Denník NPrepočítali sme Gyimesiho návrh na parlamentné voľby po krajoch. Veľmi by nepomohol regiónom ani menšinám

Daniel KerekesDaniel Kerekes Miro KernMiro Kern
Priemerné geografické umiestnenie kandidátnych listín vo voľbách 2020. Mapa - Denník N/Daniel Kerekes
Priemerné geografické umiestnenie kandidátnych listín vo voľbách 2020. Mapa – Denník N/Daniel Kerekes

Návrh zopár poslancov OĽaNO zrejme neprejde. Koalícia skôr zvýši váhu prednostných hlasov.

Časť klubu OĽaNO vedená Györgym Gyimesim chce zmenu volebného zákona. Chcú zvýšiť počet volebných obvodov, v ktorých by sme hlasovali.

Zvýšiť počet obvodov z jedného na osem chcú aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) a mimoparlamentné KDH. ZMOS dokonca ide zbierať podpisy na referendum o tejto otázke.

Gyimesi hovorí o inom systéme – polovicu zo 150 poslancov Národnej rady by sme podľa neho mali voliť v jednom obvode ako teraz, zvyšných 75 poslancov v ôsmich volebných krajoch, ktoré sú totožné s dnešnými župami.

György Gyimesi nápad vysvetľuje tým, že od zmeny volebného zákona za Vladimíra Mečiara, keď sme mali štyri volebné obvody, „je hlas regiónov v slovenskom parlamente mizivý“. Argumentuje tým, že v parlamente je okolo tretiny poslancov z Bratislavy. Osobne by sa mu pozdávalo osem volebných obvodov pre všetkých 150 poslancov, no pre nesúhlas SaS ponúka takúto voľbu polovice parlamentu ako kompromis.

Prepočet parlamentných volieb 2020

Denník N namodeloval, ako by vyzerali výsledky volieb 2020, ak by sa volilo systémom, ktorý navrhuje Gyimesi. Prepočet je potrebné brať s rezervou, keďže v inom volebnom systéme by sa voliči mohli správať inak. Je možné, že inak by sa k voľbám postavili aj strany a v každom z krajov by skúsili ponúknuť regionálne osobnosti.

Detaily, ako by sa rozdeľovali mandáty medzi kraje, z Gyimesiho návrhu nie sú známe. Predpokladáme, že by šlo o spôsob používaný pred rokom 1998 a že by sa druhé skrutínium urobilo na úrovni krajov a nie na celoštátnej úrovni, ako to bolo pred rokom 1998 – inak by to znamenalo, že regionálne by sa rozdeľovalo menej ako 75 mandátov.

Ak by sa voľby v roku 2020 konali podľa Gyimesiho návrhu, najviac by systémom utrpeli v strane Za ľudí. Mali by o troch poslancov menej. V piatich krajoch by totiž Za ľudí nedokázalo získať ani jeden mandát.

Naopak, o dvoch poslancov by si polepšili v OĽaNO.

Samozrejme, dnes má OĽaNO oveľa nižšiu podporu ako pred dvoma rokmi a takýto volebný systém by im s veľkou pravdepodobnosťou nepomohol k lepšiemu mandátovému zisku.

Priestorové rozloženie volebnej podpory Za ľudí vo voľbách 2020. Kartogram – Denník N/Daniel Kerekes

Bolo by v parlamente menej Bratislavy?

Zásadný argument proti Gyimesiho návrhu je, že by nemusel výrazne prispieť k lepšiemu zastúpeniu regiónov v parlamente.

Celoštátne kandidátky by pravdepodobne boli aj naďalej obsadzované zväčša kandidátmi z Bratislavy – a táto časť parlamentu by aj ďalej bola zrejme výrazne bratislavská.

Navyše strany by možno využívali taktiku, ktorej sa vo volebnom žargóne hovorí „parašutisti“, a na čelá krajských kandidátok by dávali najpopulárnejších politikov a nie regionálne osobnosti.

V regionálnej časti by Bratislavský kraj mal spomedzi všetkých volebných obvodov najviac mandátov – až 11.

