Denník N

Bankové účty mohli používať aj roky po odsúdení z korupcie alebo pašeráctva. O čo ide v kauze Suisse secrets?

Banka Credit Suisse čelí veľkým škandálom hlavne posledných tridsať rokov. Foto - TASR/AP
Banka Credit Suisse čelí veľkým škandálom hlavne posledných tridsať rokov. Foto – TASR/AP

Uniknuté dáta z najväčšej švajčiarskej banky Credit Suisse odhaľujú účty viac ako 30-tisíc klientov. Mnohí už v čase zakladania účtu v prestížnej banke čelili podozreniam alebo obvineniam zo zločinu. Aj klientov odsúdených z korupcie, obchodovania s ľuďmi a drogami si banka ešte dlhý čas po verdikte ponechala ako svojich klientov. 

Uniknuté dáta z jednej z najprestížnejších švajčiarskych bánk, nazývané aj Suisse secrets, dostal od anonymného informátora nemecký denník Süddeutsche Zeitung cez zabezpečenú digitálnu schránku. Na analýze ďalej denník spolupracoval s Projektom na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP) a 160 reportérmi zo 48 svetových médií.

„Naše údaje ukazujú, že banka si dlhé roky ponechala klientov, o ktorých bolo verejne známe, že sú obvinení zo závažných trestných činov alebo majú príbuzných na mocenských pozíciách v autokratických režimoch. V niektorých prípadoch nám majitelia účtov, ktorí v údajoch figurujú, potvrdili, že ich účty sú dodnes otvorené,” píše sa v správe OCCRP.

Zistenia potvrdili reportérom aj zamestnanci banky. V banke podľa nich existujú špeciálne pravidlá pre najbohatších klientov bez ohľadu na ich kriminalitu.

Či boli účty zmrazené, však reportéri nemohli overiť priamo v banke, pretože jej klientov chráni prísne bankové tajomstvo, ktorým je Švajčiarsko známe.

Credit Suisse (CS) zistenia popiera a tvrdí, že obvinenia sú „historické” a založené na čiastočných a nepresných informáciách vytrhnutých z kontextu. Banka sa vyjadrila, že 90 percent účtov, ktoré zatiaľ preverili a ktoré by mohli súvisieť s obvineniami, je dnes uzavretých a viac ako 60 percent z nich bolo uzavretých pred rokom 2015.

Právnici CS reportérom Guardianu povedali, že previerky u zákazníkov robia posledných pätnásť rokov každé tri roky a u rizikových klientov každý rok.

Informácie OCCRP však ukazujú, že účty niektorých odsúdených klientov neboli zmrazené v tomto období aj viac ako desať rokov. Príkladom je výkonný riaditeľ pobočky firmy Siemens v Nigérii Eduard Seidel, ktorý musel v roku 2008 zaplatiť pokutu 1,34 miliardy dolárov za úplatky nigérijským úradníkom, aby nahrávali Siemensu štátne zákazky. Dva zo šiestich jeho účtov však zostali otvorené najmenej ďalších desať rokov.

Pochybnosti o zmrazení účtov ľudí s kriminálnym pozadím ilustruje aj prípad Švéda Stefana Sederholma odsúdeného v roku 2011 za obchodovanie s ľuďmi na Filipínach. Polícia vtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie