Môžeme sa ešte vyhnúť veľkej vojne v Európe?
Hoci bol Západ minulý víkend v Mníchove jednotný, osud Ukrajiny visí na vlásku.
Autor je profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite
„Myslím si, že Putin investuje do Kyjeva,“ povedal mi jeden generál NATO. Na chvíľu som si myslel, že som zle počul. Potom som si uvedomil, že používa sloveso „investovať“ v starom vojenskom zmysle, teda že oblieha mesto bez toho, aby ho skutočne obsadil. Toto jediné slovo vyjadruje, ako ďaleko sme zašli v Európe za posledných 15 rokov: prešli sme zo sveta, kde investovať znamená investovať peniaze do nejakého miesta, do sveta, kde investovať znamená obliehať ho armádou.
Oživenie Západu
Keď sa pozrieme späť, vidíme, že ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil vojnu Západu už pred pätnástimi rokmi vo svojom prejave na bezpečnostnej konferencii v Mníchove v roku 2007. Na tohtoročnej mníchovskej bezpečnostnej konferencii, z ktorej som sa práve vrátil, sa všetci snažili pochopiť, ako sme sa dostali na pokraj najväčšej vojny v Európe od roku 1945 – a či jej ešte dokážeme zabrániť. Napriek všetkej diplomacii na poslednú chvíľu Rusko napreduje smerom k veľkej vojenskej akcii. Ruské propagandistické tvrdenia o ukrajinskom útoku cez spoločnú hranicu a o evakuácii žien a detí zo separatistických pseudoštátov Doneck a Luhansk sú zjavne vymyslené tak, aby predstavovali podvodné ospravedlnenie ruskej agresie. V tomto momente ešte presne nevieme, akú formu bude mať ďalšia agresia, ale ako nedávno povedal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, Rusko už zavesilo Ukrajine na krk slučku.
Toto bola najelektrizujúcejšia mníchovská bezpečnostná konferencia, akú som kedy zažil. Bola poznačená veľkým oživením „Západu“, čo je pojem, ktorý sa po skončení studenej vojny prestal používať. Teraz sa však všetci postavili do radu, aby vyhlásili neotrasiteľnú jednotu Európy a Severnej Ameriky. Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken sedel na pódiu vedľa nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej a generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga bok po boku s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Všetci vyhlásili, že medzi nimi nie je žiadny rozpor.
Napriek názvu však ide o iný „Západ“, než v časoch geopolitického spojenectva studenej vojny.
