Syriza pred voľbami mäkne. Grécko euro neopustí, veria ekonómovia

Vznikla z koalície strán ako Komunistická organizácia Grécka či Obnovená komunistická ekologická ľavica. Podľa slov ich hlavného ekonóma Johna Miliosa sa väčšina členov považuje za marxistov – vrátane jeho samotného.

Strana Syriza smeruje k tomu, aby budúcu nedeľu vyhrala predčasné parlamentné voľby v Grécku a vytvorila vládu. Tesne pred voľbami sa však snaží zmäkčiť svoj imidž – a ekonómovia hovoria, že ani víťazstvo Syrizy, ktorá stále odmieta podmienky 230 miliardovej medzinárodnej pomoci, nakoniec nebude znamenať odchod Grécka z eurozóny.

Agentúra Bloomberg oslovila viacerých ekonómov a podľa nich na 80 percent Grécko zostane v eurozóne, aj keď bude mať väčšinu v parlamente strana Syriza. Momentálne má v prieskumoch okolo 34,5 percentnú podporu a v parlamente by získala menej ako 151 potrebných poslancov na vytvorenie vlády. Musela by teda nájsť koaličného partnera.

Syriza sa chystá po vytvorení vlády vyjednať nové podmienky s trojicou zahraničných veriteľov, takzvanou trojkou (Európska únia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond).

„Ich riešenia zrejme trojka neakceptuje, napriek tomu, že pozícia Syrizy sa posunula viac do stredu. Nebola by to však prvá strana, ktorá by sa pri moci stala pragmatickejšou,“ povedal pre Bloomberg Diego Iscaro, ekonóm z IHS Global Insight v Londýne.

Kampaň strachu

O odchode z eurozóny nehovorí ani strana. „Všetko, čo urobíme, bude v kontexte zotrvania v eurozóne,“ povedal hlavný ekonóm strany John Milios pre Guardian. Odmieta, že by politika strany znamenala opačnú cestu.

„Súčasná vláda odštartovala kampaň strachu, aby terorizovala Grékov tým najhorším, no v skutočnosti nikto neverí, že rozhovory budú o Grexite. Angela Merkelová sama povedala, že je nemožné, aby akákoľvek krajina odišla,“ dodal pre britský denník.

Strana v programe hovorí o odpísaní časti dlhov, prijímaní ľudí do štátneho sektora či pomoci najchudobnejším. Syriza hovorí, že nebude konať jednostranne, ale začne rokovať s veriteľmi.

“Kompromis nemusí byť taký ťažký, ako vyzerá. Syriza nemá demokratický mandát, aby vyviedla Grécko z eurozóny,“ povedal Alan McQuaid, šéfekonóm Merrion Capital v Dubline. Takmer štyri pätiny Grékov podporujú členstvo krajiny v eurozóny, rovnako ako väčšina členov Syrizy, aj keď radikálna menšina je proti.

Odchod z NATO nie je priorita

Grécka strana pred voľbami zmierňuje aj svoju zahraničnú politiku. Ako napísali vo svojom memorande v roku 2013, ich cieľom je napríklad vystúpenie z NATO či „zatvorenie všetkých zahraničných vojenských základní. Teda aj americkej základne na Kréte.

Rovnako Syriza odmietala sankcie Európskej únie voči Rusku. Rusko je najväčším obchodným partnerom Grécka, Rusi tvoria veľkú časť turistov na gréckych plážach.

Hovorca strany pre zahraničnú politiku Costas Isychos nazval v septembri podľa Bloombergu sankcie EÚ príkladom „neokoloniálnej bulímie“.

Ten istý hovorca už teraz povedal, že otázky NATO či amerických vojakov na Kréte nie sú v súčasnosti priority. Líder hnutia Alexis Tsipras podľa Bloombergu na Twitteri napísal, že „konflikt s NATO nie je v záujme krajiny“.