Sociológ Zuckerman: Náboženská morálka je založená na strachu a poslušnosti, hrozba peklom je detinská

S Philom Zuckermanom sa Denník N rozprával o náboženstve, morálke a sekularizme, čiže náraste bezbožnosti.

Sociológ hovorí, že „morálka je staršia ako náboženstvo“, „modlitba nie je efektívny spôsob, ako urobiť svet lepším miestom“, a „viera nie je spoľahlivý ani rozumný spôsob, ako pochopiť fungovanie sveta“.

„Neexistuje žiadne zázračné neviditeľné božstvo, ktoré by nás zachránilo; zachrániť sa môžeme len my sami. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie,“ vraví Zuckerman.

Podľa sociológa neplatí, že bez náboženstva sa spoločnosť rozpadne. „Ateizmus ako taký nie je morálny ani amorálny. Je to jednoducho neviera v Boha. To, čo robí takéto zmýšľanie morálnym, je spojenie ateizmu s humanizmom – viera v schopnosť ľudstva správať sa čestne, spravodlivo, láskavo a milujúco,“ dodáva sociológ.

Podľa minuloročného sčítania obyvateľstva je na Slovensku 23,8 percenta obyvateľov bez vyznania. V porovnaní s rokmi 2001 a 2011 počet takých ľudí vzrástol o zhruba 11 percentných bodov. Pozorujete podobný trend aj inde v Európe či vo svete?

Áno, tento sekularizačný trend vidieť takmer vo všetkých krajinách po celom svete, výnimiek je len niekoľko. Kedysi dochádzalo k sekularizácii najmä v protestantských európskych krajinách, no teraz ju vidíme aj v mnohých katolíckych štátoch, napríklad v Španielsku alebo dokonca v Írsku. Proces sekularizácie vidno aj v Južnej Amerike, obzvlášť v Čile, v Argentíne a v Uruguaji.

V komentári pre Los Angeles Times ste sa vyjadrili, že „bezbožnosť je dobrá vec“. Prečo si to myslíte?

Nie je to tak vždy. Náboženstvo robí veľa dobrého, napríklad poskytuje útechu tým, ktorí trpia. Náboženské inštitúcie často robia charitu. Rituály môžu vytvárať puto medzi členmi rodiny a spájajú nás s minulosťou aj s budúcimi generáciami.

Na druhej strane si myslím, že viac bezbožnosti je v konečnom dôsledku dobrá vec, pretože akýkoľvek systém založený na ilúziách a nelogických a iracionálnych predstavách je zo svojej podstaty nespoľahlivý a nestabilný. Modlitba nie je efektívny spôsob, ako urobiť svet lepším miestom. Je lepšie, ak sa peniaze nedajú cirkvám, ale rovno školám alebo nemocniciam. Viera nie je spoľahlivý ani rozumný spôsob, ako pochopiť fungovanie sveta. Neexistuje žiadne zázračné neviditeľné božstvo, ktoré by nás zachránilo; zachrániť sa môžeme len my sami. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie pre nás.

Čo hovoríte na to, že ateistické diktátorské režimy, napríklad v Sovietskom zväze, sú zodpovedné za milióny obetí?

Všetky diktátorské režimy sú zlé a skorumpované, či ide o náboženské, alebo sekulárne diktatúry. Komunistické režimy 20. storočia boli ohavné. Platí to aj pre ateistické komunistické režimy, ktoré sú dodnes pri moci, napríklad v Číne. Takéto ateistické diktatúry spôsobovali a spôsobujú množstvo utrpenia, biedy a smrti. Treba ich odsúdiť a treba sa im brániť. Fakt je, že ateizmus ako taký nie je morálny ani amorálny. Je to jednoducho neviera v Boha. To, čo robí takéto zmýšľanie morálnym, je spojenie ateizmu s humanizmom – viera v schopnosť ľudstva správať sa čestne, spravodlivo, láskavo a milujúco.

Francúzsky filozof Voltaire povedal: „Keby Boh neexistoval, museli by sme si ho vymyslieť.“ Mýli sa alebo má pravdu?

Absolútne sa mýli.

Je morálka staršia ako náboženstvo? Vidíme základy morálky medzi ľudoopmi?

Samozrejme, morálka je staršia ako náboženstvo. Morálka – čiže empatia, súcit, starostlivosť o tých v núdzi, zmierňovanie utrpenia a zlaté pravidlo, aby sme sa k druhým správali tak, ako chceme, aby sa oni správali k nám – pochádza z našej evolučnej minulosti ako skupinových a sociálnych zvierat. Vyvinuli sa nám také mozgy, že chápeme a dokonca cítime utrpenie druhých. Stavebné kamene morálky vidíme pri iných primátoch aj u veľmi malých bábätiek.

Z akých princípov vychádza sekulárna morálka? Ako sa líši od náboženskej morálky?

Náboženská morálka je založená na strachu a poslušnosti, na hrozbe peklom a trestaním. Je to detinské a iracionálne. Sekulárna morálka je založená na súcite a empatii – na princípe, aby sme sa k iným správali tak, ako by sme chceli, aby sa oni správali k nám.

V nedávnej prednáške ste sa vyjadrili, že „xenofóbia a nacionalizmus korelujú s náboženstvom“. Myslia veriaci vo väčšej miere klanovo, sú viac xenofóbni a nacionalistickí?

