Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Zbrojíme ako na vojnu, Glváč objednal nové džípy

Vojaci už v roku 2012 dostali prvých sedemdesiat vozidiel Land Rover Defender 110. Glváč objednal ďalšiu várku. Foto - TASR
Vojaci už v roku 2012 dostali prvých sedemdesiat vozidiel Land Rover Defender 110. Glváč objednal ďalšiu várku. Foto – TASR

Minister obrany nakupuje aj po Vianociach. Tentokrát terénne vozidlá Land Rover.

Minister obrany Martin Glváč sa zrejme rozhodol do dejín zapísať ako najväčší zbrojár medzi slovenskými politikmi. Po lietadlách, radaroch či vrtuľníkoch ohlásil tentoraz nákup nových džípov.

Podľa svojich slov objednal terénne vozidlá Land Rover. „V najbližšom čase dorazia desiatky kusov týchto vozidiel,“ povedal Glváč.

Britské landrovery postupne nahrádzajú zastaralé sovietske vozidlá UAZ, ktoré vojaci označujú za nepohodlné, málo bezpečné a drahé na prevádzku.

Ich obmenu rozbehol ešte minister Ľubomír Galko (SaS), pričom Glváč postupne dokupuje ďalšie a ďalšie kusy.

Ministerstvu zrejme zostali nejaké nevyčerpané peniaze z minulého roku, tak ich investovalo do nových landroverov,“ hovorí Jaroslav Naď, bývalý úradník ministerstva obrany, dnes analytik Inštitútu pre stredoeurópsku politiku.

Pre armádu je to v každom prípade lepšie, než keby sa mali ušetrené peniaze vrátiť do rozpočtu,“ dodáva.

Koľko džípov vojaci dostanú a za akú cenu, zatiaľ Glváč neprezradil. „O nákupe vozidiel Land Rover budeme onedlho informovať,“ uvádza ministrova hovorkyňa Martina Balleková.

Pri prvom nákupe v roku 2012 dostali vojaci 70 landroverov. Cena jedného vozidla vtedy vyšla na 64 tisíc eur bez DPH.

Nákup cez Luxemburg

Zákazka je na slovenské pomery netypická v tom, že ju dohodli úradníci NATO.

Aliancia má totiž vlastnú nákupnú agentúru, so sídlom v Luxembursku, ktorú môžu členské štáty za poplatok využívať. „Keď je to výhodné, snažíme sa ísť touto cestou,“ hovorí Glváč.

Slovensko len rozpíše, čo potrebuje kúpiť, a agentúra známa ako NSPA dohodne podmienky.

Je to správny spôsob. Do takýchto nákupov aspoň nepreniknú rôzni pochybní sprostredkovatelia,“ hovorí exminister Galko.

Podľa neho je na nákup ďalších landroverov najvyšší čas. „Niektoré tie ruské UAZy sú už staršie, než naši generáli,“ dodáva Galko.

Sovietske vozidlá, vyrábané svojho času automobilkou UAZ (Ulianovskij avtomobiľnyj zavod) podľa ministerstva veľkú spotrebu a nesplňujú ani súčasné bezpečnostné či ekologické normy.
Vozidlá z automobilky UAZ (Ulianovskij avtomobiľnyj zavod), majú veľkú spotrebu a nesplňujú bezpečnostné či ekologické normy. Foto – TASR

Minister vyzbrojovač

Faktom je, že výzbroj slovenskej armády politici dlhé roky prehliadali.

Namiesto toho smerovali peniaze na problémový komunikačný systém MOKYS (za druhej Dzurindovej vlády), či na predraženú údržbu vojenských budov (prvá Ficova vláda).

Glváč sa zase rozhodol pre opačný extrém a po svojom nástupe ohlásil skutočné zbrojné závody.

Len za posledný rok objednal talianske dopravné lietadlá Spartan, rozbehol rokovanie o nových stíhačkách a oznámil plán nákupu amerických vrtuľníkov Black Hawk.

Na rozdiel od minulosti môže pre svoje plány ľahko získať i širšiu podporu. Potrebu zbrojiť vyvolávajú obavy z vývoja na Ukrajine aj vyhrotené vzťahy s Ruskom. „Musíme sa snažiť znižovať závislosť na ruskej technike,“ zdôrazňuje Glváč.

Kontrakty pre nástupcov?

Už menej jasné je, kde na svoje nákupy zoberie peniaze.

Zatiaľ čo landrovery dokáže Glváčovo ministerstvo ešte pokryť z vlastných zdrojov, pri stomiliónových projektoch na stíhačky či vrtuľníky sa už nezaobíde bez peňazí od vlády.

