Hovoríme o tom istom, a predsa si nerozumieme
Je to v podstate ich mentálne zaostávanie, ktoré aj dnes postsocialistickým krajinám bráni pochopiť hodnotový systém, myslenie a emočný svet západniarov.
Autor je psychiater
Vynikajúci maďarský spisovateľ Miklós Mészöly by tento rok oslávil sté narodeniny. László Szigeti s ním v rokoch 1994 – 1998 viackrát diskutoval. Ich rozhovory vyšli v roku 1999 v knihe Pokus o dialóg.
V týchto dňoch vyšlo upravené, druhé vydanie knihy. Veľmi pozorne som si opäť prečítal neúprosný a úprimný rozhovor, no najviac ma nezasiahli psychologické otázky, ale kapitoly, v ktorých sa Mészöly zaoberal strednou Európou.
Szigeti mu spomína, že maďarský básnik Gyula Illyés s istým francúzskym kolegom diskutoval o vlasti a horizonte. Maďarská myseľ (teda aj Illyés) pod horizontom rozumie to, čo obsiahnu oči. Francúzsky kolega ukázal na svoju knižnicu a povedal: Vidíte, toto je môj horizont. To, čo obsiahnu tieto knihy.
Mészöly na to reagoval, že naša interpretácia vychádza zo stredoeurópskeho katechizmu myslenia a existencie, ktorý vlasť a národ vníma ako kŕčovitý, sebapotvrdzujúci obranný mechanizmus. A ak je človek neustále v bojovej pozícii, ak je pripravenosť na boj jeho sebavyjadrením, tak je jeho skutočným domovom len to, čo dokáže obsiahnuť svojím mečom. To, čo je mimo, je neisté.