O smrti nemusíme hovoriť len smrteľne vážne. Hlavne o nej hovorme
Caitlin Doughtyová ponúka zápisky a zážitky z každodenného styku s realitou smrti, vďaka ktorému začala svet vidieť v živších farbách.
„Každé dievča si zapamätá prvú mŕtvolu, ktorú holilo.“ Tak sa začína kniha Dym v očiach a iné lekcie z krematória (Literárna bašta 2021, prel. Marianna Bachledová), ktorú Caitlin Doughtyová napísala po šiestich rokoch práce v americkom pohrebníctve, a bezpochyby sa zaradí medzi najlepšie prvé vety.
Povie vám totiž celkom presne, akú knihu v rukách držíte. V úvodnej poznámke autorka varuje, že ak nechcete čítať realistické opisy smrti a mŕtvych tiel, toto zrejme nebude kniha pre vás. A má úplnú pravdu, drvenie kostí v mixéri či roztopený ľudský tuk k práci s mŕtvolami patrí. Zároveň vám však hovorí, že zatvárať oči pred smrťou by sme nemali, a práve preto by ste si jej knihu mali prečítať.
Dovolí vám totiž nahliadnuť do zákulisia priemyslu smrti. Priemyslu, ktorý stojí predovšetkým na predaji „dôstojnosti“, no po rokoch práce v krematóriu autorka dobre vie, že po spopolnení po nás ostanú dve-tri kilá sivastého prachu a troška kostí, nech už sme za života boli kýmkoľvek.
Podelí sa s vami o bizarné príbehy, ktoré naozaj zažila, a odpovie na otázky, ktoré by vám asi nenapadlo klásť, ale keď už sú položené, veľmi vás zaujíma odpoveď. Dá sa nakaziť od mŕtvoly? Prečo sa spaľujú obézni ľudia najskôr a bábätká až na záver pracovného dňa, keď je kremačná pec poriadne rozpálená? Ako vyzerá mŕtvola naozaj a čo s ňou robia, aby pre rodinu vyzerala „prirodzene“? K tomu poslednému vám prezradím, že samé neprirodzené veci.
Keďže autorka pracovala v sanfranciskom pohrebníctve, reálie – ako zákony a predpisy – sú predovšetkým americké, rovnako tak historický pohľad. Napríklad ako súvisel rozmach balzamovania v americkom pohrebnom priemysle s občianskou vojnou. To však vôbec neprekáža, pretože mŕtvola je mŕtvola, nech je tu alebo tam.
Ona si z toho robí zábavu!
Nahliadnutie do zákulisia je v Doughtyovej podaní nielen zaujímavé, ale aj zábavné. Tvrdenie, že kniha o pohrebníctve, spaľovaní a smrti je zábavná, môže vyznievať trochu zvláštne. Humor tu síce je – vzhľadom na tému – značne čierny až morbídny, ale nie je prvoplánový.
Trochu pripomína prístup Rickyho Gervaisa:
