Denník N

Výskum slovenských psychologičiek potvrdil, že ľudia majú sklon ignorovať fakty, ktoré sú v rozpore s ich názorom

Účastníci štúdie posudzovali štyri kontroverzné témy, ktoré rozdeľujú ľudí: školské uniformy, trest smrti, výskum kmeňových buniek a držba zbraní. Ilustračné foto – Adobe Stock
Účastníci štúdie posudzovali štyri kontroverzné témy, ktoré rozdeľujú ľudí: školské uniformy, trest smrti, výskum kmeňových buniek a držba zbraní. Ilustračné foto – Adobe Stock

Sklon k sebapotvrdzovaniu „významne prispieva k ideologickému extrémizmu“, uvádzajú vedkyne z SAV.

Čím viac peňazí sa vyzbiera, tým viac škôl na východe Slovenska dostane Magazín N o boji proti dezinformáciám. Príručku s názvom „Nedajte sa oklamať“ pripravuje Denník N, hlavným autorom je reportér Vladimír Šnídl.

Sklon vyhľadávať a interpretovať informácie spôsobom, aby boli v súlade s našimi predchádzajúcimi postojmi, sa nazýva konfirmačné skreslenie.

Táto dispozícia mysle, označovaná aj za sklon k sebapotvrdzovaniu, spôsobuje, že ignorujeme alebo selektívne upravujeme fakty, ktoré sú v rozpore s našimi presvedčeniami.

Jav vedie k „tunelovému videniu“, čiže ku skreslenému pohľadu na svet, keď vyhľadávame iba také informácie a interpretujeme ich takým spôsobom, aby pasovali do nášho svetonázoru.

Príklad s vakcínami

Ak si niekto napríklad myslí, že mRNA vakcíny škodia, nebude brať do úvahy dôkazy o ich bezpečnosti. Namiesto toho sa selektívne zameria na sporadické nežiaduce účinky.

Konfirmačné skreslenie spôsobí, že človek nebude hľadať informácie, ale konfirmácie, čiže potvrdenia toho, čo si už vopred myslí. V tomto prípade, že vakcíny nefungujú.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Morálka

Omyly mysle

Veda

Teraz najčítanejšie