Absolútne. Takmer sto rokov spoločenských vied ukázalo, že religiozita silno koreluje s nacionalizmom, etnocentrizmom, rasizmom a xenofóbiou. Samozrejme, neznamená to, že v sekulárnej spoločnosti takéto veci neexistujú, ale v priemere sa oveľa viac vyskytujú medzi veriacimi.

Phil Zuckerman: Ako sekulárna morálka zachráni svet. Zdroj – YouTube/Freedom From Religion Foundation

Sociálny psychológ Azim Shariff z Univerzity v Britskej Kolumbii hovorí, že veriaci sa správajú altruisticky a láskavo – darujú krv, pomáhajú ľuďom bez domova a prispievajú na charitu. Čo by ste povedali na takéto zistenia?

Je to tak – sú niektoré typy správaní, ako je charita a altruizmus, kde veriaci ľudia dosahujú vyššie skóre. Ale veľa výskumov – napríklad od Roberta Putnama a Davida Campbella či iných – ukazuje, že ide o funkciu začlenenia do náboženskej komunity, nie o výsledok viery v Boha. Ľudia, ktorí veria v Boha, ale nie sú členmi nejakej kongregácie, nevykazujú vyššiu mieru dobročinnosti či altruizmu. To však neplatí pre ateistov a agnostikov, ktorí sú členmi takýchto komunít zrejme preto, že ich manželský partner je veriaci. To isté platí pre ateistov a agnostikov, ktorí sú zo sekulárnych skupín. Čo sa týka sociálnej spravodlivosti, niet pochýb o tom, že sekulárni ľudia sú súcitnejší a humánnejší.

Poznám mnoho veriacich, ktorí sú milí a láskaví. Nedopúšťame sa faulu falošnej generalizácie, ak ich všetkých hodíme do jedného vreca s tým, že „veriaci ako celok sú takí a onakí“?

Takmer všetci veriaci ľudia, ktorých poznám, sú veľmi milí a láskaví. To isté platí skoro pre všetkých sekulárnych ľudí, ktorých poznám. Čo z toho plynie? Väčšina ľudí je dobrá a snažia sa zo seba vydať to najlepšie. Prinajmenšom v Spojených štátoch je rozšírený predsudok, že veriaci ľudia sú dobrí, láskaví a morálni, zatiaľ čo ľudia bez vyznania sú zlí, odporní a nemorálni. Ale tak to jednoducho nie je. Snažím sa vyvrátiť tento chybný predsudok.

Spoločnosti, ktoré sú najsekulárnejšie – medzi nimi škandinávske krajiny –, patria k tým najmierumilovnejším a najbezpečnejším na svete. Lenže ide len o korelácie. Znamená to, že príčinný vzťah medzi sekularizmom a mierumilovnosťou krajiny nevieme určiť?

Samozrejme, že ide len o korelácie. Nemyslím si, že sekularizmus sám osebe vždy vedie k pozitívnym spoločenským výsledkom. Cieľom mojej práce je vyvažovať argument, ktorý v USA často zaznieva, že bez náboženstva sa spoločnosť rozloží či rozpadne. Ale tak to zjavne nie je.

Najsekularizovanejším demokraciám sa darí veľmi dobre v porovnaní s najnábožnejšími demokraciami. Rovnaká korelácia je aj v USA – najsekulárnejším americkým štátom sa v každom ohľade darí oveľa lepšie ako tým najnábožnejším. To znamená, že náboženstvo nám netreba. To ukazujú dáta.

Vo svojej prednáške ste povedali, že „otázkou nie je, ako byť morálny, ak neveríte v Boha, ale to, ako byť morálny, ak v Boha veríte“. Považujete náboženstvo za prekážku morálky?

Áno aj nie. Niekedy sa ľudia vplyvom náboženskej viery správajú morálne, ale potom sú prípady, keď náboženstvo vedie k opaku.

Správali sa neveriaci počas pandémie zodpovednejšie ako neveriaci?

Áno. Všetky údaje ukazujú, že ateisti a agnostici častejšie dodržiavali zdravotné nariadenia a častejšie sa dali zaočkovať ako veriaci.

Čo hovoríte na veriacich vedcov? Neocitli sa svojím spôsobom v „schizofrenickej“ situácii?

Ťažko povedať, je to veľmi komplexná téma. Je veľmi dobre možné oddeliť svoje náboženské presvedčenia od vedeckých. To robia ľudia bežne.

Väčšina sveta sa hlási k nejakému náboženstvu. Čo ľudí na náboženstvách priťahuje?

Život je plný utrpenia a nešťastia. Náboženstvo ponúka útechu. Také jednoduché to je.

Odpovedá náboženstvo na základné otázky nášho bytia – kto sme a kam patríme a smerujeme?

Iba predstiera, že poskytuje odpovede. V skutočnosti žiadne odpovede nedáva, väčšine ľudí to však stačí.

Veriacich a neveriacich mnohé rozdeľuje. Ako spolu žiť v mieri?

Mali by sme sa zamerať na to, na čom sa dokážeme zhodnúť – že utrpenie je zlé, hlad je zlý a spravodlivosť a férový prístup sú dobré. Väčšina ľudí sa na tom zhodne. Mali by sme budovať svet na týchto hodnotách, ktoré máme spoločné.