Denník N

Univerzita Komenského ohýba pravidlá, tvrdia Szomolányi, Celec, Mikloš a ďalší. Univerzita sa ponáhľa s voľbou rektora

Protest vysokých škôl proti novele vysokoškolského zákona v roku 2021. Foto - TASR
Protest vysokých škôl proti novele vysokoškolského zákona v roku 2021. Foto – TASR

Zástupcovia študentov tvrdia, že niektorí rektori či dekani na nich vyvíjajú nátlak, aby nevyjadrili podporu novele vysokoškolského zákona.

Niekoľko známych vedcov a osobností sa postavilo proti zámeru Univerzity Komenského, ktorá si chce tento rok voliť rektora ešte predtým, ako by nový zákon mohol zmeniť pravidlá voľby tak, že by do nej prehovorili aj ľudia, ktorí na univerzite nepôsobia. Voľby sú naplánované už na máj, teda o pol roka skôr, ako to bolo za posledných dvadsať rokov, keď sa nový rektor volil každé štyri roky v novembri.

Univerzita Komenského priznáva, že skorším termínom volieb sa chce vyhnúť tomu, aby rektora vyberali podľa navrhnutej novely vysokoškolského zákona, o ktorej má onedlho hlasovať parlament. Univerzita Komenského proti novele posledný rok aktívne protestuje.

Jedenásť osobností podpísalo výzvu univerzite, v ktorej taký postup označuje za ohýbanie pravidiel, ktoré „nie je hodné žiadnej akademickej inštitúcie, tobôž nie našej najväčšej a najstaršej, ktorá by pre ostatné mala byť vzorom“.

Podľa Ivana Mikloša je snaha vyhnúť sa novele zákona „hrdým prihlásením sa akademického senátu našej najstaršej a najväčšej univerzity k zodpovednosti za úbohý stav slovenského vysokého školstva a aj vyjadrením spokojnosti s takýmto stavom“.

Slovenské univerzity dlhodobo obsadzujú vo svetových rebríčkoch veľmi nízke priečky. Podľa najnovšieho rebríčka QS World University Rankings sa najvyššie umiestnila košická Univerzita P. J. Šafárika, a to na 601. – 650. mieste. Univerzita Komenského sa umiestnila na 651. – 700. priečke. V rebríčku sa umiestnila aj Slovenská technická univerzita, Technická univerzita v Košiciach a Žilinská univerzita.

Nie najlepšiu povesť univerzít zachytáva skutočnosť, že Slovensko má v rámci krajín OECD druhý najvyšší podiel študentov v zahraničí. Odliv mladých ľudí do zahraničia pritom rokmi stúpa: kým v roku 2012 ich bolo v zahraničí 12 percent, v roku 2018 ich odišlo už 17 percent. Mladí ľudia využívajú najčastejšie české vysoké školy.

Nečakal som, že sa akademici uzavrú tak do seba, hovorí exminister školstva Kováč

O čo v spore ide? Podľa terajšieho zákona si rektora vysokej školy volia akademici, ktorí sedia v akademickom senáte. Ak parlament schváli novelu zákona, do voľby rektora budú okrem akademikov môcť zasahovať aj ľudia zvonka. Po novom by malo rektora voliť volebné zhromaždenie. Jeho členmi sú všetci členovia akademického senátu, ale aj členovia správnej rady. V správnej rade sedia aj externisti, ľudia zo spoločenského života.

Kým univerzity si myslia, že rektora by mali voliť iba akademici, zástancovia novely tvrdia, že hlasovať musia aj ľudia zvonku. Podľa nich je akademický svet príliš uzavretý do seba.

Tvrdí to aj prvý ponovembrový minister školstva Ladislav Kováč, ktorý stál na čele úradu, keď sa vysokoškolský zákon tvoril. „Keď som sa stal ministrom školstva, bolo jasné, že musíme zmeniť systém, kde komunistická strana rozhodovala, kto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Školstvo

Slovensko

Teraz najčítanejšie