Denník N

Košický newsfilter: Noviny košického magistrátu sú podľa Transparency najférovejšie na Slovensku

Dobrý deň,

čítate výber desiatich najdôležitejších správ týždňa z Košíc a okolia. Tipy na správy, kritiku či facebookový status týždňa nám posielajte na dusan.karolyi@dennikn.sk.


1. Iba laikovi sa zdá, že je ľahké prihrať kšeft príbuznému, hovorí riaditeľ stomiliónovej firmy 

Richard Majza. Foto – TASR

V najväčšej verejnej firme na východe Slovenska sa po takmer dvoch desaťročiach chystá zmena. Favoritom na získanie postu riaditeľa firmy je dlhoročný člen orgánov vodární Richard Majza. Jeho nomináciu minulý týždeň spochybnili viaceré informácie o tendroch, v ktorých mohol mať kandidát na riaditeľa konflikt záujmov.

Kontext: Stanislav Hreha bude 1. marca na valnom zhromaždení Východoslovenských vodární kandidovať do dozornej rady. Po takmer dvadsiatich rokoch chce skončiť vo funkciách generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva firmy, ktorá má ročné tržby okolo sto miliónov eur a spravuje majetok za 600 miliónov eur.

Je predpoklad, že na čele vodární by ho mohol nahradiť Richard Majza, dlhoročný šéf dozornej rady. Od nového roka je už ekonomickým riaditeľom vodární, a keďže tento post je nezlučiteľný s členstvom v kontrolnom orgáne, z dozornej rady odišiel. A de facto tak uvoľnil miesto Hrehovi.

Tri príklady problémov starého a nového šéfa: Končiaci riaditeľ Hreha v minulosti čelil výhradám, že na zákazkách najväčších slovenských vodární zarábajú aj jeho príbuzní. Pri tendri na likvidáciu kalov z čističiek odpadových vôd dokonca podnik aj oficiálne porušil zákon – konštatoval Úrad pre verejné obstarávanie. Zákazku za takmer 5 miliónov eur vyhrala firma JK Servis, v ktorej pôsobia brat aj bratranec Stanislava Hrehu (Ľudovít Hreha a Jozef Farkaš).

O Majzovi sa ešte len hovorí ako o možnom šéfovi vodární, a tiež už čelí otázkam o svojom prepojení na dodávateľov VVS.

V dozornej rade vodárni sedel Majza od roku 2009. Žilinská firma ims je dodávateľom vodární od roku 2008 a má tam dodnes miliónové zákazky. Pripomína sa to preto, lebo v roku 2009 vznikla dcéra ims – ITims so sídlom v Košiciach. A Majza, ktorý bol už v tom čase členom dozornej rady vodární, sa stal jej konateľom.

„Spoločnosť takpovediac spala. Nerealizovala žiadne aktivity, nemala žiadne zákazky, žiaden majetok a nemal som z nej žiadny príjem,“ argumentoval Majza denníku Korzár. Tvrdí, že tam nešlo o konflikt záujmov, lebo ITims nemala zmluvný vzťah s VVS. (Od roku 2011 je Majza vlastníkom eseročky ITims, premenoval ju na ERkorp.)

Aj žilinská akciovka prepojenie na Majzu popiera.

Obchody firmy ITims s košickými vodárňami však určite stoja za pozornosť. V roku 2018 získala dve zákazky za dokopy 7,6 milióna eur (bez DPH) na dodávku tlačiarne a výpočtovej techniky bez riadnej súťaže. VVS len vyzvala tri firmy na predloženie ponuky, hoci ide o vysokokonkurenčný trh.

Čo na to vodárne? Podľa Korzára vodárne kontrolórom NKÚ „vysvetľovali absenciu súťaže tak, že zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazky, ktoré sa netýkajú ich hlavného predmetu činnosti“. Dodávateľa preto vyberali podľa internej smernice vodární, ktorú vydal generálny riaditeľ.

Ďalšie sporné obstarávanie súvisí so spoločnosťou PSR Finance, v ktorej orgánoch figurujú príbuzní Majzu i Hrehu. Pred vyše 12 rokmi dodala vodárňam na lízing podľa Korzára až desiatky automobilov. V čase uzatvorenia zmluvy bol Majza predsedom predstavenstva akciovky PSR Finance i členom dozornej rady VVS.

Akým spôsobom sa firma dostala k tejto zákazke, Majza ani vodárne nespresnili. Neodpovedali ani na otázku, koľko áut, akých a za akú jednotkovú cenu obstarali od PSR Finance.

„Aj keď sa laikovi na prvý pohľad zdá, aké je ľahké ‚prihrať bomba kšeft‘ tej či onej firme, lebo je tam kamarát, manželka, bratranec, nie je to možné,“ reagoval Richard Majza. Podľa neho vodárenská firma vyberá najvýhodnejších dodávateľov a nezaoberá sa tým, čí príbuzný u dodávateľa pracuje.


