Spánku máme dosť, zistili študovaním lovcov a zberačov
Členovia tradičných spoločností takmer nepoznajú nespavosť – oproti nám vstávajú každý deň v rovnaký čas, ich spánok kopíruje viac zmeny v teplote prostredia ako zmeny slnečného svitu.
„Viete, aké to muselo byť pred Edisonom krásne? Nikto neponocoval, zotmelo sa, všetci šli spať s tými… ako sa volajú? Pštrosy? Nie, so sliepkami. Všetci pokojne spali, iba ponocný chodil po námestí a robil to svoje húúú, húúú, úúú,“ zaznelo v jednej z poviedok legendárnej komediálnej dvojice Šimka a Grossmanna.
Táto romantická predstava, že kedysi si naši predkovia dopriali dlhý a pokojný spánok, o ktorý sme prišli, keď sme vynašli žiarovky a ďalšie „ruchy veľkomesta“ ako televízory, smartfóny či internet, však nemusí byť celkom pravdivá.
Jerome Siegel z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA) a jeho tím monitoroval spánok členov tradičných spoločností v Afrike a Južnej Amerike. Zistil, že spia približne rovnako dlho, dokonca ešte menej ako my, obyvatelia moderných spoločností.
Článok vyšiel v časopise Current Biology.
Spíme o hodinu menej ako pred 70 rokmi
Viaceré výskumy ukazujú, že spíme stále menej. Podľa údajov Gallupovho inštitútu z roku 2013 spia dospelí Američania v priemere 6,9 hodiny denne. Je to až o hodinu menej ako v roku 1942.
Spánok kratší ako sedem hodín experti spájajú s viacerými zdravotnými problémami, napríklad cukrovkou, vyšším krvným tlakom, depresiou, priberaním až obezitou. Existuje aj súvislosť s vyšším rizikom predčasného úmrtia či väčšou citlivosťou na bolesť. Výnimkou nie sú ani problémy v práci, zhoršuje sa náš výkon, kopíme chyby.
Lenže Siegel a jeho tím zistili, že členovia tradičných spoločností spali v priemere maximálne 7,1 hodiny denne. Počas dňa sa unavení necítili. Ich energetický výdaj je porovnateľný s bežnými súčasníkmi, za ich relatívne dobrým zdravotným stavom preto nehľadajme zvýšenú fyzickú aktivitu.
Spali maximálne 7,1 hodiny denne
Na experimente sa zúčastnilo skoro sto ľudí z tradičných spoločností z Namíbie, Tanzánie a Bolívie. Na ruku im dali Actiwatch 2, zariadenie, ktoré meralo množstvo svetla počas dňa, rovnako ako čas, keď boli jedinci bdelí a keď, naopak, spali.
Ukázalo sa, že celkový čas, ktorý títo ľudia strávili v posteli, bol 6,9 až 8,5 hodiny denne. Sem vedci započítavali aj krátke obdobia bdenia. Čistého času spali 5,7 až 7,1 hodiny, v zime zhruba o hodinu dlhšie.
Spať nechodili hneď po západe slnka, obvykle dve až tri hodiny potom. Cez deň si zdriemli iba zriedkavo, v zime iba v 7 percentách dní, v lete v 22 percentách dní. Autori článku počítali za zdriemnutie spánok dlhší ako 15 minút.
So závermi Siegela a jeho tímu o množstve spánku našich pravekých predkov nesúhlasí Horacio de la Iglesia, expert na spánok z univerzity vo Washingtone. „Máme veľa dôkazov, že iné spoločnosti lovcov a zberačov spia až 9 hodín denne,“ cituje ho časopis Atlantic. V porovnaní s kontrolnou skupinou spali lovci a zberači v Argentíne o hodinu menej, ak mali prístup k elektrickému osvetleniu, ukázal v jednej zo svojich štúdií.
Aj v prípade, že má Siegel pravdu a naši pravekí predkovia spali zhruba tak dlho ako my, neznamená to, že by moderná doba spánok neovplyvnila. Autori napríklad zistili, že nespavosť, v modernej spoločnosti pomerne rozšírená – v Spojených štátoch ňou trpí asi 20 až 30 percent ľudí – postihuje asi iba 2 percentá lovcov a zberačov.
Tri rady – ranné svetlo, stabilný čas vstávania a pokles teploty
Vedci si všimli, že vo všetkých troch spoločnostiach ľudia vstávali pred východom slnka. Najviac boli vystavení svetlu okolo deviatej ráno, cez obed sa ukrývali v tieni. My, naopak, vstávame, keď už je svetlo. Životom v kanceláriách sa oberáme o najviac svetla v doobedňajších hodinách.
Druhým faktorom je, že ľudia vstávali každý deň v rovnakú hodinu. „Hore boli o siedmej dnes aj zajtra. Nebola tam skoro žiadna variabilita,“ hovorí pre Atlantic Eus van Sommeren z holandského Inštitútu pre neurovedu. „Je to rada, ktorú dávame ľuďom trpiacim nespavosťou. Bez ohľadu na to, koľko spíte, vždy sa snažte vstávať v rovnaký čas,“ dodal.
Viac ako úbytok svetla predpovedal to, či ľudia pôjdu spať, pokles teploty prostredia. Spať chodili vtedy, keď sa ochladilo, a vstávali, keď bolo najviac chladno. „Hoci svetlo je dôležité, z evolučného pohľadu môže byť teplota ešte dôležitejšia,“ konštatuje Siegel pre časopis Science. Aby ste sa lepšie vyspali, vypnite si na noc termostat alebo otvorte okno, radí.
Spite aspoň 7 hodín denne, odporúčajú experti
Odporúčania profesionálnych organizácií
Koľko teda spať? V júni tohto roku sme informovali, že dve vedúce inštitúcie na štúdium spánku v USA, Americká akadémia spánkovej medicíny a Spoločnosť na výskum spánku, vydali v časopise Sleep spoločné stanovisko, v ktorom odporúčajú, aby dospelí ľudia spali aspoň sedem hodín denne. Je to v približnej zhode s tým, koľko spia členovia tradičných kultúr, respektíve koľko zrejme spali naši pravekí predkovia, okolo šesť až sedem hodín.
Nejde však len o dĺžku spánku, ale aj jeho kvalitu. „Myslím si, že tieto tri veci, konkrétne spánok v čase, keď klesá teplota prostredia, vstávanie v rovnaký čas každý deň a veľa jasného svetla ráno, môžu byť kľúčom pre zdravý spánok,“ hovorí van Sommeren pre časopis Atlantic.
🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].