Denník N

Hovoríme o tom istom, a predsa si nerozumieme

Je to v podstate ich mentálne zaostávanie, ktoré aj dnes postsocialistickým krajinám bráni pochopiť hodnotový systém, myslenie a emočný svet západniarov.

Autor je psychiater

Vynikajúci maďarský spisovateľ Miklós Mészöly by tento rok oslávil sté narodeniny. László Szigeti s ním v rokoch 1994 – 1998 viackrát diskutoval. Ich rozhovory vyšli v roku 1999 v knihe Pokus o dialóg.

V týchto dňoch vyšlo upravené, druhé vydanie knihy. Veľmi pozorne som si opäť prečítal neúprosný a úprimný rozhovor, no najviac ma nezasiahli psychologické otázky, ale kapitoly, v ktorých sa Mészöly zaoberal strednou Európou.

Szigeti mu spomína, že maďarský básnik Gyula Illyés s istým francúzskym kolegom diskutoval o vlasti a horizonte. Maďarská myseľ (teda aj Illyés) pod horizontom rozumie to, čo obsiahnu oči. Francúzsky kolega ukázal na svoju knižnicu a povedal: Vidíte, toto je môj horizont. To, čo obsiahnu tieto knihy.

Mészöly na to reagoval, že naša interpretácia vychádza zo stredoeurópskeho katechizmu myslenia a existencie, ktorý vlasť a národ vníma ako kŕčovitý, sebapotvrdzujúci obranný mechanizmus. A ak je človek neustále v bojovej pozícii, ak je pripravenosť na boj jeho sebavyjadrením, tak je jeho skutočným domovom len to, čo dokáže obsiahnuť svojím mečom. To, čo je mimo, je neisté.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie