Prehra pre Orbána aj Poľsko: pre porušovanie hodnôt môžu prísť o európske peniaze

Bolo to také dôležité rozhodnutie, že Súdny dvor EÚ prvýkrát v histórii zapol živé vysielanie. Prenos bol síce krátky, no zaznelo to najpodstatnejšie: verdikt, na ktorý európski politici čakali takmer rok.

Súd rozhodol, že mechanizmus, ktorý spája čerpanie európskych peňazí s dodržiavaním zásad právneho štátu, je v súlade so zmluvami EÚ. Zamietol žalobu Maďarska a Poľska, ktoré s nariadením nesúhlasia a vlani v marci sa obrátili na súd.

Európska komisia tak môže urobiť to, na čo ju už dlho vyzýva väčšina europoslancov – konať proti štátom, ktoré ohrozujú európske financie tým, že porušujú zásady právneho štátu. Nariadenie platí už od začiatku minulého roka, no Komisia čakala na verdikt súdu.

Mnohí europoslanci jej teraz odkazujú, že po tomto rozhodnutí už nemôže otáľať. K tomu, aby Maďarsko prišlo o prístup k fondom EÚ, však vedie ešte veľmi dlhá cesta. Jednou z prekážok môžu byť aprílové parlamentné voľby v Maďarsku.

Analytik Daniel Hegedüs z think-tanku German Marshall Fund pred nimi neočakáva žiadny veľký posun, no predpokladá, že Viktor Orbán verdikt súdneho dvora odprezentuje ako útok zo zahraničia na Maďarsko.

Kedy začne Komisia konať?

Súdny dvor sa svojím verdiktom priklonil na stranu Európskeho parlamentu, ktorý nariadenie schválil na konci roka 2020. Sudcovia v podstate hovoria to čo europoslanci, ktorí mechanizmus podporili: členské štáty EÚ by sa mali držať spoločných hodnôt, medzi ktoré patrí aj právny štát.

Porušovanie týchto zásad môže byť hrozbou pre európsky rozpočet, a preto Únia musí mať nástroje na to, aby sa mohla v takom prípade brániť. Veľmi dôležité je, že nariadenie sa má využívať iba vtedy, ak hrozí, že budú zneužité európske peniaze, nie ako spôsob, ako vo všeobecnosti trestať akékoľvek porušenie právneho štátu.

To, že Maďarsko a Poľsko na súde neuspejú, sa očakávalo. Generálny advokát súdneho dvora ešte v decembri odporučil, aby bola zamietnutá žaloba dvoch členských štátov, ktoré majú najväčšie problémy s dodržiavaním právneho štátu.

Po rozsudku bude narastať tlak na to, aby Európska komisia začala konať minimálne proti Maďarsku. Z toho, že sa to doteraz nestalo, sú frustrovaní najmä europoslanci, ktorí v októbri zažalovali Komisiu za nečinnosť. „Slová sa musia zmeniť na skutky,“ vyhlásila vtedy Roberta Metsolová, ktorá sa medzičasom stala predsedníčkou Európskeho parlamentu (EP).

Analytik Daniel Hegedüs vraví, že dnes už otázka nie je, či Európska komisia začne konať, ale kedy sa tak stane. „Neočakávam rýchle a rezolútne kroky. Komisia sa bude snažiť, aby boli jej argumenty nepriestrelné, a bude opatrná, ak si nebude stopercentne istá, že má podporu kvalifikovanej väčšiny členských štátov,“ vraví pre Denník N.

Práve členské štáty totiž majú v rukách konečné rozhodnutie o sankciách. Kvalifikovaná väčšina znamená, že za rozhodnutie sa musí postaviť 15 z 27 členských štátov, ktoré zastupujú aspoň 65 percent obyvateľov EÚ.

Toxické porušovanie hodnôt

Slovenský europoslanec Vladimir Bilčík (Spolu) očakáva, že Komisia začne bezodkladne konať a mechanizmus, ktorý platí už vyše roka, zavedie do praxe. „Legislatíva platí, niet na čo čakať. Musíme chrániť európske peniaze pred korupciou,“ povedal Bilčík ešte v utorok.

Súhlasí s ním aj Michal Šimečka (PS), ktorý však upozorňuje na to isté, čo hovorí aj Hegedüs – konečné rozhodnutie je na členských štátoch a Európsky parlament už nemôže urobiť viac, ak sa nechce dostať do otvoreného boja s Komisiou.

„Budeme naďalej vyzývať Komisiu, aby konala, pretože je jej povinnosťou chrániť európske hodnoty a peniaze. Verím, že to aj EK vyhodnotí tak, že táto situácia je neudržateľná a že to rozožiera Európsku úniu zvnútra,“ vraví Šimečka, ktorý ako podpredseda europarlamentu dostal na starosti agendu ľudských práv a demokracie.

Obaja slovenskí europoslanci vravia, že nedodržiavanie spoločných hodnôt je toxické a ohrozuje Úniu. Bilčík hovorí, že téma sa síce v súvislosti s napätím na Ukrajine dostala do úzadia, no pre budúcnosť EÚ je veľmi dôležitá.