2. Noviny košického magistrátu sú podľa Transparency najférovejšie na Slovensku

Mesačník Košice v skratKE, ktorý vydáva magistrát, je podľa Transparency International Slovensko najlepší spomedzi médií vydávaných slovenskými mestami. Do hodnotenia v projekte Hlásne trúby 2021 bolo zaradených 84 radničných novín.

Transparency vo svojom rebríčku posudzuje najmä to, do akej miery noviny napĺňajú verejnoprávne atribúty a či ich redakcie a primátori nezneužívajú na kampaň za verejné zdroje.

Medzi kľúčovými kritériami je napríklad výskyt polemiky o politike radnice, objektívny a názorovo vyvážený obsah alebo aj to, ako často je v novinách zmienka o vedení mesta podporená obvykle veľkým počtom fotiek.

Keď vlani začiatkom roka začal vychádzať košický mesačník, poslanci ho kritizovali, že to bude PR pre primátora za mestské peniaze. Podľa hodnotenia TIS sa však tieto obavy zatiaľ nenaplnili. Neziskovka vyzdvihla, že mesto našlo odvahu dať mesačník na starosť skúsenému novinárovi (Mikuláš Jesenský), že šéfa radnice noviny nespomínajú často a priestor majú aj polemické názory.

Nie všetci však výrok Transparency prijali s pochopením. Výhrady k hodnoteniu napísal na Facebook starosta Sídliska KVP Ladislav Lörinc, ktorý je v súčasnosti mestským poslancom a možným kandidátom na primátora. Neziskovka na jeho kritiku reagovala vysvetlením, že netvrdí, že košické noviny sú ideálne. „ Aj preto získali len 77 z možných 100 bodov. Rezervy sú teda značné,“ reagovala neziskovka.

Za košickým mesačníkom skončili v hodnotení TIS Radničné noviny Banskej Bystrice, tretí je Prešovský magazín. Z košických mestských častí sú najvyššie Ťahanovské noviny (12.). Predposledné miesto (83.) patrí Humenským novinám.


3. Našli riešenie, ako pokračovať v stavbe košického obchvatu 

Obchvat Košíc sa predsa len čoskoro začne stavať. V stredu (16. 2.) poslanci Národnej rady schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá to umožní, ak novela po podpise prezidentky nadobudne účinnosť.

Nad košickým juhovýchodným obchvatom (Šaca – Košické Oľšany II) visel otáznik po tom, čo Úrad pre verejné obstarávanie vlani prikázal Národnej diaľničnej spoločnosti (obstarávateľ) zrušiť súťaž na zhotoviteľa. Víťaz súťaže už bol pritom známy (Eurovia SK) a čakalo sa len na ukončenie kontroly, aby sa mohla podpísať zmluva.

Rozhodnutie ÚVO rozčúlilo ministra dopravy Andreja Doležala. Povedal, že Slovensko môže pre tento „formálny nezmysel“ prísť o takmer 140 miliónov z eurofondov a obchvat Košíc by sa po zrušení súťaže odložil o niekoľko rokov. Národná diaľničná podala odvolanie, definitívne mala rozhodnúť rada úradu.

Medzitým minister vychladol, vypočul si od šéfa ÚVO Miroslava Hliváka, že sám podcenil kontrolu tendra pred jeho skončením, a prišiel s tézou, že aj keby sa mala platiť pokuta v miliónoch eur za chyby v tendri, je to lepšie a lacnejšie riešenie než súťaž zrušiť.

A presne tento model ponúka schválená novela. Zo zákona vypadla povinnosť ÚVO kontrolovať pri eurofondových projektoch väčšie zákazky pred podpisom zmluvy. A výsledok kontroly po podpise už pripúšťa len prípadné pokuty, nie zrušenie celého tendra. Takže aj podpis s Euroviou zastaví rozhodovanie o odvolaní, ktoré má na stole Rada ÚVO.

Doležal aj Hlivák zdôrazňujú, že nejde o lex R2 (zákon vyložene na pomoc košickému obchvatu), keďže ÚVO má na stole desiatky podobných stavieb z minulého programovacieho obdobia, pri ktorých tiež hrozilo, že nestihnú vyčerpať eurofondy do konca roka 2023. Avšak až košický obchvat bol spúšťač, ktorý vygeneroval zmenu v zákone o verejnom obstarávaní.

Podľa šéfa ÚVO Miroslava Hliváka to je „kompromis medzi zaistením spravodlivosti a efektívnejším čerpaním eurofondov, cez ktoré sa má zlepšiť kvalita života na Slovensku“.


4. Teplom, ktoré vypúšťame do odpadu, sa dá znova kúriť

Košická firma Energia Real

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Košice

Košický newsfilter

Dušan Karolyi raz týždenne zhŕňa dianie v Košiciach.

Slovensko

Teraz najčítanejšie