Nezraďme Ukrajinu, nezraďme seba
Ukrajinci sa dnes môžu obávať nielen ruských vojakov, ale aj vajatania Západu.
Prejav, ktorým Putin uznal doneckých separatistov a spochybnil existenciu Ukrajiny, mohol niektorých šokovať a mohol aj vyvolať otázky, nakoľko má ešte ruský prezident pod kontrolou svoje emócie a mentálne schopnosti. V zásade však nepovedal nič nové. Len to takto nahustené v jednom celku pôsobilo hrôzostrašnejšie.
To, že Vladimir Putin ako sovietsky človek nie je spokojný so stavom súčasného sveta a nevie sa s ním vyrovnať, je tiež známe. Že sa jeho rovnováhu snaží narúšať internetovými trollmi, čo budú očierňovať Západ a rozširovať nenávisť a rozkol medzi jeho obyvateľmi, zelenými mužíkmi na dovolenkách, likvidáciou svojich protivníkov aj priamo uprostred demokratických krajín, podporou separatistov v bývalých sovietskych republikách, sa dá tiež veľmi ľahko dokumentovať.
Ukrajina je len ďalšou v rade jeho cynického vnímania politiky a geopolitiky, jeho pocitu, že je báťuškom cárom so šmrncom špióna zo studenej vojny a presvedčenia, že aj tak jej fakticky nikto nepríde na pomoc, hoci možno nejaké sankcie a vážne znepokojenia predsa len budú, lebo toto je fakt už drzosť.