„Bohužiaľ, v EÚ to je často tak, že nejde iba o to, čo je právne čisté a objektívne jasné, ale ide aj o politiku. V tomto prípade sa obávam, že otáľanie EK má politické pozadie, možno to je pokus nepohnevať si vlády v Maďarsku a Poľsku,“ hovorí Šimečka.

Bude z toho téma volieb?

Pri postupe Komisie mohlo hrať rolu aj to, že v Maďarsku budú 3. apríla parlamentné voľby. V nich sa očakáva tesný súboj Orbánovho Fideszu a zjednotenej opozície. Ak by Orbán po voľbách už nebol premiérom, situácia by sa mohla vyriešiť aj bez zásahu Komisie.

Hegedüs aj preto do volieb neočakáva významné kroky zo strany Komisie. Orbána podľa neho rozhodnutie súdneho dvora posunie bližšie k postoju Poľska, ktorý spochybňuje jeho jurisdikciu. Napriek tomu, že oba štáty sa na ten istý súd obracajú v iných otázkach.

Maďarský analytik si zároveň nemyslí, že stredajšie rozhodnutie súdneho dvora by mohlo Orbánovi pomôcť mobilizovať voličov, ktorí by inak nevolili jeho stranu. Fidesz je podľa Hegedüsa aj bez toho veľmi efektívny pri mobilizovaní svojho voličského jadra a využívanie tejto témy by mu dokonca mohlo uškodiť.

„Po tom, čo sa v kampani začala používať téma možného odchodu z EÚ, by čokoľvek, čo zväčší priepasť medzi Úniou a Maďarskom, mohlo odradiť umiernených a stredových voličov Fideszu. Členstvo v EÚ má stále obrovskú podporu, a to aj medzi podporovateľmi tejto strany,“ dodáva Hegedüs.

Maďarská vláda zatiaľ na rozsudok reaguje podľa očakávaní: ministerka spravodlivosti Judit Varga ho označila za politicky motivovaný a spojila so zákonom, ktorý zakazuje „propagáciu“ homosexuality maloletým.

Europoslankyňa Katalin Cseh z maďarskej opozičnej strany Momentum na to reagovala slovami, že Orbánova vláda žije v paralelnej realite. V takej situácii je podľa nej nevhodné, ak Komisia čaká, posiela do Maďarska listy, v ktorých žiada dialóg, a myslí si, že vláda začne meniť svoje správanie.

Komisia: potrebujeme niekoľko týždňov

Váhanie môže súvisieť aj s tým, že Komisia nechce, aby jej kroky pôsobili tak, že sa necelé dva mesiace pred voľbami snaží ovplyvniť dianie v Maďarsku. Europoslanci jej odkazujú, že do tejto pozície sa dostala sama, pretože doteraz nekonala.

Z Európskeho parlamentu po stredajšom verdikte jednoznačne zaznieva, že Komisia musí reagovať. Jej predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojom stanovisku rozsudok privítala. Europoslancov, ktorí tento mechanizmus presadzovali, však znepokojujú jej slová o tom, že rozsudok podrobne zanalyzujú a v najbližších týždňoch pripravia usmernenie na to, ako sa mechanizmus bude využívať.

Nemecký europoslanec Daniel Freund (Zelení) povedal, že Komisia si mohla všetko pripraviť už vopred, pretože verdikt súdneho dvora nie je po decembrovom stanovisku generálneho advokáta žiadnym prekvapením. Namiesto týždňov by analýza mala trvať niekoľko dní, vraví Freund.

„Pre mňa to nie je znakom rozhodných a okamžitých krokov,“ povedal o stanovisku Komisie.

Ak napokon takéto kroky prídu, pre Poľsko a Maďarsko by to mohlo znamenať zablokovanie miliárd eur z eurofondov. Obe krajiny už pre porušovanie hodnôt majú problém – Komisia im doteraz neschválila ich plány obnovy. Poľsko, ktoré čelí kritike za za zásahy do nezávislosti justície, s Bruselom vedie dialóg, no zatiaľ nezrušilo disciplinárnu komoru pre sudcov, hoci mu to nariadil Súdny dvor EÚ. Od Komisie už za to dostalo pokutu 70 miliónov eur.

V Maďarsku ide okrem problémov s nezávislosťou justície aj o systematické podvody a podozrenia z korupcie, ktoré sa nevyšetrujú.

Prípadné zastavenie eurofondov je však otázkou mesiacov. Ak by Komisia mechanizmus spustila zajtra, k rozhodnutiu by sa mohla dopracovať najskôr v polovici júla. Daniel Freund však odhaduje, že štát, ktorého by sa to týkalo, by sa snažil proces natiahnuť čo najviac, a tak by rozhodovanie mohlo trvať až deväť mesiacov.

Proti Poľsku už Komisia minulý týždeň zasiahla v inom prípade. Za to, že vláda neukončila ťažbu v bani Turów, jej z eurofondov strhli 15 miliónov eur ako časť pokuty, ktorú mala platiť za to, že nerešpektovala rozhodnutie súdneho dvora.