Denník N

Spackanú reformu súdov koalícia môže zachrániť. Kolíková sa musí naučiť robiť kompromisy, odkazujú jej partneri

Budova sídla ministerstva spravodlivosti, ktorú si prenajíma od firmy Račianska - Reality. Foto N - Tomáš Benedikovič
Budova sídla ministerstva spravodlivosti, ktorú si prenajíma od firmy Račianska – Reality. Foto N – Tomáš Benedikovič

Súdna reforma nemusí byť stratená ani po štvrtkom hlasovaní parlamentu. Tri zo štyroch kľúčových zákonov neprešli, no to, že podporu vládnych poslancov získal aspoň jeden z nich, dáva šancu na to, aby koalícia reformu napokon presadila.

Zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, sa týka sídiel okresných súdov a súdnych obvodov. Hlasy Sme rodina a Za ľudí chýbali pri zákone o krajských súdoch a dvoch zákonoch, ktorými chcela ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) presadiť vznik mestských súdov v Bratislave a v Košiciach.

Pri ďalšom procese sa ponúka technicky pomerne jednoduché riešenie – postačia pozmeňujúce návrhy k zákonu, ktorý sa podarilo pretlačiť, a na nasledujúcej schôdzi Národnej rady ho čaká druhé a tretie čítanie, po ktorom hlasovanie rozhodne o tom, či tento návrh prejde parlamentom.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Foto – TASR

Technicky vyriešiť vzniknutý problém teda nebude ťažké. Nájsť dohodu na znení pozmeňujúcich návrhov však ťažké bude. Sme rodina, Za ľudí aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (za SaS) deň po štvrtkovom hlasovaní hovoria, že chcú ďalej rokovať a hľadať riešenie.

„Ministerka nemá odstupovať, ale rokovať. Musí hľadať kompromis,“ odkazuje Kolíkovej líder Sme rodina Boris Kollár. Práve jeho hnutie a štyria poslanci Za ľudí ministerkinu reformu nepodporili.

Pomôžu pozmeňujúce návrhy

„Procesne nevidím problém,“ reaguje Kolíková na nápad, že sa mestské súdy podarí presadiť cez poslanecký návrh k zákonu o okresných súdoch.

Ak by tento zákon nebol schválený, hrozilo by, že sa parlament bude môcť k súdnej reforme vrátiť až o pol roka. To je pevne stanovená lehota, keď môžu najskôr rokovať o zákone, ktorý neprešiel prvým čítaním.

Zároveň by v Národnej rade nemali schvaľovať „prílepky“, teda pozmeňujúce návrhy obsahovo nesúvisiace so zákonom, ktorého sa majú stať súčasťou. Takáto výhrada by však v prípade pozmeňujúcich návrhov k mestským a krajským súdom nemala zaznieť.

Mestské súdy v Košiciach a v Bratislave majú totiž vzniknúť zlúčením súčasných okresných súdov v týchto mestách. Obsahovo bude teda pozmeňujúci návrh súvisieť so zákonom o okresných súdoch.

S čím je v koalícii najväčší problém

  • Mestský súd v Bratislave: vzniknúť by mal zlúčením piatich bratislavských okresných súdov; Za ľudí aj Sme rodina sú proti, spochybňujú ich vznik.
  • Mestský súd v Košiciach: vzniknúť by mal zlúčením troch košických okresných súdov; Za ľudí aj Sme rodina sú proti, spochybňujú ich vznik.
  • Krajské súdy: namiesto ôsmich by mali byť už len tri, pretože vzniknú tri veľké odvolacie súdne obvody.
  • Sídlom západoslovenského odvolacieho obvodu by mal byť súd v Trnave, súčasné krajské súdy v Bratislave a v Nitre by mali byť jeho pracoviskami; Sme rodina nesúhlasí, aby nebolo sídlo v Bratislave.
  • Stredoslovenský odvolací obvod by mal mať sídlo v Žiline, samostatný obvod by mal byť pre Banskú Bystricu; Za ľudí mali problém s rušením súdu v Banskej Bystrici.
  • Pre východné Slovensko bude sídlom odvolacieho súdu Prešov, pod ktorý bude spadať košický krajský súd; Sme rodina má s jeho zrušením problém.

Nové sídla krajských súdov cez tento zákon zrejme koalícia presadzovať nebude. Ich nové sídla a obvody teraz môže presadiť cez zákon o správnych súdoch, ktorý už prešiel pripomienkovým konaním, no stále o ňom nerozhodla vláda.

A keďže správne kolégiá v súčasnosti pôsobia v rámci krajských súdov, vedela by si koalícia obhájiť, prečo nové sídla krajských súdov rieši cez zákon o správnych súdoch.

Takýmto riešením sa však koalícia dostáva do časového stresu, pretože na reformu súdnictva je naviazaný míľnik pre žiadosť o prvú platbu z plánu obnovy a odolnosti. Slovensko chce o peniaze žiadať v apríli a dovtedy musí parlament reformu schváliť.

Zákon o správnych súdoch by preto Kolíková musela čo najskôr presadiť na vláde, aby o ňom stihli v marci rokovať poslanci. A museli by to urobiť v skrátenom konaní.

Zároveň ministerka potrebuje nájsť dohodu s koaličnými partnermi. Kolíková navrhuje, aby namiesto ôsmich odvolacích súdnych obvodov boli len tri – západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský. Sídla týchto obvodov by mali byť v Trnave, Žiline (v Banskej Bystrici by ostal súd čiastočne zachovaný) a v Prešove.

Sme rodina má s týmto riešením problém, prekáža im, že sídlom odvolacieho súdu už nebude Bratislava a Košice.