„Máme predrokované s premiérom a ministrom financií, že na takéto projekty môžeme dostať financie,“ uvádza Glváč.

Lenže ministerstvo financií sa už tak presvedčivo netvári. „K týmto veciam je predčasné sa vyjadrovať. O zbrojných nákupoch budeme ešte rokovať,“ reagoval tlačový odbor ministerstva financií.

Ani to však Glváča odradiť nemusí.

Výhodou zbrojných nákupov je, že sa splátky dajú rozložiť do niekoľkých rokov. „Minister jednoducho môže podpísať kontrakt, zaplatiť prvú splátku, a nechať na svojich nástupcoch, aby niekde našli zvyšok peňazí,“ hovorí analytik Naď.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Bojíte sa druhej vlny? Nechajte ľudí znova robiť z domu
  • Samosprávy: Ministerstvo financií navrhlo program bezúročných pôžičiek obciam, mestám a krajom
  • Pomoc ekonomike: V prvej pomoci podnikateľom vyplatili zatiaľ 460 miliónov eur
  • Internet: Orange mal celoslovenský výpadok
  • Agro: Jeden z najväčších farmárov Anton Zsigo chce pri Rimavskej Sobote investovať 1,1 milióna eur do chovu prasiat
  • Štátne úrady: Šéf veterinárnej a potravinovej správy Bíreš údajne skončí
  • Vývoj: Britská ekonomika je prvý raz po 11 rokoch v recesii, v druhom štvrťroku medzikvartálne klesla o 20,4 %
  • Ropa: Ceny ropy v stredu ráno mierne vzrástli, podporilo ich väčšie než očakávané zníženie ropných rezerv v USA
Zdieľať

Po obchvate Ružomberka sa už malo tri roky jazdiť. Prečo bude hotový až v roku 2023?

Začiatok razenia tunela Čebrať na úseku D1 Ivachnová - Hubová blízko Ružomberka a obce Likavka v roku 2014. Foto - TASR
Začiatok razenia tunela Čebrať na úseku D1 Ivachnová – Hubová blízko Ružomberka a obce Likavka v roku 2014. Foto – TASR

Podľa zmluvy štátu so stavbármi mali šoféri už tri roky jazdiť po obchvate Ružomberka, no bude hotový najskôr v roku 2023. V úseku sa menila trasa a jej posudzovanie sa natiahlo odvolaniami, tvrdí NDS. Riaditeľ projekčnej firmy Amberg Engineering Slovakia Martin Bakoš za tým vidí aj nedostatok strategického uvažovania a nekonanie.

Zdieľať

U Sulíka chystajú druhé kilečko pre podnikateľov, možno aj dvesto zmien chcú mať pokope do konca augusta

Jana Kiššová a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto – MH SR
Jana Kiššová a minister hospodárstva Richard Sulík. Foto – MH SR

Tím okolo ministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS) už začal pracovať na druhom balíčku opatrení pre podnikateľov. „Moje želanie by bolo, aby bolo možné založiť si živnosť už od 16 rokov,“ vraví Sulíkova poradkyňa Jana Kiššová.

Minúta po minúte

Zdieľať

Prevádzka drezín na železničných tratiach by sa mohla zjednodušiť. Vláda schválila návrh malej novely o dráhach. Cieľom je podpora turistického ruchu, novela však bude účinná až od decembra, ak ju schváli parlament.

O čo ide

  • Dreziny sa podľa zákona dajú na tratiach prevádzkovať podľa podmienok, ktoré platia aj pre rušne alebo vozne. Aktivisti, ktorí by ich chceli ponúkať ako voľnočasovú aktivitu, už dlho upozorňujú, že podmienky sú príliš komplikované.
  • Jazdy na drezinách sa tak obvykle dali zažiť len v malých vyhradených priestoroch na akciách železničných nadšencov.
  • Ministerstvo dopravy eviduje zámer prevádzkovať dreziny na Čiernohronskej železnici a Košickej detskej historickej železnici. Na oboch tratiach jazdia dnes sezónne vlaky, ktoré prevádzkujú tamojšie občianske združenia ako zážitkovú atrakciu.
  • Účinnosť novely sa navrhuje od 1. decembra, takže tohtoročnej sezóny sa už zjednodušené pravidlá týkať nebudú. (tasr, n)
Zdieľať

Medziročný prepad priemyselnej produkcie v eurozóne sa v júni zmiernil na 12,3 % z májových 20,4 %. V medzimesačnom porovnaní výroba stúpla druhý mesiac za sebou – v júni o 9,1 % – a najrýchlejšie na Slovensku (+21,7 %).

Údaje o produkcii priemyslu v eurozóne aj EÚ za jún zverejnil Eurostat na internetovej stránke. V celej Únii výroba stúpla medzimesačne rovnako o 9,1 %, medziročne sa znížila o 11,6 %.

Medzi členskými štátmi Únie zaznamenalo podľa dostupných údajov najvyšší medzimesačný rast produkcie Slovensko, za ním Maďarsko (17,1 %) a Rumunsko (16,3 %). V Belgicku a Fínsku výroba klesla.

V porovnaní s júnom 2019 ako jediné vykázalo rast produkcie Írsko, a to o 4,5 %. Najviac sa prepadla v Portugalsku (-14,8 %), Nemecku a Španielsku (-14,1 %) a Taliansku (-13,7 %).

Slovensko malo lepšie výsledky než priemer, výroba klesla o 8,6 %. Ešte v máji bolo na tom najhoršie z celej EÚ, keď priemysel podľa Eurostatu spadol až o 33,3 %.

Zdieľať

Ministerstvo financií navrhlo vláde program bezúročných pôžičiek pre samosprávy, ktorým vypadli príjmy počas koronakrízy. Úvery by mohli začať splácať v roku 2024, vláda by mohla splátky aj odpustiť. Materiál ešte nie je schválený.

Ministerstvo financií očakáva, že na návratnú pomoc minie do 174 miliónov eur. Návrh je zaradený do dnešného programu vlády.

Čo sa deje

  • Obce a mestá sú z veľkej časti financované z peňazí, ktoré im štát posiela z vyzbieraných daní z príjmu od obyvateľov. Tie však koronakríza znížila.
  • Ministerstvo financií podľa júnovej prognózy odhaduje výpadok na 122 miliónov eur pri obciach a mestách a 52 miliónov eur pri samosprávnych krajoch.
  • Samosprávy predstavili úsporné opatrenia na platoch, službách či investíciách. Viaceré sa snažili získať rezervné pôžičky od komerčných bánk.

Aké podmienky navrhuje ministerstvo

  • Pomoc je možné žiadať najviac do výšky výpadku príjmov z dane z príjmu za rok 2020.
  • Peniaze sa budú splácať sedem rokov v rovnomerných splátkach, prvú splátku by samosprávy platili až v roku 2004.
  • Vláda bude môcť splátky odpustiť.
  • O pôžičku bude treba požiadať, žiadosť bude schvaľovať zastupiteľstvo samosprávy.
  • Samosprávy nesmú byť príliš zadlžené (jednou z podmienok je dlh najviac do 50 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, druhou, že splátky ich pôžičiek neprekročia 25 % príjmov z vlaňajška bez peňazí z verejných rozpočtov či EÚ).
  • Obce a mestá v ozdravnom režime alebo nútenej správe pomoc prijať nemôžu.
  • O pomoc bude možné požiadať do konca októbra prostredníctvom elektronického formulára, vyčerpať ju treba do konca roka, a to na činnosti vyhradené samosprávam.
Zdieľať

Jeden z najväčších hráčov domáceho agrobiznisu Anton Zsigo chce investovať do nového chovu prasiat na farme Družstvo podielnikov Včelince. V obci Chanava neďaleko Rimavskej Soboty pribudne výkrmňa pre 3800 ošípaných za vyše 1,1 milióna eur.

Na novú výkrmňu agropodnikateľ využije starší nevyužívaný kravín.

Prečo je to dôležité

  • Aj táto investícia prispeje k znižovaniu závislosti Slovenska od dovozu bravčoviny z cudziny. Vyše polovica bravčoviny, ktorá sa u nás spotrebuje, sa musí voziť z cudziny.
  • Rimavskosobotský región patrí na Slovensku k oblastiam s vyššou nezamestnanosťou, a tak mu pomôže každá nová investícia.
  • Pred pár rokmi Zsigo investoval do vysadenia rozsiahlych sadov vlašských orechov, ktoré krajine takisto chýbajú a musí ich dovážať. Pri Chanave Družstvo podielnikov Včelince vysadilo 250 hektárov orechov. Ide o vôbec najväčší orechový sad v celom širšom stredoeurópskom regióne.

Viac o investorovi

Zsigo spolu so svojím partnerom Jozefom Öszim vyrástli v agrobiznise cez svoju juhoslovenskú skupinu Gamota, ktorá obchoduje s obilím, hnojivami, osivami či agrochemikáliami. Neskôr ku Gamote začali prikupovať aj družstvá a farmy, ktoré im často dlhovali aj za dodané výrobné vstupy. Dnes obaja agropodnikatelia vlastnia farmy na niekoľkých desiatkach tisíc hektárov.