Pri výpočte kresiel pripadajúcich na jednotlivé kraje sme vychádzali zo systému, ktorý sa na Slovensku používal pred rokom 1998 a dodnes sa používa v Českej republike. Podľa neho sa mandáty nerozdeľujú podľa počtu obyvateľov, čo je v princípe len odhadovaný údaj, ale z počtu platných hlasov odovzdaných vo voľbách. Z takého systému trochu benefitujú regióny s vyššou volebnou účasťou.

Nemuselo by to pomôcť ani maďarskej menšine

Poslanec OĽaNO Gyimesi vraví, že by zmena okrem vplyvu regiónov v parlamente zvýšila aj podiel národnostných menšín na zákonodarnej moci. Počet poslancov z iných národností, než je slovenská, by sa podľa neho mohol zvýšiť o päť, šesť a možno aj sedem.

Gyimesiho taktika, ako zlepšiť zastúpenie maďarskej menšiny v parlamente, nie je úplne efektívna. Ak by mali volebné obvody motivovať slovenské strany umiestňovať na krajské kandidátky v Trnavskom, Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji aj maďarských kandidátov, oslabovalo by to šance maďarskej strany prekročiť päťpercentné kvórum. Záujmy Maďarov by pritom boli lepšie zastúpené, ak by ich hájila maďarská politická strana s desiatkou poslancov než zopár jednotlivcov roztrúsených v rôznych kluboch.

Gyimesiho návrh by zvýšil aj organizačné náklady na voľby. Museli by sa totiž paralelne zriadiť aj volebné orgány na krajskej úrovni – napríklad kvôli registrácii krajských kandidátnych listín. Taktiež by bolo potrebné tlačiť dvojnásobný počet hlasovacích lístkov.

O možnom zvýšení počtu volebných obvodov hovoril v stredu aj predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák z OĽaNO. „Hnutie OĽaNO podporuje odbornú diskusiu na túto tému a predpokladáme, že bude aj predmetom rokovania koaličných rád. Vieme si predstaviť aj vyšší počet volebných obvodov pre parlamentné voľby, to však záleží na výsledku rokovania koalície,“ povedal TASR.

Dohoda na zmene volebných obvodov podľa Vetráka však závisí aj od reformy verejnej správy a nemala by ju predbiehať. „Pre túto problematiku vymenoval minister vnútra Roman Mikulec aj pracovnú skupinu. Zložená je zo zástupcov poslaneckých klubov strán vládnej koalície,“ povedal s tým, že skupina má priniesť odporúčania pre možnosti volebného systému, ako aj konkrétnych systémovejších úprav volebného zákona.

V koalícii rieši úplne iný návrh – zmenu krúžkovania

Gyimesiho návrh zrejme nebude mať v koalícii podporu – a ani nie je v hre. Problém s ním má nielen SaS, ale aj Sme rodina. Martin Klus, ktorý má v SaS na starosti zmenu volebnej legislatívy, hovorí, že o téme už rokujú s OĽaNO. „Nech s tým prídu na koaličnú radu a môžeme sa o tom baviť.“

Klus vraví, že už hovoril s predsedom poslaneckého klubu Matovičovej strany Michalom Šipošom o inej možnej zmene volebného zákona.

Malo by ísť o zvýšenie váhy prednostných hlasov. Momentálne sa vo voľbách mení poradie na kandidátke, ak získa kandidát aspoň tri percentá z celkového počtu hlasov pre svoju stranu. V stranách s vysokými ziskami to znamená, že ak sa chce kandidát prekrúžkovať, musí získať viac hlasov ako v stranách, ktoré získali len pár percent hlasov.

V koalícii sa hovorí o tom, že by sa namiesto percentuálneho limitu počítali prednostné hlasy podľa pevne stanoveného počtu – Klus hovorí, že sa v rokovaniach pohybujú medzi tisíc a desaťtisíc hlasmi, on sa prikláňa k číslu päťtisíc. Znamenalo by to, že by sa kandidát prekrúžkoval, keby získal aspoň toľko hlasov.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].