Ukrajinci, ktorí tu žijú s nami: Nezabúdajte, že aj vy ste mohli byť na našom mieste
Ukrajinci žijúci na Slovensku hovoria o tom, ako vnímajú hrozbu vojny, čo dnes prežívajú ich blízki na Ukrajine a ako sa ich dotýkajú proruské nálady v slovenskej spoločnosti.
Ukrajina je vo vojne s Ruskom už osem rokov, nie je to žiadna novinka, hovoria Ukrajinky a Ukrajinci, ktorí žijú na Slovensku.
Priamu masívnu inváziu zo strany Ruska dnes považujú za nepravdepodobnú. „Ale hrozba cielených teroristických útokov a provokácií ako prvkov hybridnej vojny je podľa mňa celkom reálna,“ myslí si Anna Shvachka z občianskeho združenia Sme spolu, ktoré združuje Ukrajincov na Slovensku.
Chirurg Lyubomyr Kletsko, ktorý pracuje v nemocnici v Bojniciach, hovorí, že ak by sa bojovalo v jeho rodnom Ľvove, išiel by ho brániť. „Mám tam rodičov, príbuzných, kamarátov, náš rodinný dom, záhradu – nič z toho by som neprenechal nepriateľovi,“ vraví.
Jeho manželka Marta Khomko je primárkou oddelenia laboratórnej medicíny v bojnickej nemocnici. „Bolí ma a veľmi ma zraňuje, keď si čítam o proruských náladách v slovenskej spoločnosti,“ hovorí. „Kto iný ako Slovensko, teda najbližší sused Ukrajiny, by jej mal priať, aby sa jej darilo?“
Ľudia, s ktorými sme hovorili, nevedia pochopiť, ako sa dnes niekto na Slovensku môže zastávať ruského prezidenta Putina. No už nedokážu každého presviedčať, že sa mýli.
„Už nepresviedčam, nedôvodím, rezignovala som. Nemám silu počúvať kamaráta, ako povie, že veď načo teda tých Rusov provokujú,“ hovorí spisovateľka Vita Jamborová Mrekajová.
Marta Khomko: Ukrajina potrebuje počuť hlas Slovenska
primárka oddelenia laboratórnej medicíny Nemocnice s poliklinikou Bojnice
Necítim hnev ani strach, ale uvedomujem si nebezpečenstvo, ktoré dnes hrozí mojej vlasti, mojim rodičom a kamarátom, ktorí žijú na Ukrajine. Samozrejme, chcem veriť, že k útoku zo strany Ruska nedôjde, ale hrozba je veľmi reálna a treba sa na to pripravovať. Necítim však väčší stres. Možno aj preto, že to pre nás nie je žiadna novinka. Vojna na Ukrajine trvá už osem rokov, za ten čas sme sa už s tým nejako naučili žiť.
Pred ôsmimi rokmi sme boli s manželom na Majdane. Pravdupovediac, aj dnes by som najradšej všetko nechala tak a išla pomáhať, lenže život mi pripravil trochu inú misiu
