Ukrajinské skúsenosti s Moskvou
Súbežne s hladomorom, ktorý doľahol najmä na vidiek, nariadil Stalin likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi a ukrajinskej inteligencie.
Autor je spisovateľ
Nedávno sa aj našimi médiami mihli fotografie z pochodu za jednotu z ukrajinského Charkova. Prevažne rusky hovoriace mesto sa oblieklo do modro-žltých farieb, aby dalo Moskve jasne najavo svoj názor. Vychádza z historickej skúsenosti a nemôže byť iný.
Po prvej svetovej vojne na Ukrajinu neprišiel mier. Nemala toľko šťastia ako ostatné krajiny bývalého Rakúsko-Uhorska, ktoré získali nezávislosť. Bojovalo sa ďalej, za samostatný štát. V roku 1922 sa však jej územie stalo súčasťou Sovietskeho zväzu. Netrvalo dlho a obyvatelia mohli pocítiť, čo znamená žiť pod komunistickou vládou sovietov.
Tento rok si pripomíname 90. výročie umelo vyvolaného a Stalinovou vládou organizovaného hladomoru, ktorý bol trestom diktátora za ukrajinské snahy o nezávislosť a nedávne protisovietske povstania. Nešlo „len“ o násilnú kolektivizáciu. Všetko obilie a poľnohospodárske produkty boli z územia „obilnice Európy“ skonfiškované a veľká časť vyvezená do zahraničia. Hlad priniesol okolo šesť miliónov obetí, pričom oblasť okolo Charkova patrila k najzasiahnutejším.
Súbežne s hladomorom, ktorý doľahol najmä na vidiek, nariadil Stalin likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi a ukrajinskej inteligencie – vedcov, ale hlavne spisovateľov. Cieľom bolo vymazať ukrajinčinu ako jazyk, odstrániť ju z úradov a verejného života.
Rozsiahla akcia sa začala v roku 1933 a týkala sa najmä Charkova ako vtedajšieho hlavného mesta zväzovej republiky, v ktorom sa sústredil kultúrny život. Autori
