Denník N

Spánku máme dosť, zistili študovaním lovcov a zberačov

Členovia tradičných spoločností takmer nepoznajú nespavosť – oproti nám vstávajú každý deň v rovnaký čas, ich spánok kopíruje viac zmeny v teplote prostredia ako zmeny slnečného svitu.

„Viete, aké to muselo byť pred Edisonom krásne? Nikto neponocoval, zotmelo sa, všetci šli spať s tými… ako sa volajú? Pštrosy? Nie, so sliepkami. Všetci pokojne spali, iba ponocný chodil po námestí a robil to svoje húúú, húúú, úúú,“ zaznelo v jednej z poviedok legendárnej komediálnej dvojice Šimka a Grossmanna.

Táto romantická predstava, že kedysi si naši predkovia dopriali dlhý a pokojný spánok, o ktorý sme prišli, keď sme vynašli žiarovky a ďalšie „ruchy veľkomesta“ ako televízory, smartfóny či internet, však nemusí byť celkom pravdivá.

Jerome Siegel z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) a jeho tím monitoroval spánok členov tradičných spoločností v Afrike a Južnej Amerike. Zistil, že spia približne rovnako dlho, dokonca ešte menej ako my, obyvatelia moderných spoločností.

Článok vyšiel v časopise Current Biology.

Spíme o hodinu menej ako pred 70 rokmi

Viaceré výskumy ukazujú, že spíme stále menej. Podľa údajov Gallupovho inštitútu z roku 2013 spia dospelí Američania v priemere 6,9 hodiny denne. Je to až o hodinu menej ako v roku 1942.

Spánok kratší ako sedem hodín experti spájajú s viacerými zdravotnými problémami, napríklad cukrovkou, vyšším krvným tlakom, depresiou, priberaním až obezitou. Existuje aj súvislosť s vyšším rizikom predčasného úmrtia či  väčšou citlivosťou na bolesť. Výnimkou nie sú ani problémy v práci, zhoršuje sa náš výkon, kopíme chyby.

Lenže Siegel a jeho tím zistili, že členovia tradičných spoločností spali v priemere maximálne 7,1 hodiny denne. Počas dňa sa unavení necítili. Ich energetický výdaj je porovnateľný s bežnými súčasníkmi, za ich relatívne dobrým zdravotným stavom preto nehľadajme zvýšenú fyzickú aktivitu.

Spali maximálne 7,1 hodiny denne

Na experimente sa zúčastnilo skoro sto ľudí z tradičných spoločností z Namíbie, Tanzánie a Bolívie. Na ruku im dali Actiwatch 2, zariadenie, ktoré meralo množstvo svetla počas dňa, rovnako ako čas, keď boli jedinci bdelí a keď, naopak, spali.

Ukázalo sa, že celkový čas, ktorý títo ľudia strávili v posteli, bol 6,9 až 8,5 hodiny denne. Sem vedci započítavali aj krátke obdobia bdenia. Čistého času spali 5,7 až 7,1 hodiny, v zime zhruba o hodinu dlhšie.

Spať nechodili hneď po západe slnka, obvykle dve až tri hodiny potom. Cez deň si zdriemli iba zriedkavo, v zime iba v 7 percentách dní, v lete v 22 percentách dní. Autori článku počítali za zdriemnutie spánok dlhší ako 15 minút.

So závermi Siegela a jeho tímu o množstve spánku našich pravekých predkov nesúhlasí Horacio de la Iglesia, expert na spánok z univerzity vo Washingtone. „Máme veľa dôkazov, že iné spoločnosti lovcov a zberačov spia až 9 hodín denne,“ cituje ho časopis Atlantic. V porovnaní s kontrolnou skupinou spali lovci a zberači v Argentíne o hodinu menej, ak mali prístup k elektrickému osvetleniu, ukázal v jednej zo svojich štúdií.

Aj v prípade, že má Siegel pravdu a naši pravekí predkovia spali zhruba tak dlho ako my, neznamená to, že by moderná doba spánok neovplyvnila. Autori napríklad zistili, že nespavosť, v modernej spoločnosti pomerne rozšírená – v Spojených štátoch ňou trpí asi 20 až 30 percent ľudí –  postihuje asi iba 2 percentá lovcov a zberačov.

Tri rady – ranné svetlo, stabilný čas vstávania a pokles teploty

Vedci si všimli, že vo všetkých troch spoločnostiach ľudia vstávali pred východom slnka. Najviac boli vystavení svetlu okolo deviatej ráno, cez obed sa ukrývali v tieni. My, naopak, vstávame, keď už je svetlo. Životom v kanceláriách sa oberáme o najviac svetla v doobedňajších hodinách.

Druhým faktorom je, že ľudia vstávali každý deň v rovnakú hodinu. „Hore boli o siedmej dnes aj zajtra. Nebola tam skoro žiadna variabilita,“ hovorí pre Atlantic Eus van Sommeren z holandského Inštitútu pre neurovedu. „Je to rada, ktorú dávame ľuďom trpiacim nespavosťou. Bez ohľadu na to, koľko spíte, vždy sa snažte vstávať v rovnaký čas,“ dodal.

Viac ako úbytok svetla predpovedal to, či ľudia pôjdu spať, pokles teploty prostredia. Spať chodili vtedy, keď sa ochladilo, a vstávali, keď bolo najviac chladno. „Hoci svetlo je dôležité, z evolučného pohľadu môže byť teplota ešte dôležitejšia,“ konštatuje Siegel pre časopis Science. Aby ste sa lepšie vyspali, vypnite si na noc termostat alebo otvorte okno, radí.

Odporúčania profesionálnych organizácií

Koľko teda spať? V júni tohto roku sme informovali, že dve vedúce inštitúcie na štúdium spánku v USA, Americká akadémia spánkovej medicíny a Spoločnosť na výskum spánku, vydali v časopise Sleep spoločné stanovisko, v ktorom odporúčajú, aby dospelí ľudia spali aspoň sedem hodín denne. Je to v približnej zhode s tým, koľko spia členovia tradičných kultúr, respektíve koľko zrejme spali naši pravekí predkovia, okolo šesť až sedem hodín.

Nejde však len o dĺžku spánku, ale aj jeho kvalitu. „Myslím si, že tieto tri veci, konkrétne spánok v čase, keď klesá teplota prostredia, vstávanie v rovnaký čas každý deň a veľa jasného svetla ráno, môžu byť kľúčom pre zdravý spánok,“ hovorí van Sommeren pre časopis Atlantic.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Veda

Teraz najčítanejšie