Myslia si, že sú experti na vakcíny proti covidu, v skutočnosti najviac veria nepravdivým výrokom o očkovaní

Ľudia, ktorí sa považujú za najväčších odborníkov na vakcíny proti covidu, v najväčšej miere veria nepravdivým tvrdeniam o nich.

Vyplýva to z prieskumu na takmer 19-tisíc ľuďoch, ktorý prebiehal od 22. decembra 2021 do 24. januára tohto roku v 50 amerických štátoch a hlavnom meste Washington.

Ide o spoločný projekt Harvardu a ďalších troch amerických univerzít.

Štyri nepravdivé tvrdenia

Američania, ktorí vo väčšej miere verili nepravdivým informáciám o vakcínach, zároveň menej dôverovali vláde, médiám, vede a medicíne.

Zhruba tretina opýtaných verila nepravdivým tvrdeniam o vakcínach, hoci vedeli, že vedci a lekári ich odmietli ako chybné.

Hoci každé z uvedených vyjadrení bolo mnohokrát vyvrátené, vyše 16 percent opýtaných Američanov stále verilo jednému alebo viacerým z nich.

Zhruba 5 percent opýtaných Američanov si myslelo, že vakcíny obsahujú mikročipy. Podľa 10 percent respondentov môžu vakcíny spôsobovať neplodnosť.

Sedem percent si myslelo, že vakcíny obsahujú bunky potratených plodov a podľa 8 percent vakcíny dokážu meniť ľudskú DNA.

Nafukovali skutočné znalosti

Z tých, ktorí tvrdili, že majú expertné znalosti o vakcínach proti covidu (2 percentá zo vzorky, teda okolo 370 ľudí), až skoro polovica (48 percent) verila jednému alebo viacerým nepravdivým tvrdeniam o očkovaní.

Na porovnanie, ak ľudia povedali, že „o vakcínach nevedia takmer nič“, iba 16 percent z nich verilo jednému alebo viacerým nepravdivým tvrdeniam.

Viac ako tretina Američanov, ktorí si mysleli, že „vedia veľa“ alebo „majú expertné znalosti“, verila dvom a viacerým nepravdivým tvrdeniam o vakcínach. Žiadnemu nepravdivému tvrdeniu verilo 16 percent ľudí s takými deklarovanými znalosťami.

Viac ako pätina opýtaných povedala, že si nie sú istí, či je niektoré z tvrdení o vakcínach pravdivé alebo nie, hoci si uvedomovali, že vedecká obec ho považuje za chybné.

Dôvera vláde, médiám, vede a medicíne

„Američania, ktorí veria nepravdivým tvrdeniam o vakcínach, majú väčší sklon odmietať vakcíny,“ povedala Katherine Ognyanova, hlavná autorka výskumu z Rutgers University.

U takých ľudí je aj „vyššia pravdepodobnosť, že nebudú dôverovať vláde, médiám, vede a medicíne“, dodala vedkyňa.

Odmietanie vakcín bolo spojené s vyššou nedôverou vláde, médiám, vede a medicíne. Zdroj – Katherine Ognyanova/Twitter

Our new report on #COVID vaccine misinformation trends is out. We look at shifts in beliefs across demographics and find links to trust in science, government, and media. Many who believe false claims are aware they contradict science. https://t.co/WIOFdTprZH #fakenews (1/7) pic.twitter.com/VoJkGRW8Wo

— Katherine Ognyanova (@Ognyanova) February 15, 2022

Tento vzťah neplatil v prípade politika Donalda Trumpa a televízie Fox News – im pochybovači dôverovali.

Podľa autorov výskumu sú nepravdivé presvedčenia o vakcínach, dôvera vo vedu a vládu najdôležitejšie faktory, ktoré predpovedajú, či sa osoba dá zaočkovať.

Aj slovenský výskum dlhodobo ukazuje, že s ochotou dať sa zaočkovať proti covidu súvisí najmä dôvera vo vládu, vedu a zdravotníctvo.

Socio-ekonomický status

Prvý raz sa údaje do amerického výskumu zbierali pred rokom. Autori zistili, že aktuálny pokles viery v nepravdivé tvrdenia je spojený najmä s vyšším socio-ekonomickým statusom.

„Ľudia s vysokými príjmami a vysokoškolským vzdelaním zaznamenali výrazný pokles, čo sa týka viery v nepravdivé tvrdenia. Naopak, medzi Američanmi s najnižšími príjmami a vzdelaním nedošlo takmer k žiadnej zmene (v porovnaní spred roka – pozn. red.),“ píše sa v správe Rutgers University k štúdii.

Dunningov-Krugerov efekt

Zistenie, že tí, ktorí sa považujú za najväčších expertov na vakcíny proti covidu, v najväčšej miere veria nepravdivým tvrdeniam o očkovaní, by mohol čiastočne vysvetľovať Dunningov-Krugerov efekt.

Jav je pomenovaný podľa dvojice psychológov Justina Krugera a Davida Dunninga z Cornellu, ktorí o jave napísali štúdiu v roku 1999. V experimentoch o humore, gramatike a logike vedci ukázali, že účastníci, ktorí sa výsledkovo umiestnili v dolnej štvrtine, „výrazným spôsobom nadhodnocovali svoj výkon v teste a aj svoje schopnosti“.

Ľudia, ktorí nie sú kompetentní a nemajú príslušné znalosti a zručnosti, trpia podľa Dunninga a Krugera dvakrát: „Nielenže dospievajú k chybným záverom a robia zlé rozhodnutia, ale ich nekompetentnosť ich okráda o metakognitívnu schopnosť, aby si toho boli vôbec vedomí.“

Efekt teda hovorí, že ľudia, ktorí nevedia, nevedia, že nevedia – nekompetentní sú na tom tak zle, že si ani neuvedomujú svoju nevedomosť.

„Odporca očkovania môže preceňovať svoje poznatky, ak má pocit, že si študoval na internete, hoci to znamená len toľko, že scrolloval na Facebooku a čítal si nadpisy, prípadne krátke články,“ povedala v minulosti pre Denník N psychologička Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Podľa vedkyne si taký človek nemusí uvedomiť, že má len povrchné znalosti, ktoré sa nemôžu merať so štúdiom imunológie či epidemiológie. „Ale subjektívne si môže myslieť, že toho vie veľa, dokonca viac ako odborníci. Platí to obzvlášť v prípadoch, ak s ním odborníci nesúhlasia,“ dodala Čavojová.

Depresia

Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje vieru v nepravdivé tvrdenia o vakcínach, je depresia, ako uvádza štúdia vydaná minulý mesiac v časopise JAMA Network Open.

To by mohlo čiastočne vysvetľovať vyšší výskyt viery v nepravdivé tvrdenia o očkovaní proti covidu v skupine s najnižšími príjmami – ak sú ľudia vo finančnej tiesni, zvyšuje sa riziko depresie, čo sa môže premietnuť do viery v nepravdivé tvrdenia.

„Pre niektorých ľudí s depresiou sa svet javí ako obzvlášť temné a nebezpečné miesto,“ vraví Roy Perlis, psychiater z Harvardu a spoluautor štúdie, a dodáva: „Ak si myslíte, že svet je nebezpečné miesto, môžete skôr veriť tomu, že vakcíny sú takisto nebezpečné, hoci nie sú.“