Sedem scenárov, ako teraz Putin môže postupovať voči Ukrajine (+ ich výhody a nevýhody)
Bombardovanie Kyjeva ruským letectvom nie je výhodné prakticky pre nikoho; ani pre ruského prezidenta Putina. Hádam len pre stavebné firmy a výrobcov leteckých bômb. Napriek tomu ho nemožno stopercentne vylúčiť. Rovnako ako úplne odlišné varianty.
Ako bude vyzerať ďalší ruský útok na Ukrajinu? A uskutoční sa vôbec? Pokúsili sme sa sformulovať verzie, o ktorých najčastejšie hovoria politici, diplomati, novinári aj analytici.
Môžeme pritom považovať za isté, že Kremeľ sa usiluje o pád prozápadnej vlády na Ukrajine a o to, aby sa na čelo krajiny vrátili politici ústretovejší k Rusku. Cieľ sa však Kremľu vzďaľuje: Rusko vo všeobecnosti nie je príliš dobré v užívaní tzv. soft power (presviedčanie, atraktivita vlastného modelu, kultúry a pod.).
Za vstup do NATO je podľa sociologického výskumu Ukrajinského inštitútu budúcnosti a spoločnosti (New Image Marketing Group) 64 percent ukrajinských občanov.
V roku 2008 podľa amerického Gallupovho inštitútu považovalo NATO za garanta bezpečnosti pre Ukrajinu len 15 percent Ukrajincov a 43 percent malo Alianciu, naopak, za hrozbu.
Zásadne sa tento pomer zmenil po roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym.
Napriek tomu vnútropolitický konflikt na Ukrajine vylúčený nie je a s pretrvávajúcim napätím rastie aj nervozita či naopak, únava občanov aj aktivita protivládnych síl. Otvorený ruský vpád by však pre tento plán určite vhodný nebol.
Ani experti sa nezhodnú na tom, ako veľmi je ktorý scenár pravdepodobný. Hádam pri jedinom predpoklade panuje súhlas – agresia Ruska proti Ukrajine už dávno má aj naďalej bude mať množstvo podôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Niektoré z nich sú veľmi pravdepodobné, iné patria skôr do kategórie fikcie. Predstavme si ich.
1. Žiadna zmena: bez bojov v teréne; tanky na hraniciach
Vojna sa zo sociálnych sietí a vyhlásení svetových politikov na vojnové pole neprenesie a dlhodobo zostane v tejto latentnej podobe. Už teraz Rusko 8 rokov okupuje ukrajinský Krym a ovláda časť východoukrajinského Donbasu.
Výhody pre Rusko: Trvalá destabilizácia Ukrajiny, prakticky nemožný vstup Ukrajiny do NATO; ekonomické vyčerpávanie Ukrajiny, emigrácia, rast protivládnych nálad; zosmiešnenie Západu a vykreslenie Ruska ako mierotvorcu.
Nevýhody pre Rusko: Udržiavanie armády v pohotovosti stojí peniaze; Ukrajina sa aj tak môže k NATO aspoň približovať.
Trvalá destabilizácia Ukrajiny by bola podobná situácii v Moldavsku, kde Rusi s pomocou armády ovládajú Podnestersko, a v Gruzínsku, kde držia Južné Osetsko a Abcházsko.
Lenže latentný stav nebráni Ukrajincom budovať a zlepšovať armádu podľa štandardov NATO (ale s prihliadnutím na svoju situáciu), získavať niektoré západné zbrane (vrátane tých z Turecka, člena NATO), technickú a finančnú pomoc a všeobecne znižovať závislosť od Ruska – presný opak toho, čo si Kremeľ praje.
Rusko však môže povedať – vidíte, Západ nás obviňoval, že zaútočíme, a my sme to neurobili, pretože chceme mier.
Koncentrácia ruských síl pri hraniciach Ukrajiny a striedanie fáz napätia a uvoľnenia môže viesť k tomu, že časom ukrajinské obavy „už zase sa nám Rusko vyhráža“ nenájdu na Západe pochopenie.
Izolácia Ruska môže viesť k rastúcej nespokojnosti vplyvných ruských obchodných aj armádnych kruhov. Také signály v poslednom čase z Ruska prichádzajú – napríklad protivojnové vyjadrenie generála Leonida Ivašova, predsedu Ruského zboru dôstojníkov, k prezidentovi Ruska a občanom krajiny.
Západ tak môže bez otvoreného stretu prispievať k oslabeniu pozície Vladimira Putina, ktorého podpora medzi oligarchami, generalitou a pôvodne prokremeľskou inteligenciou rýchlo klesá. Tajomstvom zostávajú nálady v tajných službách, ktoré boli vždy Putinovou najväčšou oporou, avšak aj ich priazeň sa pre neho môže razom zmeniť na hrozbu.