Mestské súdy sú však stále ohrozené

Rokovania Sme rodina, Za ľudí a ministerky budú veľmi náročné, a to najmä v súvislosti so vznikom mestských súdov. Zatiaľ to vyzerá skôr tak, že dohoda je nereálna. Minimálne o mestskom súde v Bratislave.

Stačí si pozrieť výhrady, ktoré k mestským súdom spísal Juraj Šeliga (Za ľudí).

Šeliga sa totiž obáva, či spojenie takmer 140 sudcov pod jednu strechu a s jedným vedením prinesie želaný efekt. „Ak má byť hlavný argument popretŕhanie korupčných väzieb, tak taký krok je v jeho neprospech,“ napísal na Facebooku s tým, že na Slovensku máme veľmi zlé skúsenosti s manažovaním veľkých celkov sudcov.

V takýchto podmienkach pracujú sudcovia v Bratislave. Foto N – Vladimír Šimíček

Má obavy z prílišnej koncentrácie moci v rukách jednej osoby nad sudcami. Poukazuje na minulosť, keď Štefanovi Harabinovi stačili na ovládnutie súdu dva roky. Navrhuje, aby si tí, ktorí súhlasia s ministerkinou reformou, urobili test Harabinom.

V súčasnosti je najväčším súdom Krajský súd v Bratislave, na ktorom je takmer osemdesiat aktívnych sudcov. Zhruba rovnaký počet sudcov mal donedávna Najvyšší súd, časť sudcov však vlani prešla na Najvyšší správny súd.

 

Za argument v prospech mestských súdov nepovažuje ani to, že to všetkým sudcom na súde umožní špecializovať sa na jednotlivé agendy, keďže podľa neho bratislavské súdy tak už pracujú. Problémom bratislavských okresných súdov je podľa Šeligu manažment sudcov a elektronizácia. „Kým toto nebude, pôjde len o presúvanie personálu, ale nie zefektívnenie práce.“
Spochybňuje aj to, že veľká časť peňazí z plánu obnovy pôjde práve na výstavbu nových mestských súdov v Košiciach a v Bratislave.
Kolíková však pripomína, že v Bratislave a v Košiciach sa rieši štvrtina všetkých súdnych sporov na Slovensku. Ak sa nezreformujú tieto súdy, bude to problém.
Ministerstvo spravodlivosti. Foto N – Tomáš Benedikovič

„Jednoznačne je to kľúčová časť reformy,“ hovorí o mestských súdoch Kolíková. Ich vznik má pomôcť sudcom, a to najmä na Okresnom súde Bratislave I, aby sa dokázali zbaviť starých spisov. „Umožníme im, aby sa s pomocou ostatných sudcov v rámci Bratislavy účastník skôr dostal k svojmu rozhodnutiu,“ presviedčala ministerka ešte vo štvrtok poslancov v Národnej rade.

Jej návrh má využiť „maximálne efektívne potenciál, ktorý máme v Bratislave a v Košiciach“.

Heger: Silný mandát nemôžeme premrhať

„V presadení reformy justície sa nevzdávam a budeme hľadať krízové riešenia,“ odkázal po hlasovaní premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý je v Bruseli na samite EÚ – Afrika. „Na boj s korupciou a budovanie právneho štátu sme dostali od ľudí silný ústavný mandát, ktorý nemôžeme premrhať,“ dodal v statuse.

Predseda vlády pripomenul, že neschválenie troch zákonov ohrozuje plnenie míľnikov z plánu obnovy a odolnosti pre prvú žiadosť o platbu za zhruba pol miliardy eur.

Heger o situácii, ktorá vznikla štvrtkovým hlasovaním o súdnej reforme, hovoril s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. „Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA) už analyzuje následky spojené s neschválenými zákonmi reformy súdnej mapy a bude o tom diskutovať so zástupcami Európskej komisie,“ napísal premiér.

„Zdržanie alebo nesplnenie jedného míľnika môže ohroziť či oddialiť celú platbu,“ priznal v statuse Heger a pripomenul, že na reformu súdnej mapy nadväzujú investície do obnovy budov súdov a výstavby nových súdov, digitalizácie súdov a vybavenia sudcov za vyše 255 miliónov eur.

Okrem investícií do budov reforma súdnictva zahŕňa investície zamerané na digitalizáciu, posilnenie analytických kapacít aj materiálneho IT vybavenia pre 6-tisíc súdnych zamestnancov v celkovej výške takmer 43 miliónov eur.

Európska komisia doteraz opakovane odkazovala, že o peniaze z plánu obnovy môžeme žiadať, až keď budú uspokojivo splnené dané míľniky.

Čo je vlastne v míľnikoch

V koalícii preto začali živo diskutovať aj o tom, k čomu sme sa v míľnikoch zaviazali. Sme rodina a Za ľudí sa spoliehajú na to, že ak v dokumentoch, ktoré sme poslali do Bruselu, samostatné súdy v Bratislave a v Košiciach nie sú, nemal by byť problém s prvou platbou.

Vo vykonávacom rozhodnutí Rady Európskej únie sa uvádza: „Systém súdov bude pozostávať z novej siete prvostupňových správnych a všeobecných súdov (vrátane mestských súdov), odvolacích súdov a Najvyššieho správneho súdu.“ Na splnenie tohto míľnika treba schváliť päť zákonov – o okresných súdoch, mestských súdoch, krajských súdoch a napokon aj správnych súdoch.

„Len pri plnohodnotnom naplnení míľnika v rozsahu schválenia piatich zákonov súdnej mapy môžeme predpokladať schválenie zo strany Európskej komisie a vyplatenie prvej platby v plnej výške,“ varuje Lívia Vašáková zo sekcie plánu obnovy na úrade vlády. Dovedna ide o 458,3 milióna eur.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Mária Kolíková

Reforma súdnictva

Slovensko

Teraz najčítanejšie