Zdieľať

Ku koncu júla uzavreli úrady práce so zamestnávateľmi a SZČO približne 117-tisíc dohôd o poskytovaní pomoci. Cez opatrenia Prvej pomoci vyplatili viac ako 460 miliónov eur a podporili asi štvrtinu všetkých pracovných miest, vyplýva z údajov Inštitútu sociálnej politiky.

Podľa jeho zistení najintenzívnejšie využívajú Prvú pomoc veľké podniky, mikropodniky a SZČO. Z pohľadu odvetví pomoc prúdila najmä do priemyselnej výroby, veľkoobchodu a maloobchodu a stavebníctva. Takmer polovicu celkovej rozdelenej sumy za jún čerpali subjekty pôsobiace prevažne v priemysle.

Ministerstvo práce tvrdí, že počet pracujúcich, ktorých podporili v rámci Prvej pomoci, medzi aprílom a májom vzrástol o viac ako 30-tisíc. Dodalo, že väčšiemu počtu zamestnancov mohol štát pomôcť vďaka flexibilite nastavení v opatrení 3A a 3B, ktorá reflektovala potreby zamestnancov v priebehu vývoja koronakrízy.

Ide o pomoc pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta. Žiadatelia mohli prechádzať z jedného opatrenia do druhého (z 3A do 3B a naopak), podľa toho, čo bolo pre nich výhodnejšie – či žiadať o úhradu náhrady mzdy zamestnanca najviac vo výške 80 % jeho priemerného zárobku (najviac vo výške 880 eur), alebo o paušálny príspevok na úhradu časti mzdových nákladov na zamestnanca v závislosti od poklesu tržieb.

Rezort práce tiež tvrdí, že finančná pomoc sa k ľuďom dostáva čoraz rýchlejšie. Kým v apríli trvalo vybavenie žiadostí v priemere 12 pracovných dní, v júli sa tento čas znížil približne o polovicu.

Zdieľať

Cena zlata klesla pod 1 900 dolárov za troyskú uncu a je na najlepšej ceste zaznamenať najprudšie dvojdňové oslabenie za viac ako 7 rokov. Len minulý týždeň cena zlata prekročila prvý raz dvetisíc dolárov za uncu.

Spotová cena zlata v Singapure sa znížila na 1 872,61 dolára za uncu, keď sa výrazne oslabili aj termínované kontrakty na komoditnej burze Comex.

Minulý týždeň sa spotová cena zlata dostala na rekordných 2 072,5 dolára za uncu. Ďalší rast zastavilo zvyšovanie výnosov amerických dlhopisov. Atraktivitu zlata znížila tiež správa o ruskej vakcíne proti koronavírusu, ktorá podporila nádej na rýchle zvládnutie pandémie.

„Pokles bol neodvratný,“ komentovala vývoj ceny zlata v posledných dňoch analytička StoneX Rhona O’Connellová. Väčšina faktorov, ktoré by mohli podporovať zdražovanie zlata, je už započítaná v jeho cene, preto najnovšie cena klesla aj napriek zvýšeniu geopolitického napätia.

Väčšina analytikov počíta s ďalším zdražovaním zlata, ktorého cena tento rok stúpla o vyše 30 %. Hlavným dôvodom sú menové stimuly centrálnych bánk, ktorými sa snažia zmierniť ekonomické následky koronakrízy. (tasr, n)

Zdieľať

Zväz spracovateľov dreva sa vyjadruje po včerajšom stretnutí s vedením štátnych Lesov SR a ministrom Mičovským zmierlivo. Drevári rokovali o nových podmienkach a zmluvách po tom, čo podnik ohlásil vypovedanie 119 rámcových kontraktov.

Čo hovorí zväz

  • Očakáva od vedenia lesov „kompetentné a profesionálne návrhy“ na rokovania o príprave nových zmlúv.
  • Štátne lesy sa majú dištancovať od korupčného predaja dreva, prestať dodávať drevo priekupníkom a na zmluvy, pre ktoré stíhajú ľudí z bývalého vedenia.
  • Žiada čo najrýchlejšie obnovenie strednodobých zmlúv spracovateľom dreva.
  • „Včerajšie prísľuby pána ministra vnímame ako podanú ruku na dlhodobú serióznu spoluprácu,“ povedal prezident zväzu Karol Vinš.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať