Jana Shemesh
Hoci by sa zdalo, že najväčším problémom Izraela je jeho vzťah s Palestínčanmi, stále viac politikov a analytikov upozorňuje na to, že dlhodobá hrozba, ktorá sa však dá ešte zvrátiť, leží priamo v centre krajiny.
Je ňou spolužitie medzi Arabmi a Židmi, ktoré má ďaleko od ideálu a stále viac pripomína situáciu, keď dvaja ľudia žijú v jednom byte, ale každý má svoju izbu zariadenú podľa svojho vkusu a snaží sa tomu druhému vyhýbať v spoločných priestoroch.
Rôznorodá skupina
Arabi tvoria takmer 21 percent obyvateľov Izraela, ide zhruba o 1,8 milióna ľudí. Izraelskí Arabi sú ľudia, ktorých predkovia žili v britskom mandáte Palestína a po vzniku štátu Izrael zostali na jeho území. Ostatní Arabi, známi ako Palestínčania, sa ocitli v pásme Gazy, na Západnom brehu Jordánu alebo v okolitých krajinách.
Za izraelských Arabov sa považujú aj obyvatelia sporného východného Jeruzalema a Golanských výšin (hoci oni si hovoria Palestínčania). Tí majú štatút rezidentov s možnosťou požiadať o izraelské občianstvo. To však predpokladá aj sľub vernosti Izraelu, čo odmietajú.
Ak nemajú občianstvo, prichádzajú o právo vlastniť izraelský pas, kupovať si pôdu, voliť a byť volený do parlamentu a sú na tom rovnako, ako napríklad nežidovskí cudzinci s trvalým pobytom v Izraeli.
Izraelskí Arabi sa odlišujú aj nábožensky. Takmer tri štvrtiny z nich sú moslimovia (prevažujú sunniti), desať percent sa hlási k rôznym kresťanským kongregáciám. Arabi nerukujú do armády, v 120-člennom Knessete majú 13 poslancov.
Basma: moja rodina je tu osem generácií
Tridsaťosemročná moslimka Basma sa narodila v Jaffe. Žije v dome, ktorý patrí jej rodine najmenej 150 rokov.
Žijú všetci spolu – Basmini rodičia, otcov slobodný brat, jej tri sestry a ich rodiny. Basmin muž utrpel pred rokmi ťažký úraz na stavbe, a tak musí peniaze nosiť domov Basma. Upratuje spoločné priestory v domoch na predmestí Tel Avivu. Keby upratovala byty, zarábala by viac. Jej muž jej však nechce dovoliť, aby chodila k Židom do bytov.
„Určite by na teba našili, že si im niečo ukradla,“ počúva od neho.
Keď išla prvý raz upratovať, mala strach. Potom zistila, že ľudia v bytovkách ju buď ignorujú, pozdravia sa jej, alebo jej ponúkajú prácu u nich doma. Za šesť rokov mala jeden jediný konflikt. Ruská žena na ňu vykrikovala, aby vypadla tam, odkiaľ prišla.
„Ja som prišla z Jaffy, moja rodina je tu osem generácií, ona sa včera prisťahovala z Moskvy a bude sa na mňa nadrapovať,“ hovorí Basma.
Tak ako drvivá väčšina izraelských Arabov, aj Basma veľmi slušne ovláda hebrejčinu. Naučila sa ju v škole. Hoci Arabi majú svoje vlastné školy s arabským vyučovacím jazykom, maturitu si musia urobiť v hebrejčine, lebo je podmienkou štúdia na univerzite. Židovské deti sa učia po arabsky v 7. až 9. ročníku.
„Je škoda, že len dva roky, ale zrejme sa to vníma tak, že menšina sa má naučiť jazyk väčšiny, a nie naopak,“ hovorí riaditeľka jednej zo škôl v Petach Tikva. Basmina 10-ročná dcéra sa v škole učí to isté čo židovské deti na predmetoch ako matematika, angličtina či prírodné vedy. Na humanitné predmety majú vlastné učebnice.
