ktorá mala ešte pred rokom 95 hlasov, podarí meniť ústavu alebo prijímať ústavné zákony, na ktoré treba 90 hlasov.

O ústavnom zákone o dlhovej brzde sa pre pripomienky SaS pravdepodobne nebude hlasovať na aktuálnej parlamentnej schôdzi. Je možné, že by sa hlasovalo aspoň o výdavkových limitoch, nemalo by však ísť o ústavný, ale o bežný zákon. Tlačí nás k tomu záväzok v pláne obnovy. Keďže sa však väčšina 95 hlasov scvrkla na 90 hlasov a SaS nechce návrh podporiť, pokiaľ sa doň nedoplní aj záruka nezvyšovania daňového zaťaženia, hrozí, že pri obyčajnom zákone budúca vláda môže výdavkové limity kedykoľvek zrušiť.

Ministerstvo kultúry chce zároveň zaviesť ústavnú ochranu novinárov. Aj tento nápad zatiaľ nemusí mať podporu 90 a viac poslancov.