„Neviem si predstaviť, ako by sa učila o tom, že sionizmus je dobrá vec,“ vysvetľuje Basma. Nehovorí to nepriateľsky ani nahnevane. Len sucho konštatuje to, čo je zrejmé v mnohých oblastiach. Izraelskí Arabi a izraelskí Židia žijú v istom zmysle v paralelných svetoch.
Ja som pri okienku, Žid je vo výskume
Úplne inak vidia svoju minulosť, a pretože v nej boli prijaté rozhodnutia, ktoré raz jedni, raz druhí vnímali ako krivdu, prenášajú sa rozpory aj do súčasnosti.
„Keď Židia oslavujú Deň nezávislosti, pre Arabov je to deň katastrofy,“ potichu šepká v miestnosti pre personál v obchodnom dome v Ramat Gan lekárnik Josef.
Je jedným zo zástupu mladých Arabov a Arabiek, čo pracujú v lekárňach po celej krajine. To, že ich toto slušné a relatívne dobre zaplatené povolanie vykonáva čoraz viac, tiež vidia Židia a Arabi celkom inak. Kým židovská časť populácie to vníma ako príklad toho, aké možnosti Arabi majú a ako sa zviechajú, arabský kresťan Josef z Nazaretu nesúhlasí.
„Moji spolužiaci z farmácie vyvíjajú generiká pre veľké firmy. Ja vysvetľujem dôchodkyniam, ako používať lieky proti zápche,“ hovorí. Keď skončil školu, poslal do laboratorií farmafiriem veľa životopisov. Takmer nikto mu neodpovedal. Myslí si, že je to preto, lebo je Arab a nebol v armáde, čo sa v Izraeli považuje za istú brzdu v kariére. Napriek všetkému by nechcel žiť inde.
„Tu mám ako kresťan väčšiu slobodu ako v ktorejkoľvek inej arabskej krajine,“ uznáva Josef. Býva v Nazarete na severe krajiny, za prácou dochádza do centrálneho Izraela, ktorý je najbohatšou časťou Izraela.
„Rozdiely sú veľké. V občianskej vybavenosti, v službách,“ hovorí. To, že do oblastí so silnejším zastúpením Arabov ide menej peňazí ako do centra, potvrdzujú štatistiky. Izrael je však krajina obrovských sociálnych rozdielov a tie nie vždy idú po národnostnej línii. Menšie možnosti aj plat ako Žid v Tel Avive má aj jeho brat sto kilometrov odtiaľ.
Premiér dobrý pre Židov, nie pre nás
Keď sa Arabi sťažujú na to, že k nim nejde toľko štátnych peňazí či rozvojových projektov, Židia im odpovedajú, že zatiaľ čo oni platia dane, Arabi pracujú ako remeselníci, záhradníci či majitelia vývarovní a v živote nikomu nedali účtenku a neplatia riadne dane. Aj Basma berie len peniaze na ruku.
„Môj muž je invalid, nemám čas na papierovanie,“ bráni sa. Má strach, že príde o prácu – Židia sú teraz k Arabom ešte podozrievavejší.
Basma je pragmatička. Myslí si, že keď sa ľudia majú dobre, nerozmýšľajú, ako ublížiť iným. Jej 18-ročný najstarší syn sa chcel zapájať do „odboja“, ale Basma mu jasne vysvetlila, že potom bude mať dvere domov zatvorené.
„Nebudem predsa riskovať celú rodinu, lebo mladý pán si s kamarátmi číta extrémistické stránky na internete,“ vraví Basma. Priznáva však, že v jej okolí je veľa ľudí, ktorí rezignovali a nechali svoje deti „vyrastať“ v nenávistnej rétorike.
Sama nikdy nepôjde na mierovú demonštráciu, lebo sa to „nehodí a nikam to nevedie“. Politikom neverí.
„Ani naši pre nás nič nerobia, tak ani nečakám, že by pre mňa niečo urobili Židia,“ vysvetľuje s tým, že dodnes nevie, aký program vlastne majú arabské strany. Po mene nepozná ani jedného arabského politika. Pozná len premiéra Netanjahua. „Ten je dobrý, ale pre Židov. Teda nič pre nás.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
